Denník N

Zákazy nestačia, hovorme o tom, ako pomôcť našim deťom

Školské bufety sú len časť problému stravovania detí.

Autor je bývalý primátor Bratislavy

Na stole je opäť návrh, ako zakázať v školských bufetoch nezdravé jedlá. Politici sa snažia pomôcť deťom, ale obávam sa, že je to len časť riešenia, ktoré si stravovanie našich detí vyžaduje.

Ak sa nič nezmení u detí doma, ak sa nezmení ponuka potravín v obchodoch, ak sa nezmení reklama, ktorá vnucuje deťom sladké alternatívy, ak sa odborníci nezhodnú na tom, čo je pre deti naozaj zdravé a to sa bude propagovať a variť minimálne v školských jedálňach, tak zákaz v školských bufetoch nebude dosť účinný na to, aby ovplyvnil zdravie detí.

Dôvodov na znepokojenie máme dosť: vysoký krvný tlak a obezitu u detí nameral Regionálny úrad verejného zdravotníctva v základných školách v Petržalke už pred niekoľkými rokmi v takej miere ako nikdy predtým.

A tu nejde len o Petržalku, ministerstvo zdravotníctva, ktoré prišlo s návrhom vyhlášky o školských bufetoch, sa odvoláva na celoslovenské čísla, a to 21 percent obéznych medzi školopovinnými deťmi. Niekto môže povedať, že si za to môžu samy alebo za to môžu ich rodičia, veď tí sú za ne zodpovední, ale nie je to také jednoduché, aby sme sa tvárili, že to je ich problém a štát do toho nič.

Podobný problém majú v USA, kde obezitu najmä medzi mladými označujú lekári ako pandémiu, lebo čísla sú ešte vyššie ako u nás. A keď sa zamýšľajú nad príčinou, prečo sa za posledných 30 rokov tak rapídne zvýšil počet obéznych ľudí v USA a najmä medzi mladými, postupne prichádzajú na odpoveď.

Veľmi presne o tom hovorí kniha amerického lekára Roberta Lustiga, ktorá nedávno vyšla aj u nás pod názvom Cukor – náš zabijak. Podľa neho nie samotná obezita je nebezpečná, ale metabolický syndróm, ktorý môže spôsobiť skrátenie života buď pre infarkt, cukrovku, rakovinu, alebo mnohé ďalšie zlyhania. A metabolický syndróm sa prejavuje štatisticky u 80 percent obéznych ľudí, ale aj u 40 percent tých, ktorých za obéznych nepovažujeme.

Kniha je o tom, čo je jeho príčinou: je to vysoká spotreba cukru alebo fruktózy. Jej konzumácia sa za posledných 30 rokov zdvojnásobila. Čiastočne to má na svedomí záver odborníkov, ktorí zhruba pred toľkými rokmi za príčinu srdcovo-cievnych ochorení označili spotrebu tuku. Potravinársky priemysel prišiel s nízkotučnými mliekami, nízkotučnými jogurtmi a ďalšími výrobkami, ale aby mali chuť, tak do nich namiesto tuku pridávajú cukor.

Pozrite sa na obal svojho nízkotučného jogurtu, koľko ho tam je, viac ako bielkovín. A tak sa dosládzajú mnohé ďalšie potraviny, takže si nemáme veľmi z čoho vybrať. V jednom školskom obvode v USA si síce matky presadili, že v školských bufetoch boli najmä jablká či zeleninové šaláty, a ich konzumácia sa zvýšila, ale ponuka v obchodoch a doma sa nezmenila.

A to platí aj u nás. Zakázať niektoré potraviny v školských bufetoch je len malá časť riešenia a nebude stačiť. Potrebujeme celospoločenský panel pre zdravé stravovanie, osobitne zameraný na deti, ale aj na nás dospelých, ktorý bude širšie diskutovať o probléme a navrhne ďalšie riešenia. Je to taká vážna vec, že by ho mohol iniciovať prezident republiky a pozvať doň najlepších odborníkov. Sme povinní to urobiť, ak nie kvôli sebe, tak určite kvôli našim deťom.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Komentáre

Teraz najčítanejšie