Denník N

Silvia Hroncová: Ďalšie mesiace bez pomoci budú pre mnohých ľudí pracujúcich v kultúre fatálne

Silvia Hroncová. Foto - archív S. H.
Silvia Hroncová. Foto – archív S. H.

Ak si ľudia odvyknú chodiť za kultúrou a ak sa kultúrna infraštruktúra u nás rozpadne, bude to mať ďalekosiahle následky a len veľmi ťažko sa to bude dať vrátiť späť, hovorí v rozhovore teatrologička a kultúrna manažérka Silvia Hroncová.

➡️ Počúvanie podcastov Denníka N je najpohodlnejšie v aplikácii Denníka N. Zvuk Vám nepreruší, ani keď zmeníte stránku, a počúvať môžete aj bez pripojenia na internet. Sťahujte kliknutím sem.

Tento text načítal neurálny hlas. Najlepšie sa počúva v aplikácii Denník N, aj s možnosťou stiahnutia na počúvanie offline. Našli ste chybu vo výslovnosti? Dajte nám vedieť.

Pred pár dňami Metropolitná opera (MET) v New Yorku oznámila, že z dôvodu pandémie ruší celú sezónu 2020/2021. Takéto niečo sa stalo vôbec prvý raz v histórii. Vo svojej kariére ste boli aj riaditeľkou opery, predpokladám teda, že si viete veľmi dobre predstaviť, čo k takému rozhodnutiu vedenie opery viedlo, navyše sa so šéfom MET Petrom Gelbom osobne poznáte. Aký ste mali pocit, keď ste sa dozvedeli túto správu?

Zalomcovali mnou emócie. Je to dôkaz, že situácia vo svete je veľmi vážna a bude sa nás všetkých ešte dlho dotýkať. Zo strany intendanta MET Petra Gelba je to však veľmi zodpovedné rozhodnutie.

MET je obrovské súkromné divadlo s 3 800 sedadlami, takže potrebuje veľké výnosy. Žije zo sponzorov, donorov a tržieb. Držať takýto kolos funkčný, produkovať nové inscenácie, pravidelne hrať, pozývať na hosťovanie veľké operné hviezdy, to je manažérska práca s veľkou ekonomickou zodpovednosťou. Peter Gelb si zrejme uvedomil, že situácia bude aj v ďalších mesiacoch neistá a opera by pravdepodobne išla do priveľkej ekonomickej straty.

Vidíme, ako sa pandémia COVID-19 v Spojených štátoch šíri, situácia je tam veľmi zlá. Dnes je ťažké odhadnúť, či bude situácia o pol roka lepšia. Navyše, divadlá fungujú sezónne, od septembra do júna. Keď raz sezónu začnete, je náročné ukončiť ju na polceste. Na jednej strane mi je to teda veľmi ľúto, na druhej si myslím, že je to zodpovedné rozhodnutie.

Ako vyzerá príprava opernej sezóny? Čo všetko vlastne vyjde nazmar, ak sa operná sezóna zruší?

Skladanie a príprava inscenácií, postavenie hracieho plánu – programu opery a divadla je niečo ako skladanie Rubikovej kocky. Opera je v porovnaní s činohrou ešte o to špecifickejšia, že si ako žáner vyžaduje skutočne dlhodobejšie prípravy a dobre nastavené plánovanie. Súčasťou opery je totiž obrovský tím ľudí. Keď sme napríklad v Národnom divadle v Prahe plánovali premiéru opery Elektra od Richarda Straussa, ktorú sme robili v koprodukcii s americkou San Francisco Opera a s nemeckým Badisches Staatstheater Karlsruhe, prvé rozhovory o nej v skutočnosti prebehli asi tri alebo štyri roky vopred.

Keď sa rozhodne o tom, aký sa bude hrať titul, postaví sa inscenačný tím. Urobí sa obsadenie, začnú vznikať návrhy dekorácií a kostýmov a tie sa následne začnú vyrábať. Dekorácie musia zodpovedať nielen veľkosti scény, ale aj bezpečnostným parametrom. Musia sa tiež dať zložiť, aby mohli po dohratí predstavenia odísť z divadla do skladu. S týmito všetkými úkonmi súvisia desiatky profesií a ľudí v nich.

Ak si predstavíte skúšku predstavenia či predstavenie samotné, v daný deň ráno sa kulisy musia doviezť do divadla a stavbári ich musia na scéne postaviť. Do divadla následne prídu kostymérky a maskérky, aby speváčky a spevákov opery pripravili na vystúpenie. Keď začne skúška, prídu opäť nové profesie – orchester, dirigent, korepetítori, za oponu inšpicient, asistentky a asistenti réžie. Pred oponu režisérky alebo režiséri. Nemôžem opomenúť zvukárov, svetelných dizajnérov, proste komplet techniku, ktorá na predstavení musí byť. Za všetkým sú stovky profesionálov a desiatky špecifických technických a umeleckých profesií.

Teda ak sa v divadle zruší operná sezóna, všetko spomínané padá a to má ďalekosiahle ekonomické a profesijné dôsledky. Pre divadlá je pritom dôležité si divadelnú infraštruktúru udržať. Ak z tej spomínanej Rubikovej kocky jedna súčasť vypadne, nemáte šancu ju poskladať.

O akých profesiách napríklad hovoríme?

Ide napríklad o profesie v divadelných dielňach, ktoré sú niekedy nazývané aj továrne na sny. To je problém nielen v divadlách u nás, ale napríklad aj v Českej republike. Krajčíri, vlásenkári, obuvníci, patinéri, stolári, zámočníci, zbrojári, kušnieri – pre mladšiu generáciu to už nie sú atraktívne profesie. Staršia generácia často nadsluhuje, ostáva z lojality k divadlu. Koronakríza to všetko môže fatálne zmeniť.

Aký vplyv má zrušenie sezóny na výkonných umelcov? 

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Iné podcasty Denníka N

Koronavírus

    Kultúra v karanténe

    Rozhovory

    Silvia Hroncová

    Kultúra, Slovensko

    Teraz najčítanejšie