Andrássyovci neboli páni, akých sme videli v Pachovi. Boli liberálni, hovorí historik umenia Július Barczi
[Vojna zásadne mení životy i významy slov. Spoznajte ich v novej knihe Slovník vojny.]
Andrássyovcom po druhej svetovej vojne zobral znovuobnovený československý štát majetky na Gemeri. Historik a teoretik umenia Július Barczi rozpráva, aký to bol šľachtický rod a prečo ich považuje za liberálov. Od roku 2014 bol riaditeľom SNM – Múzeum Betliar, ktoré spravuje Krásnu Hôrku. Po štyroch rokoch z tejto pozície odišiel, s múzeom však ďalej spolupracuje a pripravuje nové expozície, ktoré uvidia návštevníci po rekonštrukcii.
V rozhovore hovorí aj o tom:
- prečo nenapreduje rekonštrukcia Krásnej Hôrky rýchlejšie,
- či by bol Gemer iný bez Andrássyovcov,
- ako ženy zo šľachtického rodu písali aj o znásilňovaní Červenou armádou,
- aký mali Andrássyovci vzťah k Slovákom.
Keď hrad v roku 2012 vyhorel a verejná debata sa zvrtla na to, že na vine sú dvaja rómski chlapci, povedali ste, že Andrássyovci by sa obracali v hrobe. Akí to boli ľudia?
Som si istý, že sa aj obracali. V rámci rakúsko-uhorskej aristokracie boli Andrássyovci považovaní za až príliš liberálnych, dokonca za filosemitov, čo sa v tej dobe veľmi nenosilo. Júliusovi Andrássymu dokonca maďarský politik Mihályi Károlyi – manžel Katinky Andrássyovej – vyčítal, že sa obklopujú židovskými lekármi, intelektuálmi a umelcami.
Boli to sčítaní, scestovaní a vzdelaní ľudia. To sú základné hodnoty, s ktorými táto rodina fungovala a čím by sme sa od nich aj dnes mohli inšpirovať.
Ako sa vlastne dostali na Gemer?
Rod Andrássyovcov existuje bezmála tisíc rokov, korene má v Sedmohradsku, kde však boli vzťahy po moháčskom ťažení v roku 1526 pomerne neprehľadné.
Peter Andrássy, ktorý prišiel na Gemer ako prvý v roku 1578 z komárňanskej pevnosti na svoju žiadosť, bol zbeh z vojska, ktorý prešiel na cisársku stranu.
