Mirek Tóda
Minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) pred poslancami Národnej rady prehovoril o svojej predstave o slovenskej zahraničnej politike.
Čo je kľúčové pre definíciu základných zahraničnopolitických priorít Slovenska a jeho ukotvenie vo svete podľa ministra s 30-ročnou skúsenosťou v diplomacii? Slovensko je jednoznačne súčasť Západu, kam patrí najmä hodnotovo.
„Žiadne medzi neexistuje,“ povedal Korčok v parlamente v narážke na častý postoj, že Slovensko by malo byť mostom medzi Východom a Západom. Prihlásil sa k Európskej únii, NATO, explicitne spomenul Spojené štáty ako spojencov a vyhranil sa voči Číne a Rusku.
Zdieľanie, suverenita a pandémia
„Ako ukazuje pandémia, klimatické zmeny, masová migrácia, demografické zmeny, hybridné hrozby a dezinformácie, ale aj pôsobenie neštátnych aktérov – schopnosť čeliť týmto fenoménom stavia do nového svetla suverenitu každého štátu bez ohľadu na jeho veľkosť,“ pripomenul šéf našej diplomacie súčasnú koronakrízu v globálnom svetle a pokračoval:
„Dnes už neexistujú izolované národné odpovede, a preto nevystačí, ak sa štátnou suverenitou budeme oháňať podľa toho, ako sa to doma hodí. Treba ju vnímať v realite dnešného komplikovaného sveta, aktívne ju presadzovať jej zdieľaním všade tam, kde je to nevyhnutné,“ vraví Korčok.
„Zdieľanie“ podľa Korčoka neznamená jednostranné odovzdanie suverenity. „Znamená to silnejšie uplatňovať záujmy a rozhodnutia s partnermi, ktorí sa rovnako ako my s nimi delia o časť svojej suverenity s nami,“ hovorí šéf slovenskej diplomacie.
Zahraničnopolitické desatoro Ivana Korčoka
- Geopoliticky jasne ukotvené Slovensko. V kritických chvíľach histórie, ako je aj tá súčasná, potrebujeme jasné smerovanie – a musia to o nás vedieť aj naši partneri a spojenci.
- Dobré vzťahy so susedmi. Každá zahraničná politika sa začína v susedstve.
- Silná a relevantná Európa. Buď bude relevantným hráčom, alebo sa stane ihriskom pre iných hráčov.
- Podpora multilateralizmu a rešpektovanie medzinárodného práva. Pre Slovensko je lepší svet, v ktorom sú rešpektované jasné pravidlá a inštitúcie.
- Silné partnerstvá. V globalizovanom svete sa Slovensko osamotené nepresadí.
- Účinná konzulárna pomoc. Aj v zahraničnej politike sú naši občania na prvom mieste.
- Aktívna strategická komunikácia. V 21. storočí sú dezinformácie vážnou hrozbou.
- Moderná ekonomická diplomacia. Už nestačí lákať obchod a investície, ale treba vedieť včas identifikovať príležitosti globálnej transformácie.
- Moderná rozvojová spolupráca a humanitárna pomoc. Pomáha stabilizovať partnerov a šíri dobré meno Slovenska.
- Silná kultúrna diplomacia. Aj cez kultúru vieme dať výpoveď o sebe a o tom, že sa hlásime k európskemu kultúrnemu dedičstvu.
Slovensko práve v týchto dňoch stojí pred dilemou, ako sa zachovať voči susedom, s ktorými sa delí o spoločnú otvorenú hranicu – pre Česko silno zasiahnuté vírusom COVID-19 sme už zaviedli prísne karanténne opatrenia, za červené krajiny v najbližších dňoch pravdepodobne vyhlásime aj Rakúsko a Maďarsko.
Pripomenul, že Slovensko je 127. krajina na svete podľa veľkosti, 117. podľa počtu obyvateľov a v poradí 60. ekonomika s 0,11 % podielom na globálnom HDP. „Od roku 2004 sme však súčasťou Únie, ktorá je siedma najväčšia a tretia najľudnatejšia na svete a je druhou najväčšou svetovou ekonomikou,“ zhrnul naše pozície Korčok.
Každý, kto vníma tieto fakty, preto podľa neho musí uznať, že členstvo v EÚ výrazne nadhodnotilo našu váhu aj vplyv v medzinárodných vzťahoch. „Bez členstva v EÚ a NATO by sa nás na náš názor pýtal málokto a ani by sme ho nemali ako efektívne presadzovať,“ hovorí Korčok.
Súvislosti, súvislosti
Na poslancov sa obrátil s tým, aby tieto súvislosti vysvetľovali. „Pre úspech zahraničnej politiky je mimoriadne dôležitý čo najširší domáci konsenzus v kľúčových otázkach zahraničnej politiky. Čím sme jednotnejší doma, tým úspešnejší budeme v zahraničí,“ apeloval nováčik v slovenskej politike na poslancov, aby zahraničnú politiku nevnímali ako nástroj vnútropolitického boja.
Svet, v ktorom žijeme, označil za nestabilný. To však podľa ministra neznamená, že môžeme všetko zvaliť na COVID-19. „Veľké pnutia a konflikty tu boli už pred pandémiou. Dlhší čas sme svedkami oslabovania multilateralizmu a medzinárodného práva či erózie strategickej stability. Dochádza k oslabovaniu režimov kontroly zbrojenia a nástrojov na budovanie dôvery a bezpečnosti v Európe,“ povedal Korčok.
Vinou pandémie sme sa ocitli uprostred najväčšieho hospodárskeho prepadu od druhej svetovej vojny, čo podľa ministra zahraničných vecí len zvýraznilo nástup nových globálnych aktérov a súperenia mocností. Nejde podľa neho len o hospodársku a technologickú rivalitu, ale aj o „súťaž dvoch rôznych pohľadov na svet a spôsob spravovania spoločnosti“.
Čína a Rusko
Od Číny, ktorú považuje za partnera, konkurenta aj rivala zároveň, očakáva, že „zohľadní nielen svoje záujmy, ale aj svoju zodpovednosť, a že svoje globálne zámery bude realizovať s rešpektom voči záujmom iných“. Takýto prístup k Číne je dnes bežne zaužívaný v EÚ.
V súvislosti s Ruskom hovoril o tom, že v ostatnom období sa na Slovensku dostali vzťahy s touto krajinou do roviny emócií. „Nedá sa nevidieť aj to, že v očiach našej verejnosti vznikol dojem, akoby sa stali agendou či vlastníctvom jednej politickej strany. Vzťahy s Ruskom preto potrebujeme dostať do vecnej polohy, byť si vedomí našich záujmov, ale takisto aj problémov a odlišných postojov. Chápeme, že Rusko má svoje záujmy, to, čo však prehliadať nemôžeme, je, akými spôsobmi to Rusko uskutočňuje,“ hovorí Korčok.
Kto je tou jednou stranou, ktorú minister nepomenoval? S veľkou určitosťou Smer Roberta Fica, kde je okrem predsedu strany veľmi silným obhajcom Moskvy aj poslanec Ľuboš Blaha.
Krátko po nástupe vlády Igora Matoviča Slovensko vyhostilo troch ruských špiónov, ktorí u nás pôsobili pod diplomatickým krytím. Podľa tajných služieb ohrozovali našu bezpečnosť a zároveň išlo o reakciu na zneužitie slovenských víz pri atentáte na čečenského aktivistu v Berlíne, za ktorým podľa nemeckých orgánov stála ruská tajná služba.
Korčok hovoril aj o pripravovanej bezpečnostnej stratégii, ktorú predchádzajúca koalícia Smeru, SNS a Mosta-Híd nenechala z rozhodnutia Andreja Danka prejsť parlamentom. Momentálne platná bezpečnostná stratégia je už zastaraná.
„Pomenuje naše životné záujmy, spojencov a partnerov, s ktorými ich budeme presadzovať. Ubezpečujem vás aj občanov: nepoprieme v nej, že svet má štyri svetové strany, ale z bezpečnostnej stratégie bude jasné to, kam patríme,“ hovorí Korčok a na mysli má Západ, najmä EÚ, NATO a obzvlášť Spojené štáty.
„Západ v tomto kontexte nie je o geografii, ale o spôsobe, akým chceme spravovať našu spoločnosť. Politický západ so všetkými problémami dnes stelesňuje to, čo dáva predpoklad na prosperitu a bezpečnosť. Nevidím preto priestor na experimenty a, úprimne, nerozumiem hlasom volajúcim po tom, aby sme patrili niekam medzi, pretože v tomto prípade to znamená nepatriť nikam. A to v dnešnom nestabilnom svete nie je dobrá alternatíva,“ povedal Korčok.
Susedia a sloboda
Silné vzťahy so susedmi a formovanie spojenectiev sú podľa neho v záujme Slovenska.
Za najintenzívnejšiu stále považuje vyšehradskú spoluprácu. V realite sa však Korčokova diplomacia počas prvého necelého pol roka snažila nebyť priveľmi spájaná s problematickými krajinami V4, ako sú Poľsko a Maďarsko, ktoré čelia sankčným procesom v EÚ z obavy o ich právny štát.
A jeho ochranu považuje Korčok, spolu s podporou demokracií v našom susedstve a vo svete, za jednu z kľúčových hodnôt aj v prípade slovenskej zahraničnej politiky.
„Podľa Freedom House bol rok 2019 už štrnásty v poradí, keď sa stav globálnej slobody znižoval, teda počet krajín, kde došlo k zhoršeniu situácie, prevyšoval tie, kde došlo k zlepšeniu. Prečo je pre nás dôležité, aby sa priestor slobody a demokracie vo svete zväčšoval, respektíve aspoň nezmenšoval? Jednoducho preto, lebo demokracia pri všetkých svojich nedokonalostiach na rozdiel od iných zriadení dáva predpoklad na stabilitu a prosperitu,“ vysvetľuje Korčok.
Odmieta preto výhrady voči tomu, že sa pripojil ku krajinám, ktoré ostro kritizujú režim v Bielorusku. Korčok v stredu patril medzi prvých v Európe, ktorí po inaugurácii bieloruského prezidenta Aleksandra Lukašenka vyhlásili, že ho nepovažujú za legitímneho lídra Bieloruska a stoja za Bielorusmi, ktorí volajú po slobodných voľbách a čelia masívnym represiám a policajnému násiliu a mučeniu.
„My nijako nezasahujeme do ich vnútorných záležitostí, naopak, pýtam sa, ako sa dá nevidieť to, ako zasahuje režim prezidenta Lukašenka proti vlastným občanom nežiadajúcim nič iné len možnosť slobodnej a demokratickej voľby? Nerozumiem motivácii tých, ktorí cítia potrebu principiálne si udrieť do slovenskej vlády aj za cenu toho, že tým de facto obhajujú raz režim Lukašenka a inokedy zase Baššára Assada,“ hovorí Korčok.
Rovnako je podľa neho v našom záujme brániť Ukrajinu, keď je jej bránené slobodne sa rozhodnúť o svojom smerovaní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj je práve dnes na oficiálnej návšteve Slovenska.
„Ak nám záleží na našej teritoriálnej integrite, môžeme mlčky akceptovať, že Rusko anektovalo kus územia nášho suseda a narušilo tým aj architektúru vzťahov v Európe? Je v našom záujme nestabilná Ukrajina, na ktorej je šesť rokov živený vojnový konflikt? V čom záujme to je? V slovenskom určite nie,“ hovorí Korčok.
Podobne ako rakúsky Burgenland a Niederösterreich profitujú z prosperujúceho Slovenska, Maďarska a Česka, môže podľa Korčoka jedného dňa Košický a Prešovský kraj profitovať z prosperujúcej Ukrajiny.
Únia, to nie sú len peniaze, nebojme sa Ameriky
V čase, keď Slovensko stojí pred rozhodnutím, ako využívať eurofondy v novom programovacom období a aj sedem miliárd eur z fondu obnovy po korone, sa vyslovil proti tomu, aby sa o EÚ hovorilo len v súvislosti s fondmi či diaľnicami a čističkami. „Ak hovoríme len o nich, spoluvytvárame tak obraz EÚ, akoby tu šlo len o peniaze.“
Európska únia je podľa Korčoka aj dnes poistkou proti nacionalizmu, národným egoizmom a je dobrým riešením osobitne pre menšie štáty.
Väčší priestor vo svojom prejave venoval Spojeným štátom, ktoré označil za bezpečnostného garanta pre Slovensko. Použil pritom citát Andreja Hlinku, okolo ktorého busty chodia poslanci každý deň do parlamentu: „Je hlavne zásluhou USA, že Slováci v roku 1918 konečne striasli jarmo poroby.“
„Aj preto cítim potrebu povedať tu v pléne Národnej rady Slovenskej republiky pár viet na adresu Spojených štátov, ktoré sa za ostatné roky dostali na Slovensku do veľmi zvláštneho kontextu. Do takého, že sa už aj takzvaní mainstreamoví politici boja hovoriť o USA ako o našom strategickom partnerovi a spojencovi. Toto sa u nás nenosí,“ povedal. Narážal opäť zjavne na politikov Smeru, ktorí na rozdiel od Spojených štátov nezvyknú kritizovať Rusko či režim na Kube alebo vo Venezuele.
„Aj v slovenskej politike, nehovoriac už o dezinformačnej scéne, je živená antipatia voči USA a povedzme si to otvorene, u nás sa tak deje oveľa intenzívnejšie, než je to v susedných krajinách V4. Preto sa pýtam – ako slúži slovenskému záujmu, keď sa buduje negatívna emócia voči štátu, od ktorého očakávame, že garantuje našu obranu? Otázkou je aj to, prečo sa tak deje voči krajine, pri ktorej mi pre nás Slovákov chýba akýkoľvek negatívny záchytný bod z histórie – na rozdiel od skúseností s inými štátmi, voči ktorým sú u nás pestované pozitívne emócie, ale v praxi sú to len romantické ilúzie,“ hovoril Korčok.
O našom členstve v NATO hovoril, že to „nie je o amerických záujmoch, ako je to cieľavedome podsúvané slovenským občanom. Je to výsostne o našich slovenských záujmoch“.
Citoval generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, že členské štáty NATO spoločne predstavujú 50 percent svetovej ekonomickej a 50 percent svetovej vojenskej moci. „Vďaka tomu je NATO najsilnejšou obrannou alianciou na svete. Je v záujme Slovenska byť súčasťou najsilnejšej aliancie na svete? Verím, že áno. Je v záujme Slovenska, aby táto aliancia zotrvala, spolupracovala a bola akcieschopná? Verím, že áno.“
Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].
