Denník N

Museli Američania zhodiť atómovú bombu na Hirošimu? Vojnu ukončili až Sovieti, hovoria kritici

Kostra katolíckeho kostola po útoku na Hirošimu odfotená v septembri 1945. Foto – TASR/AP
Kostra katolíckeho kostola po útoku na Hirošimu odfotená v septembri 1945. Foto – TASR/AP

(Archívny text z roku 2015) Historici sa sporia už takmer 80 rokov. Invázia v Japonsku by stála životy státisícov Američanov a ešte viac japonských civilistov, hovoria zástancovia. Vojnu ukončili Sovieti, nie bomby, oponujú odporcovia.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

V lete 1945 podnikali americké bombardéry nálety na japonské mestá niekoľkokrát za týždeň. Japonská protivzdušná obrana fakticky neexistovala, a tak mohli nerušene zhadzovať bomby s cieľom prinútiť Japonsko vzdať sa. Vyše 60 miest čiastočne alebo úplne zničili.

Hirošima bola v tom čase významné vojenské centrum, prístav so silným priemyslom. Napriek tomu patrila k mestám, ktorým sa bombardovanie vyhlo. Spolu s Kokurou či Niigatou.

Nebola to náhoda. Spojené štáty chceli vidieť, aký presný efekt tu bude mať ich nová zbraň, ktorú po prvýkrát testovali v júli 1945.

Keď ráno 6. augusta 1945 o 8.15 zhodilo lietadlo Enola Gay prvýkrát v dejinách atómovú bombu na mesto, mnohí tí, čo útok prežili, to opisovali ako druhý východ slnka v ten deň. Pre desiatky tisíc ľudí bol posledným. Do konca roka v Hirošime zahynulo na následky bomby podľa encyklopédie Britannica vyše 100-tisíc ľudí (iné zdroje hovoria od 70- do 140-tisíc mŕtvych).

O tri dni padla bomba s plutóniom na Nagasaki (okamžite 39-tisíc mŕvtych) a krátko nato Japonsko oznámilo, že kapituluje. „Mier v Pacifiku. Naša bomba to dokázala,“ hlásili americké noviny.

Aj po takmer 80 rokoch sa názory na to, či Američania museli použiť atómovú bombu (doteraz zostávajú jediní v histórii), líšia. Rôzne pohľady sú, vcelku pochopiteľne, medzi obyvateľmi v Spojených štátoch a v Japonsku. Podľa aprílového prieskumu Pew Research Centre 56 percent Američanov považuje bombardovanie za oprávnené, v Japonsku to je len 14 percent.

Pár dní po útokoch v auguste 1945 schvaľovalo bombardovanie novou zbraňou 85 percent Američanov. Pohľad ľudí v Spojených štátoch sa za posledných 25 rokov podľa prieskumov Gallup veľmi nezmenil.

Rovnaký názor na to, či Američania museli použiť atómovú zbraň, alebo mohli prinútiť Japoncov vzdať sa aj bez nej, nemajú ani historici. Pozreli sme sa na ich hlavné teórie a argumenty.

Lepšie ako invázia

Je to hlavná teória, ktorú presadzovala americká vláda aj mnohí historici po vojne. Tradicionalisti hovoria, že použitie jadrových zbraní v Hirošime a Nagasaki bolo opodstatnené, pretože ukončilo vojnu. Ak by ich Američania nepoužili, Japonci boli odhodlaní nevzdať sa.

Nevyhnutne by nasledovala pozemná invázia americkej armády na hlavné japonské ostrovy, prvá fáza bola naplánovaná na november. Cisár Hirohito nariadil, aby proti cudzej armáde na hlavných japonských ostrovoch bojovali

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Svet

Teraz najčítanejšie