Ledecký, Bílá a Basiková zľahčovaním vírusu ovládli český internet. Prekrúcajú pritom fakty

Rovnako ako druhá vlna pandémie v Česku silnejú aj hlasy, ktoré varujú pred opätovným zavádzaním obmedzení. Proti „panike z koronavírusu“ sa minulý týždeň na Facebooku postavilo niekoľko osobností šoubiznisu.

Ich tvrdenia, ktoré Deník N overil, odrážajú najčastejšie mýty, ktoré v súvislosti s vírusom kolujú.

Hudobník Janek Ledecký natočil video, v ktorom hovorí o tom, že koronavírus nie je takou hrozbou, za akú sa vydáva. Speváčka Bára Basiková napísala v podobnom duchu veľmi emotívny status. Lucie Bílá na videu z izolácie prirovnáva COVID-19 ku chrípke.

Tieto príspevky boli nadmieru úspešné, v podstate český Facebook ovládli. Dokladajú to dáta o počte interakcií – teda tom, ako veľmi sa príspevky zdieľajú, komentujú a ako inak sa na ne reaguje.

Basikovej status a Ledeckého video sa zaradili medzi tri najúspešnejšie príspevky na Facebooku za posledných tridsať dní.

Ich produkcia má spoločný rys. Celebrity sa vo svojich výstupoch dopúšťajú výrazného zjednodušovania problému, faktických prešľapov a skreslenia, často i zjavných manipulácií. Či vedomých, nie je jasné.

Deník N oslovil Basikovú aj Ledeckého, ani jeden zatiaľ nereagoval.

Ledecký napríklad na videu predstavuje graf počtu nakazených a zomrelých vo svete, ktorým sa snaží dokázať, že sa podľa neho nič závažné nedeje. „Zatiaľ čo počet nakazených narastá, počet úmrtí nevykazuje za šesť mesiacov žiaden rast,“ hovorí Ledecký.

Dostupné dáta ukazujú, že počet úmrtí spojených s chorobou COVID-19 sa približne od polovice apríla stabilizoval. A to aj napriek dennému nárastu prípadov. Nie je však pravda, že sa vôbec nezvýšil, ako tvrdí spevák. Počet denných úmrtí prudko exponenciálne vzrástol práve od februára do apríla a odvtedy sa drží na úrovni približne päťtisíc.

Avšak z grafu, ktorý Janek Ledecký prezentuje, to nie je dobre vidieť, lebo na jednej škále spája počet novonakazených, ako aj počet úmrtí.

Zatiaľ čo potvrdených prípadov sú celosvetovo každý deň stovky tisíc, počet úmrtí rastie po tisíckach, takže krivka s úmrtiami sa pri spoločnom zobrazení „plazí pri zemi“ a ide teda o optický klam.

Aj podľa Basikovej je celá pandémia nezmyselnou témou.

„Na všetkých odborných a povolaných miestach sa dozvedáme stále to isté. Že koronavírus nie je nebezpečný viac než silná chrípka, infekcia alebo iná viróza. Zdravý človek v strednom veku nemá pri nakazení vážnejší problém. Choroba prebehne a zase zmizne. Samozrejme, tí, ktorí už nejakú chorobu majú alebo sú už vo vyššom veku, sa musia chrániť rovnako tak, ako keď bývajú na jeseň chrípkové epidémie. A to je celé,“ napísala speváčka.

Chrípočka vs. COVID

Áno, u prevažnej väčšiny infikovaných skutočne prebieha COVID-19 ako ľahké, občas aj ako veľmi nepríjemné respiračné ochorenie, ale u časti z nich, často až s odstupom dvoch až troch týždňov, dôjde k zásadnému zvratu.

V tej chvíli sa proti vírusu vzbúri imunitný systém a nastávajú závažné ťažkosti vrátane zlyhávania pľúc. Stáva sa to predovšetkým u pacientov, ktorí majú takzvané komorbidity, teda pridružené zdravotné problémy – tie však mohli byť doteraz skryté.

Aj „chrípočka“, na ktorú sa tak často odvolávajú tí, čo majú tendenciu závažnosť COVID-u zľahčovať, môže mať u inak chorých alebo starých ľudí ťažký priebeh, veď len v Česku na ňu ročne zomrie až dvetisíc ľudí.

Lenže bežná sezónna chrípka (nehovoríme o kmeňoch, ktoré v minulosti spôsobili ničivé epidémie) má iný priebeh a hlavne je jej výskyt (niekedy regionálne epidemický) rozložený v dlhšom časovom horizonte, nehrozí tak kolaps nemocníc.

Ale späť ku COVID-u. „Spoločným menovateľom komorbidít je zápal. Ateroskleróza. Diabetes. Nádory. Keď je telo nastavené do dlhodobého prezápalového stavu, má v sebe látky, ktoré budú uľahčovať a zosilňovať neadekvátne silnú imunitnú reakciu,“ vysvetľuje imunológ Karel Drbal z Prírodovedeckej fakulty Karlovej univerzity.

Podobný prezápalový stav nastáva v tele aj pri ťažkej stresovej záťaži, pri dlhodobom nedostatku spánku a u obéznych ľudí. „Obezita je preto významnejší rizikový faktor než staroba. Sedemdesiatročný štíhly zdravý človek je na tom lepšie ako obézny štyridsiatnik,“ podotýka imunológ.

Podľa neho problémom nie je samotný vírus, ale práve zvrat, ktorý v respiračnom ochorení nastáva pre neprimerane veľkú a búrlivú reakciu imunitného systému a s tým súvisiace poškodenie tkanív vrátane pľúc.

„Reakcia sa násobí a násobí. V dolných dýchacích cestách vytvoria imunitné bunky zápal a postupne sa v nich hromadí veľké množstvo viskózneho, zle rozpusteného hlienu a uvoľňuje sa železo z červených krviniek. Hlien je pohrebiskom buniek imunitného systému. To všetko dohromady zosilňuje zápal. Je to začarovaný kruh,“ hovorí Drbal.

„Takže o čo tu ide?“

Spomínaní umelci však tvrdia, že v Česku umrelo len minimum ľudí, čo podľa nich dokazuje, že vírus je umelá téma.

„A že tu zomrelo dvesto ľudí na koronavírus, keď nás je tu desať miliónov? To je nejaká hrozba, nejaká katastrofa? Môj kamarát mal COVID minulý týždeň, dva dni teplota a kašeľ a to bolo všetko. Takže o čo tu ide?“ pýta sa vo svojom príspevku Basiková.

V Česku podľa oficiálnych dát zomrelo vyše 550 ľudí s pozitívnym testom na COVID-19, pričom v posledných dňoch prípady úmrtí narastajú.

Rovnako ako počet hospitalizovaných, ktorý rastie výrazne a podľa prognóz (ak bezpečnostné opatrenia už čoskoro zásadne nezvrátia vývoj) môže s oneskorením dvoch až troch týždňov narásť enormne.

Práve záťaž nemocníc je najväčším rizikom druhej vlny epidémie. Štát sa chce vyhnúť situácii, keď by hospitalizáciu alebo priamo intenzívnu starostlivosť potrebovalo naraz toľko ľudí, že by pre nich nestačili priestorové a hlavne personálne kapacity.

To by totiž mohlo viesť k spomínanému kolapsu zdravotníckeho systému. Obmedzenia majú rozložiť prírastky nakazených v čase tak, aby sa o vážne prípady dokázali zdravotníci postarať priebežne – potom je veľká šanca, že chorí prežijú.

Švédsky model – ideál či mýtus?

Ledecký a Basiková kritizovali tiež české opatrenia proti koronavírusu a zhodne uviedli, že sa krajina mala inšpirovať švédskym prístupom.

„Švédsko nesiahlo k žiadnym drastickým opatreniam. Povedalo obyvateľom, nech sú k sebe ohľaduplní. Pokiaľ budú chorí, nech zostanú doma, a keď už nedajbože musíte ísť von po lieky alebo po nákup, zoberte si rúško a dávajte pozor, nech nikoho nenakazíte,“ uviedol Ledecký.

„Prečo sme sa ku covidovej situácii nepostavili ako Švédsko, ktoré to už má za sebou a je dávno ďalej?“ pýta sa Basiková.

Predovšetkým uveďme, že vo Švédsku zomrelo vinou nákazy výrazne viac ľudí ako v Česku – doteraz približne šesťtisíc. Obaja speváci navyše ignorujú fakt, že Švédsko sa síce na jar vydalo cestou ochrany ohrozených skupín, ale sprevádza ju aj viacero reštriktívnych opatrení. Počas leta v krajine platili oveľa prísnejšie pravidlá ako v Česku.

Do Švédska smú prísť len ľudia z členských štátov Európskej únie. Až do prvého októbra v krajine platí zákaz návštev v zariadeniach s opatrovateľskou službou, je zakázané organizovať akcie nad 50 účastníkov.

Pri porušení pravidiel hrozí usporiadateľom nielen pokuta, ale dokonca až polročné väzenie. To sa týka aj verejných zhromaždení, medzi ktoré patria demonštrácie, omše alebo prednášky na školách.

Obmedzenia koncertov, divadelných alebo filmových predstavení, ktoré takisto môže navštíviť nanajvýš 50 ľudí, sú zásahom do švédskej ekonomiky rovnako ako reštrikcie, ktoré sa týkajú reštaurácií a barov. Ich návštevníci musia sedieť a dodržiavať minimálne metrové rozstupy.

Prevádzkovatelia sú povinní zabezpečiť, že sa hostia nebudú zhlukovať. Žiadne takéto opatrenie v Česku až do posledných dní neplatilo.

Ledecký na podporu svojho tvrdenia, že Švédsko rieši koronavírus dobre a má po problémoch, vytiahol aj dáta Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC). Z nich podľa speváka vyplýva, že najmenej zasiahnutou krajinou v Európe je práve severská krajina.

Aktuálne dáta pritom ukazujú, že aj vo Švédsku v posledných dňoch rastie počet potvrdených prípadov. Nutné je spravodlivo dodať, že Ledecký v čase publikácie svojho videa pracoval s dátami z 10. septembra, ako sám uvádza.

V krajine bolo za posledných 14 dní potvrdených 36 prípadov nákazy na 100-tisíc obyvateľov. Teda viac ako v Taliansku, Nemecku, Poľsku a niektorých ďalších štátoch. Česká republika je v tejto metrike druhá najhoršia v celej Európskej únii.

Ak sa navyše pozrieme na dáta Eurostatu, ani mierna cesta Švédsku ekonomicky zatiaľ príliš nepomohla. Krajina trpí výrazným ekonomickým prepadom rovnako ako ďalšie európske štáty. V druhom štvrťroku sa prepadla o 8,3 percenta HDP. Pre porovnanie – český prepad bol len o 0,4 percentuálneho bodu vyšší.