Kam by utečencov z Gabčíkova poslala opozícia? SaS do kasární, Sieť mlčí

Už v priebehu tohto mesiaca Slovensko dočasne prijme prvé desiatky utečencov, ktorí si zažiadali o azyl v Rakúsku, a náš sused ich už nemá kde ubytovať.

Zdá sa, že od tejto chvíle utečenecká kríza v Európe začína byť témou aj pre slovenské politické strany. Preferenčne najsilnejšia opozičná strana Sieť Rada Procházku v pondelok vládu vyzvala, aby rešpektovala výsledok referenda v Gabčíkove, v ktorom miestni v nedeľu dočasné umiestenie utečencov jednoznačne odmietli.

„Je a musí byť v silách Slovenskej republiky splniť svoje záväzky aj bez toho, aby tým miestne referendá boli úplne zbavené významu,“ povedala hovorkyňa Siete Karolína Ducká.

Podobné stanoviská médiám rozoslali aj ďalšie strany, Most-Híd, SDKÚ, Sloboda a Solidarita či Strana maďarskej komunity.

Nemali hovoriť o teroristoch, teraz mali vysvetľovať

Sieť však už v utorok nedokázala odpovedať na konkrétne otázky Denníka N, ako by rešpektovanie výsledkov referenda malo vyzerať a kde by vláda mala utečencov ubytovať. Predseda Siete Rado Procházka na priamy e-mail nereagoval, podpredseda strany Miroslav Beblavý zasa odpísal, že je na dovolenke, a k téme už všetko povedal ich tlačový odbor.

Ani ten však s konkrétnym riešením prísť nedokázal. Poslali len všeobecné stanovisko, v ktorom napísali, že „vo fungujúcom štáte by malo byť samozrejmé, že vláda v mene svojich občanov prijíma len také záväzky, ktoré dokáže splniť“.

Sľub Rakúsku vraj taký je. „Pri zvýšenej pozornosti logistickým a osvetovým aspektom ho vláda dokáže splniť,“ presviedčajú v Sieti bez toho, aby tieto logistické a osvetové aspekty objasnili.

„Práve vláda musí vedieť, kde dokáže toto relatívne jednoduché zadanie splniť bez toho, aby tým zbavovala významu miestne referendum. Ak sa chce tváriť, že jediným takým miestom na svete je Gabčíkovo, tak nech radšej ide od toho hneď teraz.“

Líder Mosta-Híd Béla Bugár zasa tvrdí, že by sa na mieste vlády inak správal už pred referendom. „V prvom rade by som neurobil chybu, ktorú títo politici spravili pri diskusii na tému migrantov, keď o nich hovorili ako o bezpečnostnej hrozbe, či dokonca ako o možných teroristoch len preto, aby sa zapáčili svojim voličom,“ tvrdí Bugár.

„Druhou chybou, ktorú spravili títo politici, bolo, že ani jeden z nich nekomunikoval priamo s občanmi Gabčíkova na túto tému. Samozrejme, že teraz je už ťažké zmeniť túto situáciu, ale minimálne by som zorganizoval verejné fóra s občanmi, kde by mali možnosť dostať odpovede na všetky svoje otázky a zároveň všetky informácie, ktoré by prispeli k upokojeniu celej situácie,“ dodáva Bugár.

Ani Tatry utečencov nechcú

Sloboda a Solidarita Richarda Sulíka navrhla, aby vláda utečencov rozdelila do niektorých z nevyužívaných vojenských objektov, ktoré sú ďalej od obývaných oblastí a aj lepšie zabezpečené.

Sulík spolu s podpredsedom strany a exministrom obrany Ľubomírom Galkom menovali budovy vo výcvikovom priestore Lešť, areál bývalých vojenských klimatických kúpeľov v Tatranských Matliaroch či vojenskú zotavovňu v Smrekovici.

Sulík pre Denník N povedal, že aj keď by niektoré z týchto objektov neboli v stopercentnom stave, utečencom by to nemalo prekážať, alebo by si ich mohli sami opraviť. „Hádam nikto z nich nečaká, že sme povinní poskytnúť im hotel.“

Ministerstvo obrany už včera odmietlo, že by utečenci mohli bývať v Lešti. „Pán Galko, ktorý je zároveň členom brannobezpečnostného výboru, by mal vedieť, že v týchto priestoroch sa nachádzajú aj utajované skutočnosti,“ povedala hovorkyňa Martina Balleková.

Galko vysvetľuje, že by pre ľudí v Gabčíkove bol dobrý signál, keby vláda vo vojenských zariadeniach umiestnila aj časť z očakávaného počtu 500 utečencov. „Najlepším riešením by boli Tatranské Matliare, kde je to zariadenie tak tri kilometre od sídel,“ tvrdí.

„Kedysi tam bola kapacita okolo tristo postelí, a určite by išla aj zvýšiť. V Smrekovici si viem predstaviť, že by sa umiestnili skôr matky s deťmi, lebo tam ide o zrekonštruované zariadenie, ktoré je dosť komfortné. No keby sme sa ponamáhali, tých objektov by sme našli viac.“

Exminister povedal, že vojenské zariadenia majú výhodu v tom, že sa dajú lepšie strážiť. „Čo by bolo výhodou pre obe strany – aj pre ľudí, aj pre samotných utečencov, lebo aj ich bezpečnosť musí byť zaistená.“

Galkov nápad obratom odmietol primátor mesta Vysoké Tatry, pod ktoré Tatranské Matliare patria. „V prvom rade nie je to mimo zastavaného územia, ako uvádza, a už vôbec tento priestor nie je oplotený,“ povedal Ján Mokoš.