Jeho videá o rúškach videli milióny. Influenceri vedia o korone komunikovať oveľa rýchlejšie ako vláda či štandardné médiá

Jeho kampaň #Masks4All za nosenie rúšok šírili najvplyvnejší českí influenceri, českí aj americkí politici, speváčka Sia, CNN, BBC či časopis Vogue. Založil medziodborový panel Covid-Czechia.org na šírenie overených informácií o rúškach a korone. S infektológom a hlavným epidemiológom Inštitútu klinickej a experimentálnej medicíny (IKEM) Petrom Smejkalom spustil podcast o aktuálnych informáciách o korone.

Petr Ludwig (nar. 1986) v rozhovore pre Denník N hovorí, prečo to všetko robí: „Uvedomujeme si, že ide fakt do tuhého. Máme pocit, že ak to nebudeme robiť my, nebude to robiť asi nikto. Necítime, že máme na výber.“

Ludwig je dátový analytik, vyštudoval Vysoké učení technické v Brne, kde sa zaoberal modeláciou a simuláciou komplexných systémov. Je lektorom kritického myslenia a na sociálnych sieťach patrí medzi najvplyvnejších českých influencerov. Vydal populárno-psychologickú príručku Koniec prokrastinácie o boji s chorobným odkladaním povinností. V angličtine ju v roku 2018 vydalo prestížne nakladateľstvo Macmillan.

V rozhovore sa dočítate aj:

• či prehrávame boj s dezinformáciami a ako čeliť fake news;
• ako sa vyznať v informačnom chaose o korone;
• o situácii v Česku, New Yorku či predikciách do budúcnosti.

Prečo vznikla iniciatíva Masks4All na podporu nosenia rúšok?

Žijem medzi New Yorkom a Prahou. 13. marca som na poslednú chvíľu opúšťal New York, keď Donald Trump rozhodol o zrušení letov z Európy. Zarazilo ma, že na palube lietadla som bol jediný s respirátorom na tvári. Keď som priletel do Česka, povedal som si, že si spravím rešerš vedeckých štúdií na túto tému. Školím kritické myslenie, vyštudoval som informačné a dátové vedy a som zvyknutý pracovať s vedeckými štúdiami. Zistil som, že podľa väčšiny vedeckých štúdií rúška fungujú. Tak som si povedal, že o nich natočím video. Najprv vyšlo v češtine, volalo sa Rúška a kritické myslenie. Vyzýval som v ňom ľudí, nech sa vyfotia s rúškom a fotku šíria s heštegom #RouškyVšem. Do kampane sa zapojila väčšina českých popredných influencerov – viac ako polovica z dvadsiatich najsledovanejších účtov. Za tri dni video obletelo Česko a ľudia začali nosiť rúška.

Zareagovali na kampaň aj politici?

Video sme poslali pražskému primátorovi Zdeňkovi Hřibovi, ktorý sa vyfotil s rúškom a v pražskej MHD ich zaviedol povinne. Za štyri dni reagovala aj centrálna vláda, ktorá tiež zaviedla povinnosť nosiť rúška. Vplyvov, ktoré viedli k tomu, že sa zaviedli rúška, bolo viac, ale myslím si, že naša kampaň bola jedným z hlavných. V istý čas bola úplne všade. Zapojili sa do nej aj účty na sociálnych sieťach, ktoré sleduje viac ako pol milióna ľudí. Bolo to živelné, išlo to odspodu a vláda reagovala až vo chvíli, keď už rúška všetci nosili dobrovoľne. V tom čase nebol dostatok materiálu v obchodoch, tak si ich ľudia šili svojpomocne. Celé Česko ich začalo šiť.

Mr. President @realDonaldTrump, try tackling virus the Czech way. Wearing a simple cloth mask, decreases the spread of the virus by 80 %! Czech Republic has made it OBLIGATORY for its citizens to wear a mask in the public. Pls retweet. God bless America!https://t.co/BATFV8l3ob

— Andrej Babiš (@AndrejBabis) March 29, 2020

Ako ste sa s kampaňou dostali z Česka do zahraničia?

Keď sme zaznamenali úspech v Česku, povedal som si, že spravíme celosvetovú kampaň. Spojili sme sa s poprednými vedcami z akadémie vied, ktorí materiály na rúška reálne testujú, či s rektorom ČVUT a vytvorili sme multiodborový panel, ktorý sa volá Covid-Czechia.org.

Tvoria ho poprední českí vedci – virológ, epidemiológ a mnohí ďalší. Panel vytvoril medzinárodné video Masks4All, ktoré sme poslali do sveta. Už v tom čase sme spolupracovali s vedcom Jeremym Howardom z univerzity v San Franciscu, ktorý pre Washington Post napísal prvý článok o rúškach. Spomína v ňom našu kampaň #Masks4All. Následne sa naše video objavilo aj v správach CNN či BBC. Naše motto „moje rúško chráni teba, tvoje rúško chráni mňa“ spomenuli aj v Bielom dome pri brífingu Donalda Trumpa. V Spojených štátoch náš hešteg šírili dvaja demokratickí kandidáti na amerického prezidenta.

O význame nosenia rúšok počas pandémie COVID-19, video #Masks4All má milióny prezretí. Zdroj – Petr Ludwig/Konec prokrastinace [CZE]/YouTube

Pridali sa aj celebrity?

Áno, zapojili sa svetoví influenceri, napríklad speváčka Sia. Našu kampaň šíril aj svetový Vogue, ktorý na Instagrame sleduje asi 25 miliónov ľudí. Postupne na rúška zmenilo názor aj americké Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) či Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Asi štyri mesiace po nás spravilo WHO obdobnú kampaň Wear a Mask (z angl. „nos rúško“). Generálny riaditeľ WHO vyzval ľudí, aby sa vyfotili v rúšku. Urobili to isté čo my, ale s istým oneskorením.

Pri pandémii COVID-19 nezáleží len na rúškach, ale aj na odstupoch či hygiene rúk. Prečo ste sa zamerali práve na rúška?

Lebo na ostatných veciach panuje zhoda. Ľudia nespochybňujú umývanie rúk ani fyzický odstup. Nedávno vyšla analýza 200 štátov, ktorá ukázala, že tie krajiny, ktoré rýchlo zaviedli rúška, mali 10- až 100-krát menej mŕtvych. Hlavnou prioritou Taiwanu – a hovorí o tom aj ich ministerka, ktorá je za oblasť zodpovedná – je, aby čo najviac ľudí nosilo rúška. Hovoria, že ak bude mať 60 a viac percent ľudí rúška, šírenie vírusu sa podarí zastaviť. Dnes máme veľa vedeckých dôkazov, že rúška dokážu zastaviť šírenie nákazy a znížiť reprodukčné číslo pod jeden. Štáty, ktoré zaviedli rúška čo najskôr, majú najlepšie výsledky na svete. V Česku sme urobili tú chybu, že vláda uvoľnila opatrenia o nosení rúšok. Ide o jeden z dôvodov, prečo dnes máme druhú vlnu. Ak sme sa v niečom líšili od susedných štátov ako Slovensko, Nemecko a Rakúsko, tak v tom, že sme ich ako jediní na istý čas úplne zrušili.

Nemalo by ministerstvo zdravotníctva a ďalšie štátne orgány robiť to, čo robíte vy? Nesuplujete úlohu štátu?

Určite by to mali robiť, ale žijeme v 21. storočí – ukázalo sa, že keď sa spoja najvplyvnejší influenceri, v komunikácii dokážu byť oveľa rýchlejší ako vláda či štandardné médiá. Sú to ľudia, ktorí sa živia tým, že vysvetľujú veci, takže vedia odovzdať posolstvo. Od nás to ľudia vzali možno lepšie ako od vlády, ktorá navyše zaspala. Tie vlády, ktoré sú úspešné v boji s pandémiou, vedia vysvetľovať, čo sa u nás veľmi nedialo. Čiastočne sme suplovali rolu vlády. Za obrovský problém považujeme dezinformácie. Sme v prvej línii informačnej vojny a nebojujeme len s koronavírusom, ale aj s dezinformáciami. Máme zdravotnícku krízu, ale dezinformačné stránky hovoria, že sa to nedeje a že rúška nefungujú. Ak by neboli dezinformácie, nemuseli by sme riešiť toľko problémov.

Prehrávame boj s dezinformáciami?

Zásadne. Som členom viacerých vedeckých skupín, či už v Česku, alebo v Spojených štátoch. Dezinformácie sa objavujú po celom svete. Majú spoločný základ, ktorým je spochybňovanie závažnosti pandémie. Hovoria, že COVID-19 je len „chrípočka“, pritom manipulujú s dátami. Viete to vyvrátiť, ak porovnáte údaje o mŕtvych za tento rok a priemer za minulé roky. Potom zistíte, že napríklad v USA zomrelo tento rok o 200-tisíc ľudí viac, ako je dlhodobý priemer. Hoaxy o rúškach sa už dávno vyvrátili. Napríklad ten, že ľudia vdychujú viac CO₂, sa nikdy nepotvrdil. Sú to klasické manipulácie a fake news.

Ako bojovať s dezinformáciami?

Pozitívne hodnotím, že slovenské ministerstvo zdravotníctva vyvracia dezinformácie – česká vláda nič také nemá. Prvá vec je, že hoaxy musíte aktívne vyvracať. U nás sa tým zaoberá niekoľko stránok, napríklad manipulátoři.cz. Problém je, že dezinformácie sa po internete šíria oveľa rýchlejšie ako opravy, ktoré prídu s niekoľkodňovým oneskorením a nemajú taký dosah. Je to nerovný boj. Mám pocit, že sme dosiaľ nikdy nečelili takému intenzívnemu informačnému boju ako teraz, snáď ani počas volieb nie. Spoločnosť je polarizovaná a agresivita v komentároch na sociálnych sieťach rastie.

Čím si vysvetľujete záplavu hoaxov?

Tí, ktorí proti nám vedú informačnú vojnu, si dobre uvedomujú, že je to jednoduchý spôsob, ako nás destabilizovať. Ak to tu dopadne zle, budeme mať viac mŕtvych, bude väčšia nezamestnanosť, budú väčšie ekonomické problémy, takže z toho budú ťažiť. Ich motivácia je pravdepodobne nielen politická, ale je ekonomická. Ak sa pozriete na štyri či päť hlavných dezinformačných stránok v Česku, dominantnou témou je šírenie neprávd o koronavíruse.

Je v poriadku, ak české médiá dávajú priestor zubárovi či kardiológovi, aby sa vyjadrovali ku koronavírusu?

Myslím si, že ide o snahu robiť „vyvážené spravodajstvo“. Médiá robia to, že si pozvú obhajcu a odporcu, a uzavrú to výzvou „názor si urobte sami“. Výsledkom je konfirmačné skreslenie, pri ktorom sa ľudia utvrdzujú vo svojich skreslených názoroch. Je to, akoby počas 2. svetovej vojny dostali rovnaký priestor obe strany. Nie vždy je to správna cesta. Ak vedecké dôkazy v absolútnej väčšine potvrdzujú jeden variant, „vyvážené spravodajstvo“ nemá v takej chvíli vôbec zmysel. V českých médiách sa často objavuje argumentačný faul autoritou, keď sa odborník v jednom odbore vyjadruje k veciam z iného odboru, a keďže ide o profesora, ľudia mu veria. História nás učí, že keď niektorí nominovaní dostali Nobelovu cenu, nadobudli mylný pocit, že rozumejú aj iným odborom. V psychológii sa to volá „Nobelova choroba“. Títo vedci rozširovali nepravdy, ale keďže išlo o držiteľov Nobelovej ceny, ľudia tomu verili. Čo sa nás týka, vytvorili sme medziodborový panel expertov, kde je epidemiológ, virológ či fyzici z akadémie vied, ktorí testujú materiály na rúška. COVID-19 je medziodborový problém, preto je dôležité, aby v ňom dostali priestor aj dátoví vedci, lebo veľmi dobre dokážu predpovedať exponenciálny rast. Lekár, ktorý je v prvej línii, vidí len svojho pacienta a už nemusí vidieť za horizont exponenciály.

Zlyhávajú lekárske elity?

V Česku niektoré určite áno, napríklad vtedy, keď spochybňujú vážnosť situácie. Je to, akoby človek hovoril, že nehorí, a pritom by horelo. Síce máme slobodu slova, ale ľudia v našej odbornej skupine si nemyslia, že každý si môže povedať, čo chce. Snažíme sa edukovať ľudí, aby autoritám neverili iba preto, že sú autority, a vždy sa pýtali, na základe čoho to daný človek tvrdí a či fakty potvrdzujú jeho názory. Lebo názory nie sú fakty.

S epidemiológom IKEM-u Petrom Smejkalom majú podcast o pandémii COVID-19. Zdroj – Petr Ludwig/Konec prokrastinace [CZE]/YouTube

Infektológ Jiří Beneš z Nemocnice na Bulovce pre lidovky.cz v auguste napísal, aby sa nový koronavírus nedémonizoval, lebo sa správa rovnako ako iné bežné respiračné vírusy. Nie je to tak, že sa mýlite vy a odmietate argumenty protistrany?

Takéto a iné vyhlásenia sme starostlivo analyzovali a – bohužiaľ – dáta sú neúprosné. Každých deväť dní sa počet chorých sestier a lekárov v Česku strojnásobí. Do toho sa každých deväť dní zdvojnásobuje počet nakazených pacientov, ktorí potrebujú hospitalizáciu. Ak si tieto dva trendy spojíte, uvidíte, že naše prognózy sú správne. Myslím si, že predikcia epidémie je otázkou hlavne na dátových vedcov. Mojím odborom je modelovanie a simulácie komplexných systémov. Dobré prognózy robí napríklad český vedec z Oxfordu Jan Kulveit. V predikciách pandémie by som skôr dôveroval dátovým vedcom ako lekárom, ktorí môžu pracovať s konkrétnym pacientom a chorobu môžu poznať veľmi dobre, ale ak nie sú zvyknutí robiť s veľkými číslami a exponenciálou, je pravdepodobnejšie, že ich predikcie budú mylné. Deň za dňom sa ukazuje, že nám exponenciálne rastie počet ľudí, ktorí sú hospitalizovaní, a stabilne rastie aj počet tých, ktorí sú v ťažkom stave.

Na jar bolo Česko premiantom, dnes sa hovorí o prepadáku. Čím to je?

Dôvody sú podľa môjho názoru hlavne dva. Prvým sú dezinformácie: že sme trošku poľavili pri komunikácii s občanmi, zatiaľ čo dezinfoweby v lete aktívne šírili dezinformácie. Druhá vec je, že sa začali vyjadrovať lekárske elity, ktoré šíria vedecký populizmus. Napríklad riaditeľ Fakultnej nemocnice v Motole Miloslav Ludvík zároveň kandiduje do senátu, a preto treba brať jeho vyjadrenia s rezervou. Treba odfiltrovať, ktoré informácie sú vedecké a ktoré politické. Jeho vyjadrenia sú skôr politické a populistické než vedecké.

Na jar si ľudia pomáhali, seniorom nosili nákupy, šili si rúška; dnes už takú spolupatričnosť nevidno. Vyčerpala sa?

Zblízka sledujeme dezinformačnú scénu, lebo je to jedna z našich veľkých tém. Na začiatku prvej vlny boli dezinformačné weby ticho. Prvé tri týždne nič nešírili. Národ dokázal ťahať za jeden povraz a spolupracovať. Potom sa objavila polarizácia, dezinfoweby liali do sporov pomyselný olej. Ak by dezinformačné weby neboli aktívne, národ doteraz ťahá za jeden povraz. Ale politika dezinformačných serverov je rozdeľovať spoločnosť, lebo rozdelená spoločnosť sa dá ľahšie manipulovať a je zraniteľnejšia veriť populistom.

Ale dezinformácie sa šíria po celom svete. Naozaj ide o jediný vplyv, ktorý spôsobil prepad Česka?

Sledujem americkú scénu, aj tam sú dezinformácie. Ale v Spojených štátoch má pomerne dobrý kredit Centrum pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC), čo je orgán, ktorému väčšina obyvateľov verí. U nás nedokázala vláda správne komunikovať, takže dezinformačné servery dostali väčšiu váhu. Ak by tu bola autorita, ktorá by dokázala dobre komunikovať, myslím si, že efekt by bol menší. Tým, že u nás bolo prázdno, zaplnili ho dezinformácie. Je to kombinácia dezinformácií a neschopnosti vlády komunikovať s občanmi jednoduchým spôsobom.

Čo znamená „komunikovať jednoduchým spôsobom“? Máte na mysli napríklad videá či infografiky, kde by sa v bodoch uviedlo, prečo nosiť rúško a podobne?

Áno. Napríklad taiwanské ministerstvo zriadilo telefonickú linku, na ktorú môžete zavolať, ak máte napríklad pochybnosti o rúškach. Všetko vám vysvetlia. Venujú enormné úsilie tomu, aby ľuďom všetko vysvetľovali, majú videá či infografiky. To isté robí aj americká CDC, ale u nás nič také nevzniklo. Štáty, ktoré mali oveľa väčší problém, aktívnejšie komunikovali, no my sme si mysleli, že to je za nami, a komunikácia viazla.

Ku korone sa vyjadruje už úplne každý a štúdií sú desaťtisíce. Ako sa vyznať v informačnom chaose?

To je tá najťažšia otázka. Je to hlavný dôvod, prečo túto tému riešim. Uvedomujem si, že ľudia to majú ťažké; aj preto som začal nakrúcať podcast s hlavným epidemiológom IKEM-u Petrom Smejkalom, kde sa snažíme ľuďom veci vysvetľovať. Informácie berieme z popredných zahraničných médií, ako je New York Times alebo BBC. Opierame sa o renomované médiá, ktoré svoje články stavajú na štúdiách. Volá sa to „science journalism“. Navyše si sami robíme vlastné analýzy nových poznatkov a štúdií. Ak Oxfordská univerzita napíše štúdiu, že rúška fungujú, má to vyššiu relevanciu ako správa anonymného dezinformačného webu s jeho zmanipulovaným videom. Ľuďom by som poradil, aby dôverovali tým, ktorí čerpajú z vedeckých štúdií, a aby sa neuspokojili s tým, že je niekto autorita. Mali by ich zaujímať zdroje, z ktorých čerpá.

To, čo opisujete, vyzerá ako práca na plný úväzok. Z čoho je vaša skupina financovaná?

Od americkej George Mason University vo Virgínii sme dostali cenu pre ľudí a organizácie, ktoré sa najviac zaslúžili za boj s koronavírusom. Ocenili nás za iniciatívu Masks4All. Z toho máme určité peniaze. Väčšina ľudí, ktorí sú v mojom úzkom tíme, sú podnikatelia, ktorí predali svoje firmy, alebo ide o vedcov, ktorí to robia v rámci svojej práce. Ľudia v našej skupine Covid-Czechia.org nie sú platení. Robíme to preto, lebo si uvedomujeme, že ide fakt do tuhého. Máme pocit, že ak to nebudeme robiť my, nebude to robiť asi nikto. Necítime, že máme na výber.

Prečo sa Česko z premianta stalo prepadákom, ak v krajine pôsobíte? Zabudlo sa na vás?

Podcenili sme lokálnu situáciu. V Česku sme rúška zaviedli za tri dni a mysleli sme si, že je hotovo. Niekoľko mesiacov sme sa venovali zahraničiu. Napríklad na Novom Zélande sme mali tisíc dobrovoľníkov. Boli sme v intenzívnom kontakte s americkými médiami a mali sme veľkú iniciatívu s africkými vedcami. Zamerali sme sa na to, aby sa rúška dostali do sveta, čo sa nám aj podarilo. 130 štátov sveta má v súčasnosti rúška v nejakej forme povinné. Máme zdokumentované, že práve naše hnutie bolo veľkým hýbateľom – napríklad deň predtým, ako Izrael zaviedol povinné rúška, bolo naše video v izraelských správach. Alebo deň predtým, ako starosta Los Angeles zaviedol v meste povinné rúška, spomínal naše video na dennom brífingu. Zamerali sme sa na svet, lebo sme si mysleli, že Česko je vyriešené. Všetci šili rúška a dôverovali im. Bohužiaľ, silno sme podcenili dezinformačné servery, ktoré začali podkopávať naše úsilie. Keď sme sa spamätali, bolo neskoro. Je to aj naše zlyhanie.

Čo plánujete do budúcna?

Na Česko sa intenzívne zameriavame už niekoľko týždňov a bude to pokračovať – nakrúcame podcast, robíme nové videá, komunikujeme na sociálnych sieťach. Je to boj s veternými mlynmi, lebo je veľmi ťažké presvedčiť tých, ktorí sa pod vplyvom dezinformácií nejako rozhodli. Nenapadá mi nič iné ako to, aby sme ďalej pokračovali v našej činnosti. Treba hovoriť o dezinformáciách, treba poukazovať na argumentačné fauly lekárov, ak sa ich dopustia, a treba, aby sa médiá pýtali vedcov, na základe čoho tvrdia to, čo tvrdia, aby sme dokázali odlíšiť názory od faktov.

Aký bude ďalší vývoj v Česku?

Je 5 minút po dvanástej. Prognózy ukazujú, že nemocnice v Česku sa preplnia za mesiac či dva mesiace. Počty hospitalizácií sú oneskorené o dva až tri týždne od nákaz. Aj keby sme teraz urobili najsilnejšie opatrenia, vlna bude pokračovať. Neostáva nám nič iné, ako starostlivo a aktívne ľuďom vysvetľovať, aby používali rúška, trasovaciu aplikáciu eRouška a dodržiavali fyzický odstup. Musíme im vysvetľovať, prečo treba, aby hrozbu brali vážne.

Som COVID-pozitívny, aktuálne (vo štvrtok 24. septembra – pozn. red.) som 14. deň v karanténe. Stratil som čuch a nie je to príjemné. Veľa štúdií ukazuje, že isté percento ľudí, ktorí prekonajú aj ľahšiu formu, má riziko dlhotrvajúcich následkov – či už sa týkajú pľúc, srdca, alebo neurologických problémov. Mali by sme robiť všetko pre to, aby sme sa nákaze vyhli. Moja osobná skúsenosť je, že ak vám príde pozitívny výsledok testu, nie je to nič príjemné, a to som mal ľahký priebeh.

Aké iné prejavy okrem straty čuchu ste mali?

Asi štyri až päť dní som mal horúčku. Strata čuchu je asi najsignifikantnejšia vec. Problém je, že aj ľudia, ktorí majú slabý priebeh, môžu byť vysoko nákazliví. Človek, ktorý má slabý priebeh, môže navštíviť seniora vo svojom okolí alebo ísť na kultúrnu akciu, a nákazu môže rozšíriť ďalej. Preto je také dôležité trasovanie a testovanie. Som presvedčený, že aj ľudia s miernymi príznakmi by mali byť v karanténe, hlavne preto, aby vírus nešírili ďalej. To je aj hlavný dôvod, prečo nosiť rúška. Nielenže chránia nositeľa, ale – čo je dôležitejšie – bránia tomu, aby sa vírus šíril ďalej. To je motto, ktoré sme komunikovali od začiatku, že „moje rúško chráni teba, tvoje rúško chráni mňa“. Je to o solidarite s druhými. Dezinformácie, že sa vírus v rúšku množí, nie sú pravdivé, lebo vírus sa množí len v hostiteľskej bunke. Nezmysel je aj to, že ľudia vdychujú vyššiu koncentráciu CO₂. Z ČVUT máme potvrdené, že to nie je pravda. Sú chirurgovia, ktorí ich nosia celý deň, robili sa na nich dlhodobé štúdie a žiaden negatívny vplyv sa nenašiel.

Nie sme na Slovensku obeťou úspechu? Máme 54 úmrtí, čo nahráva dezinfoscéne, ktorá koronavírus spochybňuje, lebo skoro nikto osobne nepozná obeť ani nakazeného.

Určite áno. V čase španielskej chrípky takto skončilo San Francisco. Prvú vlnu zvládli medzi najlepšími z veľkých amerických miest. No ľudia prestali brať hrozbu vážne a o to horšiu mali druhú vlnu. Je celkom dobre zdokumentované, že americké mestá, ktoré zvládli prvú vlnu dobre a nemali toľko mŕtvych, podcenili druhú vlnu španielskej chrípky. Čiastočne žijem v New Yorku. Aktuálne vyše 20-tisíc Newyorčanov umrelo na COVID-19. Mesto New York má 8 miliónov obyvateľov, takže obete tvoria 0,25 percenta obyvateľov New Yorku. To je strašne veľa. Skoro všetci moji kamaráti z New Yorku poznajú niekoho, koho sa ochorenie dotklo. Mám kamarátku, ktorej na COVID-19 zomrela babka aj dedko. Keď má človek osobnú skúsenosť, berie to vážne. Bohužiaľ, keď budeme mať osobnú skúsenosť, bude už neskoro.

Čaká nás s ohľadom na koronu náročná zima?

Čaká nás ťažká zima. New York Times analyzoval asi 30 veľkých pandémií a všetky mali viac vĺn – dve a niektoré z nich až tri. Väčšina vírusov sa oslabí v lete, lebo ľudia majú viac vitamínu D, je teplo a vírus je krehkejší. Nemáme informácie, že by vírus výrazne zmutoval alebo bol slabší, takže predikcia je, že na jeseň a v zime bude opäť silnieť. V našich zemepisných šírkach nemôžeme hovoriť o druhej vlne, lebo poriadne nebola ani tá prvá. Protilátky v populácii nie sú. Ak budú ľudia nezodpovední, štát bude musieť pristúpiť k tvrdým opatreniam. Ak budú ľudia zodpovední a budú dodržiavať lacné opatrenia, ako sú rúška, umývanie rúk a fyzický odstup, čo sa doplní o dobré trasovanie a testovanie, nebudeme musieť pristúpiť k lockdownu ako nedávno Izrael. No ak budeme nezodpovední, vráti sa nám to ako bumerang. Za veľký problém považujeme vyhlásenia českých umelcov Lucie Bílej, Janka Ledeckého či Báry Basikovej, že koronavírus nepredstavuje nebezpečenstvo. Neuvedomujú si, že sa im to vráti – ak budú ľudia nezodpovední, štát bude musieť pristúpiť k rušeniu kultúrnych akcií. Týmto trendom sme veľmi znepokojení.