Denník N

Profimama, hipoterapeutka a ochrankyňa prírody: Deti potrebujú knihy, umenie a prírodu rovnako ako jedlo

Zuzana Liptáková. Foto - archív Z. L.
Zuzana Liptáková. Foto – archív Z. L.

Najhoršie sú alternatívne matky. Ich deti sem chodili neočkované, matky na liečenie vážnych ochorení používali savo a chlór. Deti nepoznali hranice správania. Zdalo sa mi šialené, že mám v rámci hipoterapie vychovávať cudzie deti, ktorým rodičia dovolia všetko, vraví Zuzana Liptáková.

V rozhovore sa, okrem iného, dozviete:

  • ako náš systém demotivuje učiteľov, ktorí sa snažia pracovať s rómskymi deťmi;
  • aké je to vziať si domov deti s rôznymi postihmi;
  • prečo nemá rada alternatívne mamy;
  • ako zvládala vyhrážky a napadnutia, keď sa snažila chrániť prírodu.

Štyri roky ste boli učiteľkou, potom ste zo školstva odišli. Prečo?

Učila som veľmi rada, bavilo ma to, aj som s deťmi dosahovala solídne úspechy. Hoci som však dala výpoveď sama, odišla som v podstate nedobrovoľne. Nemohla som sa už pozerať na to, ako vtedajšie vedenie školy pristupovalo k rómskym deťom.

Čiže k rómskym deťom sa učitelia správali horšie ako k deťom z majority?

Áno. Začali sa na to sťažovať dokonca aj rodičia rómskych detí. Bolo to neférové. Viacerí učitelia na tie deti pozerali cez prsty, akože nič nedokážu a je zbytočné sa im venovať. Mňa pritom bavila práca so všetkými a nevidela som dôvod robiť medzi nimi rozdiely na základe pôvodu.

Nezdá sa mi normálne lámať nad niektorými palicu hneď na začiatku. Každé dieťa má potenciál, ktorý sa do rozvíjať, hoci je to možno náročnejšie. Mnohé rómske deti chodili ku mne do krúžku, v rámci ktorého sme chodili upratovať les, konkrétne neporiadok a odpadky, ktoré tam nahádzali lesní robotníci.

To sú mi paradoxy.

Veď to, rómske deti upratovali les po bielych robotníkoch. Ostávali na tom krúžku v piatok popoludní, hoci nemuseli. Jednoducho ich to bavilo. Dodnes sa mi tie decká zdravia, hoci sú to už dospelí ľudia. Asi som do nich niečo zasiala.

Rozumiem, že všetci máme v hlavách rôzne predsudky, ako je však možné, že učitelia segregujú deti podľa pôvodu? Musia vedieť, že to je cesta do pekla.

Podľa mňa to majú v hlave vytriedené tak, že z rómskych detí nikdy nič nebude, že je zbytočné s nimi strácať čas. O to viac času tak môžu venovať deťom, o ktorých si myslia, že majú šancu byť úspešné.

Mrzí ma, že existujú učitelia, ktorí vedia, že niektoré rómske deti nemajú doma vhodné podmienky na učenie, tie sa napriek tomu snažia, nik si to však nevšíma. Nakoniec rezignujú, škola ich prestane baviť a pedagógovia sa len utvrdia v tom, že aha, mali sme pravdu, nič z nich nebude. Že k tomu prispeli oni sami tým, ako sa k nim správali, si nepriznajú.

Každé dieťa sa potrebuje cítiť prijaté. Ak nemá vhodné podmienky doma, mala by ich zabezpečiť aspoň škola. Ak to neurobí, dieťa stratí motiváciu. Spoločnosť z neho potom spraví vinníka, hoci ním je ktosi iný.

A potom čítame reportáže, ako slovenskí Rómovia odišli do Anglicka, a hoci doma chodili do špeciálnych škôl, vonku v cudzom jazyku vyštudovali vysoké školy a uplatnili sa.

Veď to. Máme tu

Blahoželáme, máte dobrých priateľov!

Tento článok je normálne zamknutý, ale vy si ho môžete prečítať zadarmo vďaka tomu, že váš priateľ Peter Kalenský je predplatiteľom Denníka N a článok vám venoval. Stačí zadať váš e-mail, nebojte sa, nikdy ho nepredáme inej firme.

Alebo môžete .

Denník N v Rožňave

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie