Európska komisia predstavila nový azylový systém: krajiny netlačí do migračných kvót, ale od všetkých očakáva pomoc a solidaritu
Každý členský štát si má vybrať, ako bude pomáhať v otázkach migrácie. Európska komisia chce vo výnimočných prípadoch vyžadovať aj „povinnú solidaritu“ pri prijímaní utečencov.
„Nie je otázkou, či by sa mali členské štáty solidárne zapojiť a prispievať, ale ako to budú robiť,“ vyhlásila šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová, keď v stredu predstavila dlhoočakávaný návrh na nový azylový a migračný systém pre EÚ.
Hlasovať o ňom bude Európsky parlament, ale bude aj predmetom rokovaní ministrov a lídrov 27 členských krajín. Komisia v ideálnom prípade počíta s tým, že by nový azylový proces EÚ mohol fungovať od roku 2023.
Všetkým je jasné, že súčasný azylový systém je zastaraný a nefunguje. Rovnako je však jasné aj to, že o návrhu bude panovať vášnivá debata.
Krajiny V4 vrátane Slovenska sa od začiatku odmietli zúčastniť pomoci pri prerozdelení utečencov štátom, ktoré sú najviac postihnuté migračnou krízou. Išlo o takzvaný systém povinných kvót, ktorý je teraz znovu v hre, hoci v upravenej podobe.
Nový migračný pakt je odpoveďou na utečeneckú krízu, na ktorú EÚ stále nevie reagovať efektívne a jednotne. Nedávnym príkladom je zhorený tábor Moria na gréckom ostrove Lesbos, ktorého kapacita bola niekoľkonásobne prekročená a zostalo po ňom 12-tisíc ľudí bez strechy nad hlavou.
Predstavou komisie je vytvoriť systém, ktorý zabezpečí, aby migrácia prebiehala riadene a aby sa čo najviac zabránilo nelegálnemu pašovaniu ľudí.
Vrátia sa povinné kvóty?
Nové migračné a azylové pravidlá by mali najmä urýchliť návraty migrantov do miesta ich pôvodu a zároveň prinútiť všetky krajiny EÚ, aby boli solidárne so štátmi, ktoré nezvládajú nápor utečencov a migrantov.
Proti kvótam a vynútenej solidarite sa vyslovil napríklad rakúsky kancelár Sebastian Kurz alebo český minister vnútra Jan Hamáček. Na reakciu sme sa opýtali aj slovenskej diplomacie.
„Ide o veľmi