Monika Tódová
Koho vplyvného zatkli alebo vyšetrujú
- Marian Kočner vo väzbe (neprávoplatne odsúdený v kauze zmenky na 19 rokov, neprávoplatne oslobodený v kauze vraždy novinára Jána Kuciaka)
- Monika Jankovská a spol. vo väzbe (najväčšia korupčná justičná kauza Búrka, spolu je obvinených 18 ľudí, z toho 13 sudcov)
- Norbert Bödör a Martin Kvietik vo väzbe (korupčná kauza Dobytkár, ktorá nemá v histórii krajiny obdobu, obvinení sú aj ďalší funkcionári PPA)
- Kajetán Kičura vo väzbe (bývalý predseda Správy štátnych hmotných rezerv SR obvinený z korupcie)
- Pavol Polka vo väzbe (sudca zadržaný v kauze Plevel, kde ide o odhalenie fungovania korupcie na súdoch v Žiline)
- Ľudovít Makó vo väzbe (bývalý riaditeľ KUFS je obvinený z násilnej trestnej činnosti)
- Pavol Vorobjov vo väzbe (bývalý riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície je obvinený, že pre Bödöra lustroval v policajných databázach)
- Dobroslav Trnka (bývalý generálny prokurátor obvinený z marenia spravodlivosti pre kauzu Gorila, stíhaný je na slobode)
- Róbert Krajmer (bývalý riaditeľ Národnej protikorupčnej jednotky NAKA, bola uňho razia v súvislosti s kauzou Fatima, zatiaľ nie je obvinený)
Sudca Špecializovaného trestného súdu Ján Giertli mal minulý týždeň ako sudca pre prípravné konanie náročnú službu. Takýto týždeň na súde dlho nemali.
V pondelok protikorupčná jednotka NAKA zatkla v Žiline sudcu Pavla Polku a ďalších troch ľudí, a tak sudca Giertli rozhodoval v stredu celú noc o ich vzatí do väzby. Spal len hodinu a pol, vo štvrtok ráno už pojednával mafiánsku kauzu takáčovcov.
V piatok opäť do neskorého večera rozhodoval o vzatí do väzby právnika Petra Chrašča a manažéra IT firmy Miroslava Sedláka za to, že sa pokúsili podplatiť štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva Martina Fecka (OĽaNO). A to ešte stále nebolo všetko: v sobotu od 15.00 h rozhodoval Giertli znovu – tentokrát vzal do väzby bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Sudca tak oddychoval až v nedeľu.
Čím to je, že Slovenskom sa už niekoľko mesiacov valí vlna obvinení a vo väzbe končia aj tí najvplyvnejší ľudia, ktorí boli dlhé roky považovaní za nedotknuteľných? Denník N anonymne hovoril s viacerými policajtmi, prokurátormi a sudcami o tom, prečo to konečne ide a kam to môže zájsť.
Vražda Jána Kuciaka
„Je to ako s otvorenými dverami, len ich otvoriť, alebo s prvou pretečenou kvapkou, čo sa aj pred dvomi rokmi Kuciakom stalo,“ vysvetľuje jeden z oslovených. Nastolila sa tým podľa neho spoločenská situácia, že je trendy oznamovať trestné činy, vypovedať, vyšetrovať, a dôležité je aj to, že je vidno, že tieto úkony a trestné stíhania sú efektívne.
„Významnú rolu zohrala aj drvivá kritika napríklad zastavených vecí, nevzatia do väzby a podobne. Ale za prapríčinu týchto udalostí považujem poslednú pretečenú kvapku vraždou Jána Kuciaka.“
Najmä jej objasnenie priviedlo policajtov k dôkazom, aké na Slovensku v rukách ešte nikdy nemali. Keď Peter Tóth, teda dlhoročný blízky spolupracovník Mariana Kočnera, odovzdal vyšetrovateľom jeho mobil, ani on sám nevedel, čo všetko sa v ňom nachádza. Threema, videá, nahrávky a fotografie odhalili mafiánsku chobotnicu, ktorú si medzi verejnými činiteľmi pestoval.
Vo väzení skončil aj Kočner a nasledovali ďalší – najmä štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti za Smer Monika Jankovská a sudcovia obvinení v kauze Búrka. Vďaka obsahu Kočnerovho mobilu je obvinený aj bývalý generálny prokurátor Dobroslav Trnka. Zatiaľ bez obvinenia bol tiež zadržaný a následne prepustený aj bývalý šéf protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer. Vo väzbe je za nezákonné lustrácie aj bývalý riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície Pavol Vorobjov.
Odchod Gašpara a spol.
Vražda Jána Kuciaka spôsobila, že z polície odišli hlavní zametači: policajný prezident Tibor Gašpar, riaditeľ Národnej kriminálnej agentúry (NAKA) Peter Hraško a podozrivý šéf protikorupčnej jednotky Róbert Krajmer. Všetci traja boli prepojení na nitrianskeho oligarchu Norberta Bödöra, ktorý de facto riadil políciu.
V polícii tak fungovala autocenzúra. Každý policajt vedel, že ak pôjde po tých najvyšších, namiesto pochvaly sa dá očakávať trest. Buď disciplinárne konanie, alebo nedostane nové služobné auto, alebo ho nepustia na školenie či na služobnú cestu.
„Policajti vedia vycítiť, či vedenie chce, aby pracovali, alebo chce, aby si veci nevšímali,“ hovorí ďalší z oslovených. Zažil to napríklad bývalý vyšetrovateľ a teraz poslanec OĽaNO Lukáš Kyselica, keď chcel vyšetrovať objednávku vraždy Sylvie Volzovej, z ktorej obvinil Pavla Ruska. Hraško mu chcel prípad odňať a len vďaka tomu, že Kyselica do spisu zabezpečil dôkazy, ako sa Hraško za zvláštnych okolností stretával s Ruskovým obhajcom Marekom Parom, mohol prípad ukončiť návrhom na podanie obžaloby. Súd s Ruskom bude pokračovať budúci týždeň.
Zmena vlády
Politická strana OĽaNO koncom týždňa vyrobila na svojich sociálnych sieťach reklamný pútač s titulkami, koho všetkého už po zmene vlády NAKA zatkla. Veľa prípadov už bolo rozbehnutých predtým, ale je pravda, že protikorupčná rétorika OĽaNO a aj niektoré konkrétne kroky poháňajú prípady vpred.
Vidno to na príklade bývalého riaditeľa Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovíta Makóa. Podozrenia, že vypaľuje podnikateľov, existovali roky, ale nikto nechcel vypovedať. „Odvážili sa, až keď videli, že odišiel z funkcie. A pridávajú sa ďalší,“ povedal ďalší zdroj. Makóa odvolal až minister financií Eduard Heger z Obyčajných ľudí, minister Smeru Ladislav Kamenický na to nevidel dôvod.
Podobne to bolo aj s kauzou Dobytkár. O Pôdohospodárskej platobnej agentúre (PPA) mala polícia kriminálne informácie roky, nikdy sa to však nedotiahlo do trestného konania. Len čo mal niekto vypovedať, nebola vôľa. Až teraz sa podarilo zatknúť takzvaného vybavovača Mareka Kodadu a cez jeho účet preukázať celú schému. Spustila sa tak obrovská mašinéria, obvinení sú najvyšší manažéri PPA a v súvislosti s tým aj Norbert Bödör a finančník Martin Kvietik.
„Zmena vlády určite pomohla. Zmena ministra vnútra aj policajného prezidenta. Nie že by v minulosti priamo zasahovali do vecí alebo prikazovali, aby sa nekonalo, ale aj pre policajtov je lepšie robiť s vedomím, že môžu,“ hovorí ďalší z oslovených. „Potom stačilo pár úspešných akcií a spustil sa dominový efekt. Policajti sami vidia, že to reálne ide, a púšťajú sa do ďalších vecí. A aj vo verejnosti je to pozitívne – ľudia sú náchylnejší skôr spolupracovať, lebo vidia, že to má význam a že veci nie sú zametané pod koberec.“
Postupne sa lámu
Ďalším kľúčovým bodom, prečo sa zrazu darí postupovať pri zatýkaní aj vyššie ako len k malým rybám, je ochota obvinených spolupracovať. K spolupráci s políciou smeruje aj Makó. Vyplýva to z toho, že keď ho sudca Giertli v sobotu vzal do väzby, Makó voči tomu nepodal žiadnu sťažnosť, a tak je rozhodnutie právoplatné.
Môže byť len otázkou času, kedy sa medzi zatknutými ocitnú aj oveľa vplyvnejší ľudia. „Smeruje to k politikom, to je samozrejmé. Tí ľudia museli podplácať toho, kto mal vplyv na rozhodovanie v jednotlivých veciach,“ povedal ďalší oslovený.
Spoluprácu s políciou stále zvažuje aj Monika Jankovská, ktorá zostáva vo väzbe; je v nej od marca. Aj jej svedectvo, ak by sa preň rozhodla, by mohlo spôsobiť naozajstnú „Búrku“ v Smere.
Spolupracujúci obvinený môže získať pri vyšetrovaní veľké výhody. „Pri sadzbe 12 až 20 rokov, čo je klasická sadzba za legalizáciu príjmu z trestnej činnosti vo veľkom rozsahu, sa dá dostať až na päť rokov alebo možno aj podmienečný trest, ak naozaj vypovedá všetko, čo vie, a pravdu,“ hovorí jeden z oslovených.
To môže byť dôvod, prečo môže zvažovať spoluprácu Makó. Vie, že teraz sa môžu ozvať ďalší podnikatelia, ktorí s ním mali „skúsenosti“, a je dôležité, aby vypovedal prvý, ak si chce neskôr pomôcť na súde, ale potrebné je vypovedať naozaj o všetkom.
Podobne sa zlomil aj „Veľký Fero“, teda František Tóth, ktorý po roku začal vypovedať o žilinských sudcoch. Svoju úlohu zohrali aj súdy – tým, že Veľkého Fera nepustili z väzby. On to napokon nevydržal a začal svedčiť, až to viedlo k presnému rozkrytiu úplatkárskej siete. Polícia síce mala dosť dôkazov, že František Tóth vybavoval úplatky, bez neho sa však nevedela dostať k sudcom. Tým, že prehovoril, si zrejme teraz výrazne pomôže k nižšiemu trestu.
To, že spolupráca sa oplatí, sa snažil odkázať aj Špecializovaný trestný súd v kauze vraždy Jána Kuciaka. Zoltánovi Andruskóovi schválili trest 15 rokov, hoci mu hrozilo doživotie, a Miroslav Marček – vrah Kuciaka aj Martiny Kušnírovej – dostal za rovnakých podmienok 23 rokov. Tomáš Szabó, ktorý Marčeka do Veľkej Mače „len“ odviezol, trval až do konca na svojej nevine a dostal viac – 25 rokov.
Nelogické je rozhodnutie súdu, len pokiaľ ide o Kočnera a Alenu Zsuzsovú, ale vo veci bude ešte rozhodovať Najvyšší súd.
Nie všetci obvinení sú však ochotní spolupracovať. Príkladom je bývalý riaditeľ spravodajskej jednotky finančnej polície Pavol Vorobjov. Hoci najprv vypovedal, že Jána Kuciaka a ďalších novinárov lustroval na pokyn policajného prezidenta Gašpara, neskôr túto výpoveď odvolal. Vorobjov je teraz vo väzbe a polícia čaká, či si to nerozmyslí.
Kováčik na odchode
Dôležitú úlohu pri jednotlivých kauzách zohráva Úrad špeciálnej prokuratúry. Prokurátor musí so stíhaním aj zadržaním osoby súhlasiť a podáva aj návrh na vzatie do väzby. Hoci úrad stále vedie Dušan Kováčik, situácia sa po vražde investigatívneho novinára zásadne zmenila.
Kováčik najneskôr o rok vo funkcii skončí, a preto už ani nezasahuje do vecí tak ako v minulosti. Naposledy z medializovaných prípadov stopol „len“ stíhanie Roberta Fica, ktorého chcel prokurátor Tomáš Honz stíhať za to, že verejne schvaľoval rasistický trestný čin poslanca ĽSNS Milana Mazureka.
„Je zrejmé, že na úrade sa lepšie robí, keď je šéf na odchode a nemá žiadnu politickú podporu,“ hovorí o tejto situácii ďalší z oslovených.
Prokurátori Úradu špeciálnej prokuratúry tiež začali viac tlačiť na políciu, aby sa zameriavala na závažné a zložité korupčné schémy v súbehu s legalizáciou príjmu z trestnej činnosti.
Ako na polícii, tak aj na prokuratúre však platí, že na boj proti korupcii je málo ľudí. Na Úrade špeciálnej prokuratúry je na korupciu vyčlenených iba päť prokurátorov a každý z nich má na starosti desiatky prípadov. Málo ľudí je aj v bratislavskom protikorupčnom policajnom oddelení, z ktorého navyše nedávno odišiel vyšetrovateľ, ktorý riešil kauzu Dobytkár. Teraz pracuje v inej bezpečnostnej zložke štátu za vyšší plat.
Vyšetrovatelia zložitejšie prípady stále nestíhajú, nie každý to robí jednoducho a „na hulváta“ ako bývalý šéf štátnych hmotných rezerv Kajetán Kičura, vysvetľujú oslovení.
Súdy po Threeme
V kľúčových korupčných kauzách rozhoduje o väzbe a neskôr aj o samotnom prípade Špecializovaný trestný súd. Najmä sudcovia Michal Truban a Roman Púchovský podľa policajtov patrili medzi tých, ktorí často nevideli korupciu v naznačených prípadoch a nedávali napríklad súhlas s odposluchmi alebo odmietali vziať obvinených do väzby. U Trubana sa to ukázalo, keď nevzal do väzby Norberta Bödöra, rozhodol tak až Najvyšší súd. V súvislosti s tým ho preveruje súdna rada.
Truban a Púchovský navyše patrili medzi dvoch zo štyroch sudcov, ktorí na súde rozhodovali o prípravnom konaní. Okrem nich to boli ešte Peter Pulman a Ján Hrubala. Systém takto nastavil práve Truban, v októbri sa to však zmení a rozhodovať už budú viacerí. Aj to by mohlo celú situáciu ešte zlepšiť.
Ostatní sudcovia totiž len čakali, čo im dá prokuratúra na stôl – väčšinou išlo o drobnú korupciu.
Dôležité je, že zásadne sa zmenila situácia aj na Najvyššom súde. „Po odchode viacerých sudcov v dôsledku Threemy je oveľa priaznivejšia v prospech stíhania závažných vecí. Keď odíde sudca Štefan Michálik, bude to ešte lepšie,“ hovorí ďalší z oslovených.
Najvyšší súd už „opravoval“ niektoré rozhodnutia Špecializovaného trestného súdu v kauze Búrka, keď odmietal obvinených prepustiť z väzby, hoci „špeciál“ na väzbu nevidel dôvod.
Sudca Štefan Michálik a jeho senát roky oslobodzovali aj zjavne vinných ľudí a nikto sa voči tomu neozýval. Situáciu začali kompetentní riešiť, až keď o tom napísal Denník N.
Systém, ktorý sa rozpadá
Zatýkanie od Kočnera až po Makóa (zatiaľ posledný v poradí) poukazuje na to, že nejde o individuálne zlyhania jedincov, ktorí sa chceli obohatiť, ale o roky fungujúce systémové nastavenie. Jednotliví podozriví boli prepojení a vytvorili siete, do ktorej keď niekto vstúpi a vytiahne z nej čo i len jedného človeka, tak sa to začne rozpadať a trhať. „Je len otázkou času, kedy sa pôjde po politikoch, kedy začnú rozprávať sponzori na konci reťazca, ktorí peniaze vkladali do kasy konkrétnej politickej strany alebo konkrétnemu politikovi,“ myslí si ďalší oslovený.
Bývalý minister vnútra Robert Kaliňák zo Smeru v Plus 1 deň hovoril o tom, ako mu zatýkanie prekáža. „Je to absolútne zneužívanie moci a nemôžeme hovoriť o právnom štáte,“ komentoval spôsob, akým bol zatknutý Makó.
Za vlády Roberta Fica bolo nepredstaviteľné, že by zatkli Bödöra, ktorý sa s predsedom Smeru pravidelne stretával v centrále strany alebo v hoteli Double Tree by Hilton. Rovnako bolo nereálne, že by zadržali Martina Kvietika, ktorý mal údajne blízko k predsedovi Slovenskej národnej strany Andrejovi Dankovi. Obaja sú momentálne vo väzbe pre podozrenia z korupcie v rámci Pôdohospodárskej platobnej agentúry.
Všetky spomínané prípady skončia na Špecializovanom trestnom súde. Práve takéto kauzy má tento súd rozhodovať a pre tento typ kriminality v roku 2004 vznikal. Skutočne veľkých a komplikovanejších prípadov sa zrejme dočká až teraz. „Súd je pripravený už 15 rokov a čaká. Nech chodia obžaloby,“ povedal ešte v máji v rozhovore pre Denník N aktuálny podpredseda súdu Igor Králik.
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
