Denník N

Pľúcny lekár: Mali sme pacientov s príznakmi mozgovej príhody, v skutočnosti mali koronavírus

Štefan Laššán počas prvej vlny. Foto N - Tomáš Benedikovič
Štefan Laššán počas prvej vlny. Foto N – Tomáš Benedikovič

V druhej vlne bude ťažšie získať ľudí, ktorí by boli ochotní pracovať v červenej zóne, hovorí lekár Štefan Laššán. „Ľudia, ktorí pracovali v prvej vlne, majú veľmi silný pocit, že sú ponechaní osamote.“

Lekár Štefan Laššán pracuje na Klinike pneumológie, ftizeológie a funkčnej diagnostiky Lekárskej fakulty Slovenskej zdravotníckej univerzity a Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Oddelenie bolo počas prvej vlny zaradené do takzvanej červenej zóny, staralo sa tak o pacientov s koronavírusom.

V rozhovore Laššán hovorí:

  • prečo sa niektorí pacient dlho liečia z COVID-19,
  • ako vyzerajú pľúca pacienta s koronavírusom,
  • ako sú v nemocnici pripravení na druhú vlnu,
  • o koľko viac treba personálu pri práci v červenej zóne.

V prvej vlne ste boli červenou zónou a starali ste sa o pacientov s koronavírusom. Ako je to teraz?

Nemocnica sa riadi pandemickým plánom, podľa ktorého sme v prvej fáze. Pripravujeme sa na to, že sa o pacientov s infekciou COVID-19 budeme starať aj po takzvanej reprofilizácii, teda zmene nášho oddelenia. Po prvej vlne pandémie sa oddelenia vrátili do pôvodného stavu. Momentálne sú pacienti s potvrdeným COVID-19 hospitalizovaní na Klinike infektológie a geografickej medicíny Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava.

Teoreticky môžu skončiť aj na našom pľúcnom oddelení, pretože prichádzajú s prejavmi infekcie dolných dýchacích ciest a pľúc ešte predtým, ako potvrdíme, že majú koronavírus. Minulý týždeň sme mali dvoch pozitívnych pacientov – jedna žena ihneď skončila na oddelení anestéziológie a intenzívnej medicíny, pretože prišla vo veľmi pokročilom štádiu, a druhého pacienta sme prekladali na infektologické pracovisko.

Nedá sa teda ani teraz hneď posúdiť, či ide o pacienta s koronavírusom?

Pacientov s infekciami dolných dýchacích ciest a pľúc je veľa. Nedá sa v prvej chvíli na základe výsledkov základných vyšetrení posúdiť, či je alebo nie je pozitívny na koronavírus SARS-CoV-2. Už sa totiž nemôžeme stopercentne spoľahnúť na epidemiologické dáta, najmä na cestovateľskú anamnézu. Tá bola jasným indikátorom, keď sme mali zavedené celoštátne opatrenia. Teraz sú opatrenia veľmi uvoľnené, nezodpovedajú epidemiologickej situácii.

Čo by sa malo zmeniť?

Asi nie je ekonomicky prijateľné, aby sa urobil taký lockdown, aký sme mali na jar. Ten by bol z epidemiologického hľadiska najsprávnejší. Počet pozitívnych začína narastať, krivka ide hore neuveriteľne strmo a bude to pokračovať. Štyri percentá prípadov majú ťažký klinický priebeh a zhruba pol percenta skončí na umelej pľúcnej ventilácii.

Teraz ide o to, či to budú percentá z desaťtisíc či stotisíc ľudí. Žiadny zdravotnícky systém, ani náš, nemá k dispozícii také množstvo intenzívnych lôžok, ktoré by dokázalo uspokojiť takýto extrémny nárast prípadov. Každé lôžko, ktoré je vytvorené naviac, najmä na oddeleniach mimo odboru anestéziológia a intenzívna medicína, nemá takú kvalitu ani vybavením, ani skúsenosťami personálu, preto treba krivku nárastu čo najviac sploštiť.

Ak nie je lockdown prijateľný, aké opatrenia by sa mali urobiť?

Dôležité je dodržiavanie základných hygienických a behaviorálnych pravidiel: rúško – odstup – ruky (ROR). Ochorenie je veľmi nákazlivé. Je zradné, lebo má variabilnú inkubačnú lehotu. Existuje tiež množstvo ľudí, ktorí môžu mať atypické príznaky, môžu byť bezpríznakoví a infekční bývajú predtým, ako sa príznaky prejavia.

Dnes máme o covide omnoho viac informácií, ako sme mali v prvej vlne. Čo sme sa za ten čas naučili? 

Naučili sme sa, že o ňom vieme veľmi málo. Vieme, že to nie je bežná chrípka, hoci aj chrípka sama osebe je pre rizikové skupiny veľmi nebezpečná. Je to ochorenie, ktoré do detailu ešte nepoznáme, a tak musíme byť opatrní. Nevieme, aké následky bude zanechávať. Ide o ochorenie, ktoré je multisystémové – napáda nielen pľúca, ale aj kardiovaskulárny systém, napríklad cievy. Veľmi veľa ľudí má problémy s upchávaním ciev, dochádza k ich trombóze, k pľúcnym embóliám či k infarktom.

Vírus priamo napáda aj srdcový sval, čiže nejde len o prechladnutie či zápal pľúc, je to ochorenie, ktoré môže mať množstvo vážnych mimopľúcnych klinických prejavov. Napríklad pacienti, ktorých sme prijali minulý týždeň

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

  • plošné testovanie prebieha od 7:00 do 22:00, otázky a odpovede
  • funguje 99 % odberných miest, vláda sľubuje, že stihnú testovať každého
  • do 12. hodiny otestovali 828-tisíc ľudí, 7947 bolo pozitívnych, teda asi percento
  • očakávajú, že za víkend otestujú tri milióny
  • kto sa nepreukáže negatívnym testom, musí dodržiavať pravidlá zákazu vychádzania, potvrdil premiér
  • za piatok pribudlo 2573 prípadov a 7 úmrtí
  • Denné prírastkyVývoj epidémieAktuálna 3D mapa

      Rozhovory

      Slovensko

      Teraz najčítanejšie