Denník N

Rušenie obedov zadarmo: za rovnaké peniaze hrozia horšie vzdelávacie výsledky

Ilustračné foto - TASR
Ilustračné foto – TASR

Hrozí, že pomoc bude drahá a deravá, prispeje k segregácii chudobných detí vo vzdelávaní a oslabí ich vzdelávacie výsledky.

Tomáš Hellebrandt, Útvar hodnoty za peniaze, ministerstvo financií
Michaela Bednárik, Inštitút vzdelávacej politiky, ministerstvo školstva

Názory prezentované v tomto článku sú súkromné názory autorov.

Poskytovanie sociálnych dávok či iných výhod plošne bez ohľadu na sociálnu situáciu prijímateľov sa dá vždy kritizovať za využívanie obmedzených verejných zdrojov aj na pomoc tým, ktorí ju až tak nepotrebujú. Uvoľnenie prijímateľov od povinnosti dokladovať odkázanosť na pomoc štátu má však aj významné pozitíva v podobe nižších bariér prístupu k pomoci pre skupiny, ktoré inak z rôznych dôvodov prepadajú cez sociálnu sieť. V symbolickej rovine takáto pomoc zároveň zvýrazňuje rovnosť všetkých občanov v ľudskej dôstojnosti.

Zavedenie plošných dotácií na školské obedy reagovalo na diery v pôvodnom nastavení. Zároveň však zaťažilo verejné financie bez vyhodnotenia alternatív. Diskusia o správnom nastavení je preto legitímna a žiaduca. Riešenie, ktoré vláda prijala za svoju politickú prioritu, však preberá tie horšie charakteristiky predošlých nastavení. Vo výsledku vytvára riziko, že pomoc bude drahá a deravá, prispeje k segregácii chudobných detí vo vzdelávaní a oslabí ich vzdelávacie výsledky.

Deravé dotácie na školské obedy

Systém, ktorý existoval pred zavedením obedov zadarmo, mal viaceré nedostatky, na ktoré poukázala nedávno zverejnená Revízia výdavkov na skupiny ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením. Najvážnejším bolo, že systém dokázal zachytiť menej ako polovicu ohrozených detí. Nárok na dotovaný obed bol totiž naviazaný na hmotnú núdzu, ktorej hranica je hlboko pod hranicou rizika chudoby. Pomoc sa tak dostávala iba k tým najchudobnejším z chudobných, ostatných vyše 60-tisíc ohrozených detí v materských a základných školách malo smolu.

Pôvodný systém navyše vytváral motiváciu na nepriamu segregáciu vo vzdelávaní. Škola totiž mohla žiadať o dotácie pre všetkých svojich žiakov (plošné dotácie), ak viac ako polovicu z nich tvorili deti v systéme pomoci v hmotnej núdzi. Keďže takéto deti sú nadmerne zastúpené v špeciálnom školstve, podiel špeciálnych škôl s plošnou dotáciou bol takmer trojnásobne vyšší ako podiel bežných základných škôl (16 percent oproti šiestim percentám).

Chudobní rodičia zdravotne znevýhodnených žiakov, ktorí by na základe svojej vlastnej príjmovej situácie nárok na obedy zadarmo nemali, tak mali v niektorých obciach motiváciu uprednostniť špeciálnu školu pred tou bežnou. Prístup k obedom zadarmo mohol ovplyvňovať aj výber školy v rámci bežného prúdu a prispievať v niektorých obciach k nadmernej koncentrácii chudobných žiakov v niektorých školách.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Obedy zadarmo

Komentáre

Teraz najčítanejšie