Rožňava a Rozsnyó: dva svety, ktoré sa prelínajú
Rožňavu považujú niektorí miestni za poslednú baštu maďarskej kultúry na Gemeri. Mladá inteligencia síce z mesta odchádza, ale stále tu fungujú inštitúcie, ktoré ukazujú spoluprácu Slovákov a Maďarov.
Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, začíname v Rožňave.
Po vzniku Československa bola Rožňava ešte prevažne maďarským mestom. Slováci tam netvorili ani 20 percent obyvateľstva. Ešte aj v sčítaní ľudu v roku 1930 tvorili najväčšiu etnickú skupinu Maďari.
Dnes platí presný opak: národnostné pomery sa v meste obrátili a k maďarskej národnosti sa v poslednom sčítaní hlásilo iba 20 percent obyvateľov. Je to pokles o desať percentuálnych bodov za desať rokov. Mnohí obyvatelia mesta sa domnievajú, že pomer Maďarov je v skutočnosti vyšší. Pre uplatňovanie niektorých menšinových práv sú však rozhodujúce oficiálne čísla.
Mesto nostalgie
Rožňava je mestom nostalgie z rôznych hľadísk a nostalgickým spomienkam sa nevyhnete ani vtedy, keď sa ľudí spýtate na stav tunajšej maďarskej kultúry a spoločenského života. Budú vám spomínať zlaté časy folklórnych festivalov a mládežníckych táborov v období socializmu. Festivaly Csemadoku v Gombaseku, veľké koncerty v Krásnej Hôrke v osemdesiatych rokoch a divadelné a literárne aktivity mladších generácií v deväťdesiatych rokoch.
Príslušníci týchto „mladších generácií“ však už z mesta väčšinou zmizli: odišli študovať alebo pracovať a je málo takých, ktorí sa vrátili. Maďarská inteligencia gravituje
