Ako Matovičova vláda zrušila Sládkovičovo

Autor je ekonóm a bývalý politik

24. júna predseda vlády Igor Matovič vyhlásil, že „zrušíme bez hanby polovicu vysokých škôl, umelo vytvorené školy v Skalici, Sládkovičove a podobné bludy, ktoré deformujú systém“. Sľúbil už počas leta predstaviť zásadnú reformu vysokého školstva a presadiť ju aj skráteným legislatívnym konaním.

Nič z toho sa nestalo. Ale takmer v rovnakom čase podpísali na ministerstve školstva zmluvu, ktorá „bludu“ a „umelo“ vytvorenej škole v Sládkovičove darovala 2,7 milióna eur.

Sládkovičovo vzniklo ako projekt na predaj právnického vzdelania. Klienti vrátane prominentných sa hrnuli. Študovalo tam napríklad celé vedenie gangu piťovcov, ale aj papaláši moravskej sociálnej demokracie, ktorí si na to dokonca vytvorili osobitné vzdelávacie družstvo. Ešte v roku 2011 mala škola viac ako 2800 študentov a výnosy presiahli 4,7 milióna eur, so ziskom 615-tisíc eur.

Dobré časy sa však postupne končili. Škandály s pofidérnymi titulmi, ale aj skúsenosť s kvalitou absolventov zaradili školu na zoznam neželaných. Pochopili to aj v Sládkovičove a v roku 2014 zmenili meno školy na Danubius.

„Rebranding“ nepomohol – asi aj preto, že okrem mena sa nič nezmenilo, a zlá povesť sa pretavila aj do reakcie trhu. Tržby trvalo klesajú od roku 2011 a minulý rok dosiahli už len menej ako tretinu – 1,3 milióna. Občas sa ešte nájde prominentný študent, ktorý si neuvedomí, akú hanbu si robí. Napríklad vtedy ešte štátny tajomník ministerstva vnútra Lukáš Kyselica tam slávnostne ukončil bakalárske štúdium práva v rovnakom čase, keď jeho šéf Matovič sľuboval zrušenie školy. Ale záujemcov je čoraz menej. Počet študentov klesol na štvrtinu a čoraz viac ich je zo zahraničia, kde pravdepodobne ešte netušia, akú hodnotu má diplom z kukuričného poľa.

Na troch fakultách nastúpilo minulý rok do prvého ročníka len 79 slovenských študentov. Na verejnej politike začalo len 15 prvákov, na práve 39 a na sociálnej práci 25. Medzinárodné vzťahy dokonca ani neotvorili.

Z toho veru dobrý biznis nik nevytlčie. Ostatných päť rokov je inštitúcia v strate alebo na minimálnom zisku. Možno by Sládkovičovo skončilo aj samo, keby ho ministerstvo školstva dvakrát nezachránilo.

Najprv v novembri 2015, za ministrovania Juraja Draxlera, dostali 4 410 918,02 eura na projekt Modernizácia a budovanie technickej infraštruktúry na podporu a rozvoj vedeckovýskumného potenciálu Vysokej školy Danubius. Ako vtedy upozornil denník SME: „O peniaze sa uchádzala napríklad aj Univerzitná nemocnica v Martine, ktorá ich plánovala investovať do onkologického výskumu.“ Namiesto získania liekov na rakovinu sme hodili Sládkovičovu záchranné koleso vo výške dvojnásobku jeho ročného rozpočtu.

Za peniaze sa mala nakúpiť počítačová technika a ďalšie vybavenie. Za pozornosť napríklad stojí, že hoci viac ako milión určil rozpočet na vybavenie „Vedeckého parku VŠD“, nikto o takom vedeckom parku odvtedy nepočul a na internete ani na stránke školy o ňom nič nenájdete. Alebo televízne štúdio za pol milióna eur – vraj na výučbu žurnalistiky, pričom už o niekoľko mesiacov celé štúdium novinárčiny zrušili pre nedostatok záujmu. O kvalite kontroly zo strany ministerských úradníkov najlepšie svedčí, že pokojne odsúhlasili v zmluve 78 036 eur určených na nákup jedného (jedného!!!) notebooku. (Išlo v skutočnosti o preklep – Sládkovičovo ich nakoniec kúpilo 70.) Samozrejme, celú zákazku dodávala firma vlastnená smeráckym oligarchom Vladimírom Póorom.

Peniaze sa minuli, počet študentov ďalej padá, a tak sa v roku 2019 rozhodlo Sládkovičovo celý trik ešte raz zopakovať. A uspelo. Projekt sa nazýva Výskum a vývoj nových kreatívnych aplikačných foriem v oblasti sociálnej ekonomiky a jej vplyvu na tvorbu integračných modelov a má vytvoriť centrum excelentnosti v oblasti kreatívneho priemyslu a digitalizácie. Povedané nesmrteľnými slovami poslankyne Tabak: Bla bla bla.

Vyhodnotenie žiadostí prebiehalo ešte za Lubyovej, ale rozhodnutie o podpise projektu urobilo už nové vedenie. A stojí za pozornosť – nielen preto, aby sme sa rozčuľovali, ale aj preto, aby sme pochopili, cez aké diery v systéme sa šikovní dokážu stále prešmyknúť. Ide o obrovské tunely, a ak neurobíme zásadnú zmenu, budú sa opakovať aj z miliárd, ktoré pritečú z eurofondov v najbližších rokoch.

Tieto peniaze majú ísť na vedeckú excelentnosť a podporiť to najlepšie, čo sa na Slovensku nachádza. Aby to v Sládkovičove oklamali, do projektu nalákali napríklad Sociologický ústav SAV a Slovenskú technickú univerzitu. Dali im však smiešnych deväť percent rozpočtu a sami si nechali manažment projektu a najmä polovicu všetkých peňazí.

2,7 milióna eur tak dostala škola, ktorá má spolu len 24 interných pedagogických a vedeckých zamestnancov. A čuduj sa svete, z projektu má zaplatiť na niekoľko rokov 24 vedecko-výskumných pracovníkov a k nim 10 technicko-hospodárskych zamestnancov. Aj keby odišli zvyšní študenti, Sládkovičovo prežije.

Predstavme si aspoň stručne tie excelentné vedecké kapacity, na ktorých škola stojí. Danubius stojí na piatich interných profesoroch. Spája ich, že nemajú žiadne excelentné a prestížne medzinárodné publikácie. Ide však nepochybne o zaujímavé osobnosti – stačia tri príklady.

• Rektor a profesor Peter Plavčan je verejnosti celkom známy svojimi podvodmi v Študentskom pôžičkovom fonde, dlhoročnou zodpovednosťou za stav vysokých škôl ako generálny riaditeľ príslušnej sekcie na ministerstve a nakoniec aj neslávnou ministerskou kariérou, ktorú musel ukončiť po asi najväčšom eurofondovom škandále v histórii mladej Slovenskej republiky. Nemá za sebou žiadnu excelentnú vedeckú činnosť, respektíve žiadnu činnosť, ktorú by náročnejší čitateľ mohol označiť za výskum.
• Prof. PhDr. Vasiľ Kusin, DrSc., je prednovembrový riaditeľ Ústavu marxizmu-leninizmu na Univerzite Komenského, takže so skutočným spoločenskovedným výskumom sa stretol len pri čítaní zakázanej západnej literatúry. To potvrdzuje aj v súčasnosti, keď publikuje už len v periodikách ako Revue VŠ Danubius. Na pochopenie úrovne článkov typu Fenomén kreativity v sebarealizačnom procese osobnosti človeka stačí nasledovný citát: „Tvorivosť je proces ľudskej sebaidentifikácie vo vzťahu k všetkým formám života na našej planéte.“
• A do tretice, profesor Mykola Mychajlovyč Palinchak síce oficiálne na plný úväzok pôsobí ako profesor v Sládkovičove, kde garantuje bakalárske a magisterské štúdium medzinárodných vzťahov, ale zároveň je pedagógom a dekanom fakulty medzinárodných hospodárskych vzťahov, ktorá samu seba označuje za jednu z „najprestížnejších“ fakúlt svetoznámej Užhorodskej národnej univerzity.

Poskytnutie 2,7 milióna eur pre Sládkovičovo odsúhlasili už za nového vedenia rezortu školstva a zmluvu zverejnili v centrálnom registri zmlúv 27. júla. Štátny tajomník zodpovedný za vedu Ľudovít Paulis poskytol nasledovné vysvetlenie:

1. Trvá „na tom, že je správne, aby hodnotenie projektov na podporu vedy a výskumu podliehalo odborníkom“.

Správne, ale úplne irelevantné. Žiadni skutoční odborníci by nemohli prideliť Sládkovičovu milióny na excelentnú vedu. Je to rovnako absurdné ako poskytnúť Smeru grant na rozvoj protikorupčných stratégií v kontexte verejného obstarávania.

2. „Kým žiadateľ peniaze dostane, bude sa kontrolovať, či boli splnené všetky podmienky a či projekt plní zadefinované ciele.“

Zmluva síce obsahuje rôzne merateľné ukazovatele, ale v drvivej väčšine ide o smiešnosti – napríklad Sládkovičovo muselo sľúbiť, že výmenou za toľké milióny zamestná 0,84 nového výskumného pracovníka. Jediný podstatný ukazovateľ je prísľub školy publikovať 2 (slovom dva) vedecké články v časopisoch evidovaných vo Web of Science alebo SCOPUS. Aby si to vedeli predstaviť aj laici, to dokáže jeden štandardne pracujúci excelentný výskumník za rok, a ak sa veľmi nenaháňa, tak určite za dva. V Sládkovičove to má vyprodukovať 24 výskumníkov a 10 ich asistentov za 4 roky. Navyše si to poistili: v SCOPUS sú štyri stovky pochybných časopisov, v ktorých sa publikácia dá ľahko vybaviť alebo priamo kúpiť. Publikácie budú, aj keby žiadneho výskumu nebolo.

3. „Čerpanie na vedu a výskum bolo pri nástupe novej vlády veľmi nízke. Prakticky dva roky sa takmer nič nečerpalo z Operačného programu Výskum a inovácie. Nám sa za štyri mesiace, odkedy sme vo funkcii, podarilo vyčerpať 25 miliónov eur. Predchádzajúce vedenia toľko vyčerpali za päť rokov.“

Doterajšie čerpanie je hanba, ale zlepšiť ho cez podporu Sládkovičova prinesie len negatíva, pretože osoh žiadny, ale demoralizácia veľká, nehovoriac o spolufinancovaní zo štátneho rozpočtu.

Doktor Paulis je reálny vedec z biomedicínskeho prostredia, ktorý musí presne vedieť, čo je Danubius zač. Prečo ich prikryl? Lebo by inak musel priznať, že manažéri menovaní novou vládou urobili chybu? Alebo aj jeho si omotali okolo prstu dlhoroční eurofondoví úradníci, ktorí rečami o čerpaní a merateľných ukazovateľoch klamú verejnosť už od Ficovho nástupu? Bez hĺbkovej zmeny eurofondových pravidiel môžem o pár rokov písať článok o tretej várke miliónov pre Sládkovičovo.

Chcem veľmi pekne poprosiť Igora Matoviča aj Branislava Gröhlinga: vysvetlite slovenskej verejnosti, prečo ste z našich peňazí zachránili Sládkovičovo až do konca vašej vlády, konkrétne do decembra 2023. A pridajte informáciu, kde sa stratila letná zásadná reforma vysokého školstva.