Denník N

Majú veľkosť kreditky a pripomínajú tehotenský test. Ako fungujú koronavírusové testy, ktoré sa chystá kúpiť Slovensko

Foto N - Tomáš Benedikovič
Foto N – Tomáš Benedikovič

Množstvo vírusu, ktoré má človek v tele, sa počas infekcie mení. Menej citlivé antigénové testy ho pri slabšej infekcii nemusia zachytiť. Odborníci však hovoria, že ich použitie by bolo vhodné napríklad v nemocniciach či domovoch sociálnych služieb.

Slovensko plánuje nákup 500-tisíc antigénových rýchlotestov na záchyt pacientov infikovaných novým koronavírusom. Minulý týždeň o tom informoval premiér Igor Matovič (OĽaNO) aj minister zdravotníctva Marek Kajčí (OĽaNO).

Premiér povedal, že by chcel, aby sa popri 6-tisíc PCR testoch urobilo denne aj 30-tisíc antigénových testov.

Výhodou antigénových testov je rýchlosť a približne 10-násobne nižšie náklady na test a jeho vyhodnotenie.

„Antigénom je bielkovina vírusu, ktorú možno v odobratej vzorke identifikovať pomocou protilátok,“ vysvetľuje lekár a vedec Peter Celec z Lekárskej fakulty UK v Bratislave, ako fungujú antigénové testy. Jeho tím na Ústave molekulárnej biomedicíny sa dlhodobo venuje diagnostickému využitiu slín.

Testy PCR, ktoré sa používajú momentálne, pátrajú po nukleovej kyseline vírusu, rýchle antigénové testy by hľadali jeho bielkoviny.

Rokovali s dvoma firmami

Premiér na tlačovej konferencii povedal, že rokovali s dvoma firmami - ABBOTTRoche. Oba testy fungujú na podobnom princípe a deklarujú približne 97-percentnú spoľahlivosť.

Americká spoločnosť ABBOTT je so svojím testom BinaxNOX o niečo popredu. Testy nacenené na 5 dolárov už vo veľkom produkuje. V septembri ich plánovala vyrobiť desiatky miliónov, neskôr chce výrobu ešte zrýchliť. Spoločnosť podľa časopisu Nature tvrdí, že je schopná vyrobiť až 50 miliónov testov mesačne.

Ide o test, ktorý vo vzorke hľadá bielkovinu obaľujúcu vírus. Na rozdiel od klasickej diagnostiky koronavírusov tento test nevyžaduje špeciálne laboratórne vybavenie. To, či je človek infikovaný, vyhodnotí zariadenie o veľkosti kreditnej karty.

Vzorky pri tomto type testu odoberá zdravotnícky personál. Ide o klasický výter z nosohltana ako pri súčasnom testovaní. Odobratú vzorku zdravotník vloží do zariadenia spolu s niekoľkými kvapkami roztoku. Tie pomáhajú biologickému materiálu pretiecť cez zabudovaný pásik s protilátkami.

Pásik ako na tehotenskom teste

Ak sa vo vzorke hľadaný proteín z obalu koronavírusu nachádza, protilátky naň zareagujú a zmenia farbu. Zjednodušene by sa tento mechanizmus dal prirovnať k pásikom na tehotenskom teste.

ABBOTT test
Test spoločnosti ABBOTT. Zdroj – Abbott.com

Po približne pätnástich minútach vie zdravotník vyhodnotiť, či je človek infikovaný alebo nie.

Test je spárovaný aj s mobilnou aplikáciou, ktorá vytvorí naskenovateľný digitálny kód. Otestovaný človek by tak mohol mať v telefóne digitálny „pas“, ktorý by slúžil ako dôkaz o negatívnom teste COVID-19.

Podobný princíp testovania využíva aj švajčiarska spoločnosť Roche, ktorá takisto deklaruje vysokú spoľahlivosť. Jej testovacie súpravy boli schválené začiatkom septembra, no zatiaľ testy nevyrába v takých veľkých množstvách.

Spoľahlivosť sa stále skúma

Pri antigénových testoch bola dlhodobým problémom ich nižšia spoľahlivosť. Spoločnosť Abbott však uvádza, že pri odhaľovaní infikovaných pacientov má 97-percentnú a pri potvrdení toho, že človek vírus nemá, viac ako 98-percentnú úspešnosť.

To, že test je vhodný na použitie a môže pomôcť nafúknuť testovacie možnosti sveta, nepriamo potvrdila aj americká Agentúra pre dohľad nad potravinami a liečivami (FDA). Koncom augusta mu vydala povolenie na núdzové použitie pre ľudí so symptómami COVID-19.

Zdravotníci ho môžu predpísať aj pre asymptomatických pacientov, ale iba „off label“. To znamená, že liek alebo test sa používa spôsobom, ktorý nie je uvedený na príbalovom letáku schválenom FDA.

Spoľahlivosť testu pri asymptomatických pacientoch, ktorí môžu byť pre okolie infekční, zatiaľ nie je známa. Spoločnosť už rozbehla test na pacientoch bez príznakov.

Zoë McLarenová z Univerzity v Marylande v článku pre Conversation varuje, že skutočná presnosť testov môže byť nižšia, ako spoločnosť uvádza. Ich výkonnosť totiž testovala len na skupine 102 ľudí. Z nich bolo len sedem asymptomatických. Zvyšní pacienti mali symptómy pravdepodobne s vysokou hladinou vírusu v tele.

FDA presnosť testov ako súčasť schvaľovacieho procesu neoverovala.

Spoločnosť už rozbehla test na pacientoch bez príznakov. Ilustračné foto – TASR/AP

Agentúra v súčasnosti sleduje údaje o falošných negatívnych a pozitívnych výsledkoch s cieľom overiť, či test spĺňa uvádzanú presnosť.

Antigén vs. PCR

Antigénové a PCR testy by sa pri správnom použití mohli funkčne dopĺňať. „PCR metóda je extrémne citlivá. Ak mám vo vzorke jednu kópiu vírusovej RNA, tak ju pomocou PCR vďaka mnohonásobnej amplifikácii nájdem,“ hovorí Celec.

„V prípade detegovania bielkovín treba vírusu vo vzorkách rádovo viac, aby ho antigénový test dokázal zachytiť,“ vysvetľuje vedec z Lekárskej fakulty UK.

Pacienti s malým množstvom vírusu by tak mohli byť podľa metódy PCR pozitívni a podľa antigénového testu negatívni.

Takýto pacient zároveň nemusí byť pre okolie infekčný. Množstvo vírusu sa mu však môže v tele zmeniť podľa toho, ako sa vírus v tele množí.

„Pre epidemiológov je dôležité identifikovať aj takého pacienta, ktorý má v ústach iba pár kópií vírusu, ale niekedy stačí zistiť, či je človek potenciálnym zdrojom infekcie v konkrétnom momente,“ hovorí Celec.

Domovy sociálnych služieb a nemocnice

Podľa Celeca by sa tak antigénové testy dali využiť napríklad pri návšteve domova sociálnych služieb alebo u zdravotníkov, ktorí pracujú s rizikovými pacientmi.

Pri PCR metóde má totiž človek istotu, že bol negatívny len v čase otestovania, čo by vzhľadom na logistiku bolo pred jedným až dvoma dňami.

„Relatívne slabá citlivosť antigénových testov by vlastne za určitých okolností mohla byť výhodou, keďže by sme vedeli identifikovať najnebezpečnejších šíriteľov a oddeliť ich od tých, ktorí zrejme nie sú takí infekční,“ vysvetľuje Celec.

Testy by sa podľa odborníkov dali využiť napríklad pri návšteve domova sociálnych služieb alebo u zdravotníkov, ktorí pracujú s rizikovými pacientami. Ilustračné foto N – Tomáš Benedikovič

Biochemik Pavol Čekan zo spoločnosti MultiplexDX, ktorá na Slovensku spoločne s Biomedicínskym centrom SAV vyvíja PCR testy či rýchlotesty zo slín, hovorí, že antigénové testovanie by sa dalo použiť napríklad v nemocniciach. Pomohlo by pri pravidelnom pretestovaní prvej línie zdravotného personálu.

„Nevýhodou antigénových testov je, že pacienta zachytávajú v úzkom časopriestore – je to zhruba dva až tri dni pred vrcholom symptómov a päť dní po ňom. Ak ich však použijete v správny čas na správnom mieste pre správnych ľudí a v krátkych niekoľkodňových intervaloch, môžu fungovať pre zdravotný systém a zmiernenie epidémie veľmi dobre,“ hovorí Čekan.

Používa sa bežne aj vo svete

O väčšom nasadení rýchlych antigénových testov sa v súčasnosti hovorí v mnohých štátoch. Jedna z prvých krajín, ktorá ich začala využívať, bola podľa Nature India.

V Dillí nimi testovali už v júni. Aj vďaka nim otestujú dnes denne milión ľudí. Na počet obyvateľov je to porovnateľne ako na Slovensku.

Pravidlá v Indii však hovoria, že pokiaľ vám vyšiel antigénový test negatívny, no máte prejavy, musíte ísť na presnejší PCR test. Toto odporúčajú aj Američania.

Antigénové testy využívajú niektoré letiská či stanice v Taliansku, ktoré nimi testujú prichádzajúcich. Ide o výtery z nosa a hrdla. Taliani to však chcú rozšíriť na všetky letiská v krajine, čo by mohlo pomôcť leteckej doprave.

Rýchlotesty by mohli pomôcť aj leteckej doprave a turizmu. Ilustračné foto – TASR/AP

Pre svojich cestujúcich ich v októbri chce nasadiť aj nemecká Lufthansa, aj keď na začiatku len pre prvú a biznis triedu, keďže je ich nedostatok .

Niektorí talianski odborníci odporúčajú rozšíriť tieto testy aj na školy a univerzity.

V Nemecku zasa podľa portálu SWP.de používajú antigénové testy v niektorých nemocniciach, napríklad na pohotovosti nimi kontrolujú prichádzajúcich pacientov.

Robiť ho musia odborníci

Spomínané testy musí vykonávať zaškolený zdravotnícky personál. Ich vyhodnotenie je síce relatívne jednoduché, no pri neodbornom výtere by bolo veľké riziko falošného výsledku.

„Vedecké články, ktoré porovnávali samovýter so slinami, prišli na to, že samovýtery si ľudia nevedeli urobiť dobre,“ hovorí Čekan.

Komerčne dostupných je aj niekoľko antigénových testov, ktoré fungujú na inom princípe ako spomínané dva a dajú sa urobiť doma. Ich spoľahlivosť je však výrazne nižšia a v boji s pandémiou predstavujú dvojsečnú zbraň.

„Rôzne domáce testy zvládne použiť každý, no problém je okrem slabej citlivosti aj s ich interpretáciou. Nevieme odkontrolovať, čo urobí človek, ktorý si takýto test kúpi a doma pomocou neho zistí, že je pozitívny. Nie som si úplne istý, že sme všetci takí svedomití, že sa nahlásime úradu verejného zdravotníctva a pôjdeme do karantény,“ hovorí Celec a dodáva, že nie je presvedčený, že takéto testy patria do rúk širokej verejnosti.

[Behajte lepšie vďaka knihe Od antilopy po Zátopka. Encyklopédia behu pre začiatočníkov aj pokročilých od bežca, fotografa a novinára v jednej osobe Petra Kováča.]

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Koronavírus

    Príroda

    Slovensko, Veda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie