O nebezpečenstve technokratických lákadiel
Ad.: O demokracii, ktorá by mohla fungovať lepšie, keby jej bolo menej.
Autor je filozof, publicista a bývalý politik
Nárast podpory ultrapravicových, nacionalistických, fundamentalistických politických strán stavia demokratické spoločnosti pred otázku: budeme vedieť ochrániť demokraciu, ľudské a občianske práva? Alebo sa práve cez demokratické inštitúcie dostanú k moci sily, ktoré právo a demokraciu zničia?
Mnohí si lámu hlavu nad tým, ako tejto dileme zabrániť. Aj ja. Nepatrím vôbec k váhavcom a som presvedčený, že náš právny systém je voči pokusom o „prevádzkovanie“ nedemokratickej politiky mäkký a deravý. Treba urobiť jeho komplexnú revíziu z hľadiska nových hrozieb, ktorým čelíme. Stačí si vyhodnotiť našu hrboľatú cestu od novembra ’89, ale aj skúsenosti s vývojom v Maďarsku aj Poľsku. Stanoviská Európskeho parlamentu k tomuto vývoju by mohli byť dobrým a objektívnym vodidlom.
Potom politika a ideológia strán. Mnohé, tie hlásiace sa doprava, ako aj tie doľava, sa začali prispôsobovať rétorike extrému a dúfali, že tak získajú aj toho voliča, ktorému sa pozdávajú všetky „proti“ témy – protieurópske, protiimigrantské, protiglobalizačné, protiliberálne, protiamerické, protizápadné, protisorosovské, protikapitalistické – a ich mix so všetkým možným, čo sa práve hodí. Najmä s domácim nacionalizmom, rasizmom a politickým katolicizmom.
Táto taktika sa však neukazuje ako účinná. Prví to pochopili v talianskom Hnutí piatich hviezd, zbavili sa extrémnej Salviniho Ligy a utvorili stredovú koalíciu s ľavicou.
Pred pár dňami urobila pozoruhodný obrat nemecká (bavorská) CSU, ktorá sa pokúšala ako sociálne-konzervatívna strana prebrať témy rastúcej extrémnej AfD. Tá sa vyznačuje azda všetkými spomenutými proti. Predstavitelia CSU teraz otvorene hovoria o tom, že urobili chybu, lebo dnes je
