Odkaz MMŠ: O spomienkach dcéry ukrajinského novinára, ktorého zavraždili pred 20 rokmi a dodnes nenašli objednávateľa jeho vraždy
Štyria vrahovia sú dnes v ukrajinskom väzení, ale objednávateľ zostal nevypátraný.
Vražda Jána Kuciaka a Martiny Kušnírovej sa stala spoločenskou traumou, ktorú môže zmierniť až odsúdenie jej objednávateľa, nielen samotného vraha či vrahov. Príkladom podobnej spoločenskej traumy je vražda ukrajinského novinára Georgija Gongadzeho, ktorá sa stala pred 20 rokmi. Vrahov dolapili, ale objednávateľ či objednávatelia sú dodnes neznámi.
Gongadzeho dcéra Salome mala tri roky, keď prišla o otca. Teraz napísala pre časopis New Statesman text, kde rekapituluje osud rodiny, ktorá po vražde dostala azyl v USA.
Jej otec sa stal ikonou ukrajinskej žurnalistiky, hoci pôvodom ani nebol Ukrajinec, narodil sa v Gruzínsku (v roku 1969) a v raných 90. rokoch cestoval po území rozpadnutého Sovietskeho zväzu ako mladý aktivista a zakotvil v ukrajinskom Ľvove, kde sa oženil s Myroslavou a mali spolu syna a dcéru Salome.
Ukrajina vtedy vyzerala ako sľubná krajina, ale čoskoro ju pohltili korupcia a špinavé obchody, vzostup oligarchov krytých vtedajším prezidentom Leonidom Kučmom.
Nová moc neznášala investigatívnych novinárov, ako bol Gongadze. Ten písal aj o Kučmovi a v jednom televíznom rozhovore ho obvinil, že „kryje nekompetentnosť“ ministra vnútra, ktorý brzdí vyšetrovania vážnych zločinov.
Salome sa už narodila v Kyjeve a jej matka spomína, ako bol ich byt sledovaný, a hoci sa Gongadze sťažoval na prokuratúre, tá nič neurobila. Zmizol 16. septembra 2000 a posledný kontakt s deťmi mal v ten deň, keď im dával lekciu angličtiny (chcel, aby boli bilingválne). O niekoľko týždňov jeho telo bez hlavy objavili v lese neďaleko Kyjeva.
