Denník N

Horiaca Kalifornia a varovanie pred vládou jednej strany

Požiar v blízkosti Bidwell Bar Bridge v kalifornskom Oroville. Foto – AP/Noah Berger
Požiar v blízkosti Bidwell Bar Bridge v kalifornskom Oroville. Foto – AP/Noah Berger

Ohne, výpadky elektriny, vysoké dane, chudoba, nedostatok bývania, špinavé mestá, mizerné školy – je záhadou, prečo tam ešte ľudia zostávajú. 

Autor je britsko-americký historik

„Ľudia, Kalifornia je ďaleko vpredu,“ povedal chrapľavo uprostred hnedého dymu 11. septembra guvernér Gavin Newsom. „To, čo práve teraz zažívame, prichádza do komunít po celých Spojených štátoch. Keď teda nebudeme vo veci klimatickej zmeny konať spoločne.“

Celý čas som bol s ním. Až do chvíle, kým spomenul klimatickú zmenu.

Ako minulý rok napísal môj kolega z Hooverovho inštutútu Victor Davis Hanson: „Kalifornia je progresívnym modelom budúcnosti: kedysi inovatívny a bohatý štát je dnes civilizáciou, ktorá je takmer v troskách. Národ by nás mal vo volebnom roku sledovať, aby zistil, aká je jeho možná budúcnosť.“

Klíma, ale najmä katastrofálny manažment

Začnime s požiarmi. Tento rok zatiaľ zasiahli viac ako päťkrát väčšie územie, ako bol priemer za posledných 33 rokov. Zahynulo pri nich 25 ľudí a asi stotisíc pre ne muselo opustiť svoje domovy. V jednom momente horeli tri najväčšie ohne v histórii štátu v kruhu okolo Sanfranciského zálivu. Podľa kalifornského ministerstva lesníctva a požiarnej ochrany vypuklo päť z desiatich najväčších požiarov od roku 1970 v tomto roku. Od roku 2012 to bolo deväť z desiatich.

Niet pochýb o tom, že za časť hrozivých lesných požiarov na západnom pobreží Spojených štátov nesú zodpovednosť vyššie teploty a neobyčajné búrky. Je hlboko zavádzajúce tvrdiť, ako to robia niektorí tvrdí popierači, že teploty nerastú a že tým nezvyšujú pravdepodobnosť požiarov. Lenže rovnako zavádzajúce je tvrdiť, ako to urobili napríklad New York Times minulý týždeň, že „vedci hovoria“, že „primárnou príčinou požiarov“ je klimatická zmena.

Ako v čerstvom článku v časopise Nature Sustainability píšu Rebecca Millerová, Christopher Field a Katharine J. Machová zo Stanfordskej univerzity, v skutočnosti má táto kríza s katastrofálnym manažmentom spoločné aspoň toľko čo s klimatickou zmenou, ak nie viac. Ktokoľvek, kto si myslí, že solárne panely, automobily Tesla a danajský dar za 3,3 miliardy dolárov, ktorým je vysokorýchlostná železničná trať, na budúci rok (a tie ďalšie) zabránia niečomu podobnému, ak nie horšiemu, nerozumie tomu, čo vedci v skutočnosti hovoria.

Väčšina návrhov, ktoré predkladajú environmentalisti, aby sme znížili emisie oxidu uhličitého a iných skleníkových plynov, sa prejaví za 50, možno 100 rokov, ako to jasne uviedol aj Medzinárodný panel pre klimatickú zmenu. Dokonca aj ten najoptimistickejší scenár počítajúci s tvrdým obmedzením by znížil emisie oxidu uhličitého na hodnoty z roku 1950 až okolo roku 2050. No ani to by neznížilo globálne priemerné teploty, ale len zastavilo ich rast. A aj to len v prípade, ak by začal konať celý svet, teda napríklad aj Čína a India.

Keď to neurobí človek

Problém s kalifornskými lesnými požiarmi sa nedá vyriešiť tak, že obyvatelia tohto štátu budú, ako to povedal guvernér, konať spoločne proti klimatickej zmene. Tento problém potrebuje okamžité a efektívne riešenie a to znamená návrat k príčetnému lesnému manažmentu, ak je také niečo vôbec možné. Demokratickí lídri Kalifornie desaťročia presadzujú politiku nechať mŕtve stromy v lese zhniť namiesto starého racionálneho systému predpísaných či kontrolovaných požiarov. Minimálne pre environmentálne regulácie, reguláciu čistoty vzduchu, ako aj pre problémy s právnou zodpovednosťou je však takéto kontrolované spaľovanie stále ťažšie a ťažšie.

Podľa nedávnej analýzy spoločnosti ProPublica v prehistorickej Kalifornii každý rok horel les o rozlohe 18- až 48-tisíc kilometrov štvorcových. Medzi rokmi 1982 – 1998 správa kalifornských lesov v priemere ročne kontrolovane spálila asi 120 kilometrov štvorcových. V nasledujúcich osemnástich rokoch táto rozloha klesla na 52 kilometrov štvorcových. Výsledkom je, že sa v lesoch hromadí veľmi horľavý materiál.

Spomínaná trojica vedcov došla k záveru, že asi 80-tisíc kilometrov štvorcových, čo je asi pätina územia štátu, urgentne potrebuje predpísané spaľovanie, mechanické prerieďovanie a manažované lesné požiare. No za súčasných politických podmienok je ťažké predstaviť si čokoľvek aspoň vzdialene podobné. (Autori zdvorilo volajú po fundamentálnej zmene v opatreniach týkajúcich sa predpísaného spaľovania, o ktorých sa dnes neuvažuje.) Skôr sa však dočkáme toho, že čas požiarov si vyberie sama príroda, čo môže mať opäť katastrofálne následky.

Pozrime sa na jeden príklad: v oblasti Berty Creek v okrese Butte sa odkladalo prerieďovanie porastu poldruha roka. Projekt sa týkal len 20 hektárov, ale pre zaťažujúce obmedzenia kalifornského zákona o kvalite životného prostredia práce ani len nezačali, keď oblasť zasiahol neriadený požiar, ktorý zdevastoval blízke mesto a zabil 10 ľudí.

Ovocie hnevu naopak

Musím sa priznať, že som v tom osobne zainteresovaný. Pred štyrmi rokmi som prešiel z Harvardovej na Stanfordskú univerzitu. Vymenili sme murovaný storočný profesorský dom v Cambridgi za drevený dom v zalesnenej oblasti, ktorý sa našim dreveným hlavám zdal takmer idylickým. Pred niekoľkými týždňami sa však naša oblasť ocitla na kraji evakuačnej zóny.

No i tak v tom nie som zainteresovaný ako Victor Davis Hanson. Žije na ovocnej a orechovej farme blízko mesta Selma v Centrálnom údolí, ktorú jeho rodina vlastní od 70. rokov 19. storočia. Index kvality ovzdušia v Stanforde stúpol za tri dni o 170 bodov, kým v Selme to bolo o 460. (Čokoľvek nad 301 sa kvalifikuje ako nebezpečné podmienky.)

Tento článok píšem vo viac ako tisícmíľovej vzdialenosti od svojho kalifornského domu, no ani tu to nie je dobre: v posledných dňoch si nás dym našiel aj tu. Hotelové parkoviská plné vozidiel s kalifornskou značkou potvrdzujú, že nie sme jediní migranti smerujúci na východ. Je to ako v Steinbeckovom Ovocí hnevu, len naopak: dnes je to Zlatý štát, v ktorom sa nedá žiť, a Kalifornčania sa stávajú novými Oklahomčanmi, i keď nie sú takí chudobní.

Vedia, ako míňať i zdaňovať

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre

Teraz najčítanejšie