Denník N

Zrejme sa premoríme skôr, než príde vakcína, vraví český imunológ

Imunológ Karel Drbal. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta
Imunológ Karel Drbal. Foto – Deník N/Gabriel Kuchta

„Myslím si, že vakcína príde neskoro. Populácia už bude vírusom zasiahnutá a celosvetovo vznikne kolektívna imunita,“ myslí si imunológ Karel Drbal z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe.

V rozhovore pre český Deník N upozorňuje na to, že imunita sa tvorí postupne v malých dávkach aj napriek rúškam. Dobrú správu má pre tých, ktorí už COVID-19 prekonali – s najväčšou pravdepodobnosťou sa znova nenakazia.

Pred pár dňami český minister zdravotníctva Adam Vojtěch na tlačovej konferencii vyhlásil: „Do karantény nebudú musieť ísť ľudia, ktorí za posledných 90 dní prekonali ochorenie COVID-19 a stretnú sa s pozitívne testovanou osobou. Odborníci sa zhodli, že 90 dní po chorobe má každý imunitu.“ Zarazilo ma to, pretože som sa zatiaľ nedopátrala, že by sa na tomto odborníci zhodli. Ako je to podľa vás?

Tá veta mi nedáva z vedeckého pohľadu zmysel. Predovšetkým nie je pravda, že na vyvolanie imunitnej odpovede je nevyhnutné prekonať ochorenie COVID-19 a nestačí nám len infekcia vírusom SARS-CoV-2.

Existuje iba určitá korelácia medzi stupňom príznakov ochorenia a úrovňou získanej imunity. Príznaky totiž závisia okrem množstva vírusu, ktoré dostaneme do tela, hlavne od skúsenosti nášho imunitného systému s infekciou.

Ak budem mať pozitívny test na prítomnosť vírusu – či už chorobu prekonám, alebo som bez príznakov –, budem už potom imúnna a chorobu nedostanem?

Áno. Každý, kto mal pozitívny test na vírus (pomocou testu na prítomnosť jeho genómovej RNA, nie testu na protilátky – pozn. red.), získal určitú imunitu, ktorá ho následne viac ochráni pred ďalšou infekciou rovnakými alebo aj príbuznými koronavírusmi. Úplný nezmysel však je, že táto ochrana trvá len deväťdesiat dní od prekonania choroby.

Infikovaní môžeme byť opakovane, tak ako môžeme byť opakovane infikovaní chrípkou a inými vírusmi alebo baktériami, ktorým súhrnne hovoríme patogény. To sú mikroorganizmy, ktoré produkujú pátos, teda utrpenie. Každý ich odtlačok zaznamená naša imunitná pamäť, každý kontakt s infekciou zanechá stopu v imunitnom systéme.

Spúšťa sa jasne danými procesmi a výsledkom je nastavenie imunitnej pamäti – ako bunkovej, tak aj protilátkovej. Nemusíte ani prekonať silnú infekciu, pri ktorej máte vážne príznaky, ale určitá pamäť sa vždy vytvorí.

Takže sa mi imunita môže pomaly tvoriť aj tak, že sa stretávam s menšími dávkami vírusu?

Imunitnú pamäť vytvoria aj malé dávky, napríklad aj tým, že sa

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie