Slováci sú v testovaní tretí najhorší v Únii (porovnanie s Európou a grafy o druhej vlne)

Čoraz viac európskych krajín oficiálne priznáva, že druhá vlna pandémie nového koronavírusu je tu. Niektoré hlásia rekordne veľa nových pozitívne testovaných osôb.

Situácia je však stále menej dramatická ako na jar. Zatiaľ, treba dodať. Stále je len september a ako hovoria Briti: čaká nás ťažký polrok s obmedzeniami, kým bude dostupná vakcína.

Skúsime vysvetliť, ako sa vyznať v koronačíslach, ktoré denne pribúdajú z médií o rôznych krajinách.

1. Pozitívne prípady

Ako je vírus rozšírený v danej krajine, sa dá do istej miery zistiť z troch údajov: koľko ľudí pozitívne otestujú, koľko testov celkovo vykonajú a koľko percent z testov je pozitívnych.

Treba si zároveň uvedomiť, že uvedené čísla hovoria o situácii starej zhruba týždeň a viac. Toľko času prejde od infikovania cez otestovanie až po reportovanie údajov.

V počte pozitívne testovaných hlásia viaceré štáty rekordné prírastky (Francúzsko, Španielsko, Holandsko, Maďarsko, Slovensko, Česko). V počte zachytených prípadov na počet obyvateľov je na tom najhoršie v EÚ Španielsko, Česko a Francúzsko.

Ideálne je všímať si priemer za sedem dní, keďže cez víkendy sa testuje menej a niektoré štáty, ako napríklad Švédsko, nezverejňujú dáta denne.

Dôležité je, ako rýchlo tieto čísla narastajú. Pokiaľ je to pozvoľné, ako napríklad v Nemecku či Taliansku, situácia je relatívne pod kontrolou. Horšie je, keď dôjde k nárastu ako naposledy v Británii alebo Česku, kde sa počet nových prípadov zdvojnásobil za desať dní. To znamená, že vírus sa šíri rýchlo.

Treba si však uvedomiť jednu vec. V našom regióne, kam prvá vlna v podstate ani nedorazila, to zrejme skutočne znamená, že vírus je prítomný viac ako predtým.

V prípade západných krajín to môže byť klamlivé. Tieto štáty na jar testovali oveľa menej ako dnes. Španieli či Nemci urobia dvakrát toľko testov ako na jar, Francúzi či Briti trikrát. Reálne tak odchytia viac prípadov ako predtým.

Jedna poznámka: počet pozitívne testovaných na SARS-CoV-2 neznamená aj počet ľudí s chorobou COVID-19. Mnohí majú v sebe vírus, no nemajú žiadne príznaky. Napríklad na Slovensku to v auguste bolo okolo 50 percent v čase testu.

V skutočnosti to bude menej, keďže medzi nimi môžu byť aj takí, u ktorých sa príznaky vytvoria neskôr (tzv. presymptomatickí).

Podľa najnovšej metaanalýzy (analýzy viacerých štúdií) vedcov zo Švajčiarska tvoria asymptomatickí pacienti počas celého trvania infekcie odhadom 20 percent všetkých infikovaných. Teda u väčšiny sa nejaké symptómy napokon prejavia.

Výskumy tiež potvrdzujú, že aj asymptomatický infikovaný môže šíriť vírus, aj keď zrejme menej ako človek s prejavmi. Takisto sa však tvrdí, že nie každý pozitívny musí nutne byť aj infekčný. To však jednoducho nevieme odlíšiť.

2. Testovanie

Druhá vec, ktorá odzrkadľuje situáciu, je testovanie. Čím viac (a zároveň presne) krajina testuje, tým má lepší prehľad o skutočnom šírení vírusu.

V tomto zaostávame. Aktívnejší ako na jar sú aj niektorí naši susedia. Rakúšania a Česi kapacity zdvojnásobili (aj keď Česi až v ostatných dňoch), Maďari takmer strojnásobili.

Slovensko je na tom podobne ako počas najlepších jarných dní. V priemere spravíme denne okolo štyritisíc testov. Keďže väčšina štátov zvýšila kapacity, v rámci EÚ sme sa momentálne prepadli na tretie miesto od konca za Poľsko a Bulharsko.

S tým súvisí tretia vec, ktorá ukazuje, nakoľko sa šíri vírus v krajine: miera pozitívnych u testovaných. Keď je vysoká, tak to naznačuje, že úrady nestíhajú zachytiť všetky prípady a vírus je značne rozšírený.

Momentálne je najvyššia v Španielsku a Česku, viac ako desať percent. Mimo EÚ je na tom najhoršie Čierna Hora, kde je to až 30 percent. Na Slovensku sú to v priemere štyri percentá, no čísla stúpajú (v stredu bolo skoro sedem percent pozitívnych prípadov).

V západnej Európe sa čísla na jar pohybovali okolo 20 percent. WHO odporúča, aby miera pozitívnych testov bola za posledných 14 dní pod 5 percentami.

3. Počet obetí

V počtoch obetí ochorenia COVID-19 sa zatiaľ prvá a druhá vlna v Európe v drvivej väčšine štátov nedá porovnať, rozdiely sú veľké najmä na západe kontinentu. Aj keď v štátoch ako Španielsko a Francúzsko začína stúpať, nie je to taká explózia ako na jar.

K jarným rekordnom sa však pomaly dostáva Česko, momentálne tu zomiera na COVID-19 osem ľudí denne. Rýchlo rastú aj počty hospitalizovaných, kde už prekročili prvú vlnu: vo štvrtok hlásili 628 ľudí v nemocniciach, z toho 120 pacientov na JIS-kách a ventilátoroch, čo bol dvojnásobok ako pred desiatimi dňami.

Dôvodov, prečo sa vysoký počet prípadov ešte neprejavil na úmrtiach, je viacero, no, ako napísal hlavný nemecký virológ Christian Drosten na Twitteri, hlavné sú dva.

„Po prvé, momentálne sa infikujú najmä mladí ľudia, a po druhé, testovanie prebieha v širšom meradle. Znamená to, že nájdeme aj miernejšie prípady. Je nepravdepodobné, že by sa vírus zmenil a stal sa menej nebezpečným,“ napísal o Nemecku.

To sa však môže zmeniť, keďže vírus sa môže dostať aj k zraniteľnejším skupinám (je ťažké izolovať ich úplne) a ukazuje to aj prípad z americkej Floridy. Treba tiež pamätať na to, že k úmrtiu pacienta dochádza po niekoľkých týždňoch, niekedy až mesiac po infikovaní.

Navyše naša imunita môže byť koncom leta robustnejšia, uvidíme, ako na tom bude v decembri.

Podľa niektorých odborníkov sa však zrejme nedá čakať, že by prírastky obetí dosahovali jarné čísla v západnej Európe. Dôvodom je, že lekári už lepšie poznajú vírus aj chorobu, takže dokážu zachrániť viac pacientov.

Takisto by mohli byť lepšie pripravené na druhú vlnu domovy dôchodcov, kde na jar v EÚ zomrel každý druhý človek na COVID-19.

Na druhej strane štáty sa zrejme budú brániť druhému lockdownu, ktorý zastavil epidémiu na jar.

Nejde len o mŕtvych. Je veľa prípadov ľudí, ktorí ani nemuseli byť v nemocnici s COVID-19 a majú dlhodobé problémy, čo je ďalší dôvod, prečo odborníci radia opatrnosť.