Najlepšia paralympionička sveta je od Rožňavy: Lekár si pýtal úplatok, aby uznal môj hendikep
Henrieta Farkašová sa vlani stala najlepšou paralympioničkou sveta a držiteľkou ceny Laureus, takzvaného športového Oscara. V zjazdovom lyžovaní zdravotne znevýhodnených získala deväť zlatých paralympijských medailí.
„Predstavte si, že zatvoríte oči a spustíte sa rýchlosťou 100 kilometrov za hodinu. Moja maximálna rýchlosť v zjazdoch je 115 kilometrov za hodinu,“ vraví v rozhovore, ktorý vznikol v rámci série Denník N v Rožňave.
Hovorí aj:
- aké problémy jej robili učitelia či lekári a ako prišla na turínsku paralympiádu, no zakázali jej štartovať;
- v čom spočíva jej hendikep;
- čo hovorí na kritikov, že má nízku konkurenciu;
- ako dostala väčší potlesk než Novak Djoković;
- aký majú paralympionici humor.
Pochádzate z Rožňavy, vyrastali ste však niekde inde.
Narodila som sa v rožňavskej nemocnici, ale bývali sme v neďalekej dedine Lipovník. Ako dieťa som v Rožňave navštevovala umeleckú školu a s rodičmi sme si tam často robili výlety. Základnú školu som vychodila vo vedľajšej dedine – v Krásnohorskom Podhradí. V Rožňave aktuálne býva moja mamka a ja tu mám trvalý pobyt. Navyše, celá moja rodina žije v rožňavskom okrese.
Vo viacerých rozhovoroch ste povedali, že na obdobie základnej školy nespomínate najlepšie.
Mala som veľmi zlé skúsenosti, neprijali ma rovesníci a v poriadku nebol ani prístup mojich pedagógov. Bolo to náročné obdobie. Deti vedia byť zákerné, aj keď si myslím, že niektorým veciam jednoducho nerozumejú. Nechápali, prečo mám také hrubé sklá, že som iná, že mi škúlia oči…
Zarazilo ma, že ste spomenuli prístup pedagógov. Môžete byť konkrétnejšia?
Moju triednu učiteľku v štvrtom ročníku hnevalo, že som nenavštevovala špeciálnu školu. Hoci mi to mala zľahčovať, v skutočnosti mi to svojím správaním sťažovala. Nezmyselne mi
