Denník N

Nebola som hladná, bitá, kontrolovali mi úlohy, platili klavír. Aj tak ma rodičia zanedbávali

Ilustračné foto - Flickr.com/Guian Bolisay
Ilustračné foto – Flickr.com/Guian Bolisay

Zanedbávanie blízkej osoby môže byť aj o ignorovaní alebo znevažovaní jej pocitov.

Hovorí sa mu aj neviditeľné zanedbávanie, o ktorom nemusí nikto nič vedieť. Dokonca ani dieťa, ktorému sa deje. To, že niečo nie je v poriadku a že ich konanie je nesprávne, si často neuvedomujú ani tí, ktorí sa ho dopúšťajú. Často aj preto, že aj oni tak boli vychovávaní a nikto z toho nerobil veľkú vedu. Je to emocionálne zanedbávanie.

To, že ho v detstve zažívala, si 29-ročná Alica začala uvedomovať až postupne, na sedeniach s psychoterapeutkou, ku ktorej ju priviedli viaceré problémy. „Cítila som úzkosť, večnú psychickú únavu, z ničoho som sa nedokázala tešiť, s nikým som nevedela nadviazať zmysluplný vzťah, všade som sa cítila, ako keby som bola navyše. Potom sa k tomu začali pridávať pocity prázdnoty, nespokojnosti a nakoniec otázky, čo vlastne robím na svete, a tých som sa už zľakla natoľko, že som vyhľadala pomoc,“ hovorí.

Išla rovno k odborníčke, lebo, ako hovorí, „doma s rodičmi sa o tom nedalo rozprávať a nemala som nikoho blízkeho, komu by som sa mohla zveriť“.

Sú to už dva roky, čo mladá žena

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Rodičovstvo

Rodina a vzťahy

Teraz najčítanejšie