Denník N

Matematik Kollár: Denné rekordy nových prípadov neznášam. Kolaps zdravotníctva nepredpokladám

Vedec z UK sa zaoberá matematickým modelovaním biologických, chemických a fyzikálnych procesov a ich matematickej analýze. Foto N - Vladimír Šimíček
Vedec z UK sa zaoberá matematickým modelovaním biologických, chemických a fyzikálnych procesov a ich matematickej analýze. Foto N – Vladimír Šimíček

Východiskom z pandémie bude kombinácia vakcinácie a testovania, myslí si Richard Kollár, obáva sa však „dystopickej vízie budúcnosti“ spojenej s pravidelným testovaním populácie: „Tak, ako sme si po roku 2001 zvykli, že na letisko si nesmieme vziať fľašu vody, a teraz sa nám to zdá samozrejmé, my a ďalšie generácie si možno budeme musieť zvyknúť na to, že budeme veľmi často testovaní.“

„Aktuálna hrozba nie je, že by nám skolabovalo zdravotníctvo, ale to, že budeme musieť prijať také tvrdé opatrenia, aby neskolabovalo,“ vraví vedec Richard Kollár. V rozhovore sa dočítate aj:

  • ako sa bude líšiť jeseň a zima od jari s ohľadom na pandémiu;
  • či ľudia podcenili šírenie infekcie, lebo intuitívne nevieme pracovať s exponenciálnym rastom;
  • ako ľuďom vysvetliť, že práve proti korone sa prijímajú také prísne opatrenia, ak na rakovinu či srdcovo-cievne ochorenie umierajú tisíce ročne;
  • či sme v lete zanedbali prípravu na testovanie.

Pred pár dňami ste napísali článok o pandémii COVID-19 s názvom „pokazili sme si to“. Čím?

Nehádzal by som vinu na nejakú skupinu ľudí, o ktorej sa povie, že sú „nezodpovední“. Omnoho závažnejším problémom je, že sme premrhali letné obdobie. Na dnešok sme mohli byť oveľa lepšie pripravení a čísla, ktoré vidíme, mohli byť nižšie.

Ako sme sa mohli pripraviť?

Jedným z pilierov je trasovanie kontaktov. V lete sme nezvýšili kapacitu regionálnych úradov verejného zdravotníctva, ktoré dnes nie sú pripravené na to, aby dostatočne trasovali kontakty. Čísla nových infikovaných za deň sú dnes (vo štvrtok 1. 10. – pozn. red.) viac ako dvojnásobné oproti minulému týždňu. Už vtedy hygiena vraj stíhala na 72 percent. Ak by to aj bolo naozaj tak, dnes by už potrebovali stíhať na 144 percent, čo asi nie je realistické.

V zahraničí dokázali takých ľudí na trasovania nabrať. Prečo to u nás nešlo?

Mám iba sprostredkované informácie. Z toho, čo viem, vyplýva, že ide o dlhodobý problém. Za ostatné roky klesal počet zamestnancov úradu verejného zdravotníctva. Hovorili, že boli zdecimovaní. Úroveň, na ktorú ich znížili, postačuje za normálnych okolností, ale nie v situácii, keď čelíme pandémii. Boli nastavení na stav, keď nemáme veľkú hrozbu. Nezmenili sa ich platové podmienky, ktoré sú podľa všetkého veľmi slabé. Ľudia tam zarábajú menej ako vysokoškolskí učitelia, čo nie je žiadna sláva. Navyše, sú pomerne prestarnutí a veľkú časť zamestnancov tvoria ľudia, ktorí sú blízko dôchodkového veku alebo už sú v dôchodkovom veku. Možno tých ľudí nevedia nájsť, keď im ponúknu tie platové podmienky. Keby prijali nových ľudí, nie je jasné, čo s nimi po skončení pandémie. Navyše, každé RÚVZ je samostatná organizácia, ktorá sa riadi sama. Keď to všetko dáme dokopy, vytvára to tlak na to, aby sa veci nemenili. (Podľa informácií z piatka pomôže vyhľadávať kontakty infikovaných armáda aj medici. – pozn. red.)

Prečo na trasovaní tak záleží?

Jedným z kľúčových faktorov šírenia je, ako dlho sa infekčná osoba pohybuje v spoločnosti a môže infikovať ďalších. Tento čas je niekde medzi piatimi až štrnástimi dňami, v priemere zhruba týždeň. Keď nájdeme infikovaného a upozorníme jeho kontakty a pretestujeme ich, tento čas sa výrazne skracuje. Ak sa infikovaní nepohybujú v spoločnosti sedem dní, ale povedzme dva dni alebo nula dní, má to výrazný vplyv na spomalenie šírenia nákazy.

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Koronavírus

    Rozhovory

    Príroda, Zdravie

    Teraz najčítanejšie