Keď sa vláda tvári ako kamarát

Predstavte si, že ste nezamestnaný a vláda vám pošle esemesku, aby vás povzbudila zájsť na blížiacu sa burzu práce. Navštívili by ste ju?

Britská vláda nedávno experimentovala s rôznymi typmi textových správ, aby podnietila uchádzačov o prácu k jej aktívnejšiemu hľadaniu. Obyčajná SMS so zopár základnými informáciami primala približne desať percent adresátov, aby burzu práce naozaj navštívili. Úrady práce zároveň posielali aj mierne upravené správy. Niektorí ľudia v nich napríklad videli meno konkrétneho pracovného poradcu, ktorý videl uchádzačove dokumenty. Úradníkovo meno (vďaka ktorému pôsobili správy menej strojovo a viac osobnejšie) zvýšilo účasť na burze na 17 percent.

No existuje ešte účinnejší typ esemesky. Ak pracovný poradca v správe napísal, že pre uchádzača urobil niečo konkrétne (v tomto prípade rezervoval termín stretnutia), a zároveň mu zaželal veľa šťastia, miera účasti vyskočila na takmer 30 percent. Mnohí z ľudí, ktorí burzu navštívili, si nakoniec našli prácu.

Drobné postrčenia fungujú

Popichnutia pomocou SMS správ možno nevyzerajú ako ekonomické nástroje, ale v skutočnosti pomáhajú znižovať nezamestnanosť. Sú súčasťou opatrení, ktoré má verejná správa k dispozícii. Na mieru ušité a efektívnejšie textové správy možno označiť za „intervencie malého rozsahu“ a zaslúžia si pozornosť. Obzvlášť v porovnaní s bežnejšími, ťažkopádnymi a nepružnými pravidlami a reguláciami.

Zopár ďalších príkladov, že tento prístup je čoraz populárnejší. Keď napríklad listy v Británii obsahovali drobnú pripomienku, že dane sú potrebné na udržanie verejných služieb, oneskorenie ich platenia sa zredukovalo. V Singapure zmena farby daňového tlačiva na ružovú (na ružovom papieri inak zvyknú byť doručované oznámenia od exekútora) pomkla viac občanov, aby platili načas.

Hlavnou myšlienkou behaviorálnej ekonómie je, že prijímanie rozhodnutí je ovplyvňované drobnými detailami. Takže aj keď cena lístka na autobus na burzu práce zostane rovnaká, rozhodnutie zúčastniť sa jej ovplyvňujú iné faktory. Vyplýva z toho, že správanie občanov sa dá v princípe zmeniť aj bez zmeny ekonomických parametrov.

Vlna behaviorálnej ekonómie

Ďalším stavebným kameňom behaviorálnej ekonómie je uvedomenie si, že niekedy zanedbávame dôležité veci len preto, že sa na ne nesústredíme. Chceme sa starať o naše zdravie či financie, ale nedokážeme pravidelne navštevovať lekára alebo hľadať lepšie platené zamestnanie.

Tvorcovia politík buď môžu vnímať ľudí, ktorí sa nezúčastnia burzy práce, ako „lenivých“, alebo si môžu položiť otázku, či im v tom nezabránili náhodné udalosti, ako sú rodičovské povinnosti či osobné problémy. Ak kompetentní uveria, že nezamestnaní jednoducho potrebujú pripomenutie a trochu povzbudenia, tento pozitívny prístup zmení spôsob, ako sa správame k tým, ktorí si hľadajú prácu.

Experiment z Veľkej Británie naznačuje, že je možné – a lacné – povzbudiť ľudí, aby robili to, čo im pomáha.

Plať dane, lebo inak ťa dám na web

Pozrime sa teraz na iný experiment zo Spojených štátov zameraný na ľudí, ktorí nezaplatili daň z príjmu. Prirodzene, neplatiči vo všeobecnosti počítajú s tým, že sa môžu dostať do problémov. Vedia, že im hrozí pokuta alebo iná sankcia vrátane uväznenia, ale čo väčšina nepredpokladá, je, že môžu byť vystavení verejnej potupe.

Približne dvadsať amerických štátov na internete uverejňuje nejaký druh informácií o neplatičoch daní. Niektoré zverejňujú všetky mená, iné iba sto najväčších dlžníkov (aj slovenská finančná správa na svojej webovej stránke zverejňuje mená ľudí, ktorí majú daňové nedoplatky).

Dvaja výskumníci nedávno poslali viac než tridsaťtisíc listov ľuďom v USA, ktorí dane nezaplatili. Mnohí z nich vedia, že ich mená sú na internete, ale vedia tiež, že väčšina ich priateľov a susedov má pravdepodobne dôležitejšie problémy, ako hľadať delikventov na vládnych stránkach.

Nový nástroj pre ekonómov: zahanbenie

Výskumníci chceli zistiť, či zviditeľnenie už existujúcej informácie zmení dlžníkovo správanie. Budú sa dlžníci cítiť zahanbení a doplatia svoju daň, keď vedia, že sa to dozvedia aj ich susedia?
Listy od ekonómov oznamovali to, čo už adresáti vedeli (meškali s platením daní) a obsahovali aj zoznam ďalších desiatich dlžníkov z okolia.

V niektorých sa však nachádzala nasledujúca veta: „Vaša domácnosť bola náhodne vybraná ako jediná vo vašej štvrti, aby dostala toto upozornenie.“ Menej šťastné domácnosti zas dostali nasledovné oznámenie: „Vaša domácnosť bola spolu s ďalšími vo vašom okolí náhodne vybraná, aby dostala takýto list.“ Cieľom bolo porovnať správanie tých, čo boli zahanbení, a tých, ktorých susedia informačný list nedostali.

A naozaj, keď list nedostali iba samotní dlžníci, ale aj ich susedia, cítili dlžníci väčší tlak. V nasledujúcich mesiacoch ľudia, ktorí sa cítili „odhalení“, zaplatili daň s pravdepodobnosťou o dvadsať percent vyššou než tí, ktorým len pripomenuli, že dlžia peniaze.

Môže vláda ukazovať prstom?

Hoci si tento typ výskumu získava čoraz väčšie uznanie v akademických a politických kruhoch, stále je relatívne nový. Znamená to, že v nasledujúcich rokoch sa bude intenzívne diskutovať o jeho prínosoch.

Niektoré závery sú však jasné už dnes: pripomínanie môže pomôcť ľuďom dosiahnuť ich ciele, ako je napríklad nájdenie zamestnania. Okrem toho, byrokracia je stále komplikovaná, takže ak textové správy alebo varovné listy povzbudia ľudí konať namiesto odkladania povinností, verejná správa môže pracovať hladšie.

Istý pôvab má aj relatívna „jemnosť“ postrkovania. Ako spoločnosť sme do značnej miery závislí od formálnych trestov. Lenže pokuty a väzenie by nemali byť jedinými používanými nástrojmi. Stále nedostatočne využívame spoločenské a etické normy, ktoré by tiež vedeli odradiť od nespoločenského správania (od odhadzovania odpadkov po bezohľadnú jazdu).

Ekonomický výskum dnes viac vníma spoločenské normy ako silu, ktorá ovplyvňuje správanie jednotlivcov. Ekonómovia v niektorých oblastiach nemôžu robiť experimenty (náhodne predpisovať rôzne typy monetárnej politiky rozličným krajinám je nemožné), ale môžu uskutočňovať pokusy v menšom meradle.

Desaťročia robili drobné experimenty so svojimi študentmi. Teraz sa spoluprácou s vládnymi úradmi presúvajú do ríše verejnej politiky. Je to správny krok, pretože experimenty by mohli pomôcť vládnym zamestnancom chápať a merať, ktoré z ich opatrení skutočne fungujú.

Je aj temná strana

Napriek všetkému napísanému si treba pamätať, že niektoré druhy vládnych opatrení budú kontraproduktívne. Môže to platiť obzvlášť o verejnej potupe. Zahanbujúce listy môžu ublížiť tým jednotlivcom, ktorí urobili všetko pre to, aby neporušili pravidlá, no jednoducho sú vo finančej tiesni. Ľudia, ktorí majú pocit, že ich vláda intenzívnejšie sleduje, by zas mohli vynaložiť viac úsilia na skrývanie svojich príjmov, pretože by v ňu stratili dôveru.

S rozširovaním nových technológií a ich zlacňovaním dnes majú vlády viac nástrojov na monitorovanie – a dokonca obťažovanie – občanov. Mali by sme ako spoločnosť tieto nové možnosti prijať len preto, že zefektívnia niektoré schopnosti štátu, ako sú napríklad sledovanie zločincov či vyberanie daní?

Myslime na túto otázku popritom, ako oslavujeme úspechy nových výskumov, ktoré ukazujú, že vymáhanie existujúcich zákonov môže byť rýchlejšie a lacnejšie. Len to, že vláda dnes dokáže našim priateľom posielať presne mierené správy o našom neplatení daní, neznamená, že občania by súhlasili so šírením ich (často súkromných) informácií.

Skôr než bude neskoro, stojí za to sa spýtať: Kam nás táto vlna ešte privedie? Mohli by vládne agentúry posielať našim susedom aj správy, že sme nevolili? S cieľom odradiť nás od „nespoločenského aktu” neúčasti na voľbách?

A ak ste volili, mohla by verejná správa odhaliť ako? (Koniec-koncov zvyšuje to pravdepodobnosť, že k svojej voľbe pristúpite zodpovedne!) Tento spôsob myslenia ilustruje rôzne typy záverov, k akým by sa dalo prepracovať, ak by naším cieľom bolo „povzbudiť občanov robiť správnu vec“.

K postrčeniu sú aj alternatívy

Ťažko môžeme britskej administratíve vyčítať, že sa snaží vymyslieť efektívne textové správy. A legitímnou snahou vlád je aj zabezpečenie lepšieho výberu daní. Lenže niektoré z týchto pokusov sú uvádzané, ako keby neexistoval lepší spôsob na dosiahnutie želaných výsledkov. No zodpovední politici môžu robiť omnoho viac, než len používať psychologické triky.

Hlavným spôsobom, ako zvýšiť efektivitu výberu daní, by malo byť zjednodušenie ich platenia. Mali by sa dať rýchlo uhradiť na internete. Mnohé európske krajiny by zarobili aj na radikálnom zjednodušení daňovej legislatívy.

Treba tiež venovať pozornosť obmedzovaniu plytvania. Mali by sa robiť pravidelné analýzy výdavkov a vyhodiť do starého železa nepotrebné úrady a regulácie. Ak sú občania presvedčení, že sa s ich peniazmi plytvá, sú menej ochotní platiť načas.

Ministerstvá a úrady potrebujú zamestnancov schopných efektívne manažovať verejné zdroje, ktorí by mali byť dobre platení (peniazmi, nie prostredníctvom odmien v podobe úradníckej definitívy, pracovných výhod a obmedzenej zodpovednosti). Zmysel by dávalo aj to, keby sa najskôr išlo po veľkých dlžníkoch a až po nich by sa preverovali drobní podnikatelia. No a napokon, obzvlášť v strednej Európe, je kľúčové odhaľovať a trestať korupciu.

Kiež by existovala esemeska, ktorú by voliči mohli poslať svojim zástupcom, aby im pripomenuli, že sa majú zamerať na niektorú z vymenovaných politík.