Denník N

Odišiel od Kisku, bude viesť nadáciu proti korupcii: Z politikov som zúfalý

Foto N – Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček

Prezident Andrej Kiska nad svojím lietaním veľa premýšľal, hovorí v rozhovore jeho bývalý vedúci domáceho odboru a bývalý novinár PAVEL SIBYLA.

Pavel Sibyla sa stal riaditeľom nadácie spolumajiteľa firmy Eset Miroslava Trnku, ktorý je aj jedným z akcionárov Denníka N, a podnikateľa Michala Bláhu Zastavme korupciu.

Prečo ste po šiestich rokoch v Trende z časopisu v roku 2014 odišli?

Veľa ľudí, s ktorými som pracoval a ktorí mi boli blízki, odišli. Hoci prišli iní kvalitní ľudia, bolo to pre mňa už málo podnetné prostredie. A pri mnohých témach som cítil bezmocnosť, že hoci niečo napíšem, málokedy sa niečo zmení. Aj keď sa podarí odvolať ministra, je to len výmena figúrok. Štrukturálne sa nemení nič. Niekedy mi chýbalo nielen veci komentovať alebo odhaľovať, ale aj pomôcť tomu, že sa zmenia.

Aké bolo v Trende prostredie?

Úplne slobodné. Výber tém bol na mne, išlo len o to, či sú dostatočne zaujímavé. Nikdy som nebol v situácii, že by som nevedel, čo písať, a niekto by mi musel tému prideliť. Alebo že by som ja prišiel s témou, ktorá by bola citlivá, a niekto by ma zastavil.

Prečo si ľudia často myslia, že novinárom niekto hovorí, čo a ako majú písať?

Tiež sa s tým často stretávam. Dôvodov môže byť viac. Asi niekde v internetových diskusiách existuje takéto povedomie a môže sa šíriť. A takisto si zrejme ľudia myslia, že to je bežné povolanie, v ktorom má každý šéfa, čo ho riadi, a nedokážu si predstaviť, že nikto vám nehovorí, čo a ako máte písať.

Ešte predtým, ako Penta kúpila Trend oficiálne, sa hovorilo o tom, že ho de facto vlastní cez pôžičku. Riešili ste to vo vnútri redakcie?

Niekoľkokrát sa informácie o tom, že nás ide kúpiť Penta, objavili. Nikdy sa to nestalo a po nejakých iných vzťahoch Penty a Trendu som nepátral. Odišiel som ešte pred oficiálnou kúpou.

Odpoveď Trend Holding, s. r. o.:

V článku uverejnenom v Denníku N dňa 6. 8. 2015 pod názvom Pavel Sibyla: Z politikov som zúfalý, bolo uverejnené nepravdivé skutkové tvrdenie, že predtým ako Penta kúpila Trend oficiálne sa hovorilo, že ho de facto vlastnila cez pôžičku. Žiadna spoločnosť skupiny Penta pôžičku Trendu neposkytla a ani ho pred oficiálne zverejneným kapitálovým vstupom neoficiálne nevlastnila ani žiadnym spôsobom neovplyvňovala.

Čo by ste urobili, keby ste tam počas kúpy ešte boli?

Asi by som dospel k tomu, k čomu som dospel aj teraz, keď som prestal písať stĺpčeky pre SME. Tie ma, samozrejme, neživili a zrejme by som sa nad tým musel ešte viac zamyslieť, keby som bol v Trende interne zamestnaný. Naivne si hovorím, že by som to vyhodnotil rovnako a odišiel by som. Nechcel by som prispievať k rozvoju biznisu takejto firmy.

Čo hovoríte na to, že váš kolega z Trendu aj z nadácie Maroš Leško najprv z Trendu odišiel a teraz sa doň znovu vrátil?

Viem povedať, čo by som urobil ja, ale nedovolím si povedať, ako by sa mali zachovať iní ľudia. Najmä Marián Leško, ktorého poznám niekoľko rokov a som presvedčený o jeho vnútornej integrite. Teším sa, že je stále aj v nadácii a bude robiť svoju prácu.

Prečo ste odišli z prezidentského paláca?

Prišiel som na to, že nie som povahou úradník. Robil som málo kreatívnej a analytickej práce na to, aby som mal pocit naplnenia a užitočnosti.

Ako ste v paláci vnímali, keď premiér kritizoval prezidenta cez poradcov a povedal, že každý z poradcov je proti Smeru?

S „nadsázkou“ a pobavením. Nikto z poradcov nie je principiálne proti Smeru, je to strana, ktorá reprezentuje veľkú časť voličov.

Foto N - Vladimír Šimíček
Foto N – Vladimír Šimíček
Pavel Sibyla (37) vyštudoval históriu. Učil na škole, pracoval ako historik v Gemersko-malohontskom múzeu v Rimavskej Sobote. Potom pracoval v Tatrabanke ako finančný poradca aj ako školiteľ zamestnancov. Písať začal ako VIP bloger denníka SME. Do Trendu ho prijímal šéfredaktor Rado Baťo. Z časopisu odišiel do neziskovky venujúcej sa školstvu LEAF a po roku sa stal šéfom domáceho odboru v prezidentskom paláci. Od Andreja Kisku však po deviatich mesiacoch odišiel a teraz je novým riaditeľom nadácie Zastavme korupciu. Je autorom troch kníh: Coffee stories, Niečo o orchideách a Päť x päť. 

Nezúčastnili ste sa referenda Aliancie za rodinu, lebo ste nesúhlasili s tým, čo presadzovalo. Neprekážalo vám ísť pracovať pre prezidenta, ktorý referendum podporil?

Nebol to pre mňa zásadný problém. Je to podobné ako pri Mariánovi Leškovi. Nemyslím si, že každý by sa mal zachovať ako ja a nechávam druhým priestor na ich vlastný názor, ak si ho vedia obhájiť.

Najviac médiá prezidenta kritizovali za to, ako často využíva vládny špeciál. Radili ste sa o tom v paláci?

Bola o tom, samozrejme, diskusia.

A čo si myslíte vy?

Je nespochybniteľný fakt, že to lietadlo musí lietať. Ide o prezidenta Slovenskej republiky, je to funkcia, ktorá si vyžaduje extrémne zaťaženie. Používanie lietadla na cestovanie aj za rodinou mi nepripadá ako niečo neprimerané k hlave štátu. Keby to robil štátny tajomník, pochyboval by som. Pri prezidentovi, ktorý odvádza takúto skvelú robotu, mi pripadá malicherné riešiť to do takej miery, do akej sa to riešilo.

Premiér médiám vyčítal, že sa téme venujú málo s poznámkou, že keby to robil on, tak by ho ukameňovali. Prekážalo by vám, keby takto lietadlo využíval Fico?

Neprekážalo. Úplne by mi to sedelo k jeho hodinkám za neviem koľko desaťtisíc eur.

Bol niekto v paláci proti tomu, aby prezident toľko lietal?

Áno, padali rôzne názory.

Jedna letecká cesta bola z Popradu do Košíc, nie je to už príliš?

Išlo o pracovný výjazd. Možno to v tom čase bolo najlepšie riešenie.

Uvažuje prezident nad tým, že by lietanie obmedzil?

Prezident si vypočul všetky názory a verím tomu, že o tom veľa premýšľal.

Je legitímna otázka, či by sa prezidentova rodina nemala presťahovať do Bratislavy?

Pri záťaži, ktorú funkcia prináša, je prirodzené, že prezident nechce, aby sa zásah do súkromia rozšíril aj na jeho rodinu. Určite sú politici, ktorí berú na rôzne akcie aj manželky a tie tam rady idú. No sú aj iní politici. Nemyslím si, že niekto z nás má právo nárokovať si účasť manželky prezidenta na akciách a jej pobyt v Bratislave. Je to ich rozhodnutie. Rozumiem tomu a treba to akceptovať.

Nadácia Zastavme korupciu funguje už rok a zatiaľ nie je viditeľný žiadny prípad, ktorý by sa jej dal pripísať. Prečo?

Veľká vec je už len to, že vznikla. A v prípade schránkových firiem odviedla veľký kus roboty, keď sa zapojila do legislatívy. Ale to je len jedna z úloh. Keď som sa rozprával so zakladateľmi nadácie, bolo mi sympatické, že ju vnímajú ako dlhodobý projekt a ich primárnym cieľom je mať v boji proti korupcii dosah. To nie je vždy to isté ako vytiahnuť za rok dve-tri korupčné kauzy, ale ak by ste mali tento pocit aj po piatich rokoch, bol by to už problém.

Čo chce teda nadácia robiť?

Nadnesene povedané, chcem, aby jej existencia stratila zmysel. Najbližšie si povieme, čo sú priority, ktoré sa dajú zrealizovať so štyrmi ľuďmi. Teraz sa mi zdá, že tých činností, na ktoré sa nadácia zameriava, je viac, ako sa dá zvládnuť.

Koľko podnetov nadácia za rok dostala a čo s nimi robí?

Zatiaľ ich bolo 190. Ešte som ich neprešiel všetky a neviem, koľko z nich je natoľko silných, že sa s nimi dá pracovať. Každý podnet vyhodnocujeme, či by obstál pred vyšetrovateľom, a potom komunikujeme s oznamovateľom. Na konci dňa je to vždy ten človek, ktorý by musel svedčiť. Ak je ochotný, snažíme sa mu nájsť právnika, ktorý ho zastupuje. Vždy týchto ľudí upozorňujeme, že to nie je ľahké, môže to narušiť ich súkromný život a je to na ich rozhodnutí. Ak napríklad svedčiť nechcú, pýtame sa, či by im neprekážalo, keby sa prípadu ujal nejaký novinár.

Je nejaký takýto prípad, za ktorým stála nadácia?

Zatiaľ o takom neviem, niektoré sú rozbehnuté, ale ešte ich nemôžeme zverejniť.

Ministerstvo vnútra plánuje tento rok z eurofondov rozdeliť milióny pre mimovládne organizácie. Niektoré z nich považujú za nemorálne peniaze prijať, lebo by potom napríklad ministerstvu ako kontrolnému orgánu museli hlásiť, čo robia. Bude sa nadácia uchádzať o tieto prostriedky?

Nadáciu z veľkej časti financujú jej zakladatelia a môžu jej peniaze posielať aj jednotliví prispievatelia. Nepredpokladám, že by sme sa uchádzali o verejné prostriedky. Oproti iným neziskovkám na to nie sme odkázaní. Rozumiem rizikám, o ktorých hovoria kolegovia v iných neziskovkách. Na druhej strane, keď si zoberieme, koľko eurofondových peňazí sa premrhalo alebo sa stratilo v súkromných vreckách, tak ak by časť z nich išla na projekty, z ktorých bude nejaký osoh, prečo nie. Nemôžeme sa tváriť, že všetko od štátu je zlé.

Dostali ste niekedy ponuku na vstup do politiky?

Bol som v kontakte s Mirom Beblavým zo Siete. V tom čase som mal o vznikajúcej strane pochybnosti. Napríklad o hodnotách a princípoch, na ktorých strana stojí a z ktorých bude vychádzať jej program. Pochybnosti som mal aj o financovaní, preto som odmietol.

Koho budete voliť?

Neviem. Ani v jednej strane nevidím dostatočné množstvo reprezentantov, s ktorými by som sa vedel identifikovať. Druhou vecou je program, ktorý ešte strany nezverejnili, ale neočakávam nič prevratné. Neviem ani, ako mám pomenovať svoj pocit z politikov, ale napríklad pri debate o emigrantoch je to niečo už veľmi zúfalé. Až sa bojím, keď prídu voľby a že budem musieť niekomu dať hlas. Očakával by som od vrcholných politikov, že ich názory, spôsob premýšľania a argumentácia budú niekde na o čosi vyššej úrovni ako to, čo si vypočujem v krčme, obchode alebo na stanici. A to tak nie je. Politikom chýba odvaha povedať verejnosti názor, ktorý sa jej nemusí páčiť. Akoby nedôverovali voličom, že dokážu prijať aj riešenie, ktoré bolí, a že je to ako s lekárom či so zubárom. Ak chceme byť zdraví, sme ochotní podstúpiť zákrok. Politici na rozdiel od lekárov nemajú ambíciu vysvetľovať. Akoby si mysleli, že všetci voliči sú hlúpi.

Koho ste volili naposledy?

Bol som dosť stabilný volič SDKÚ, pričom posledné a predposledné voľby už s veľmi zaťatými zubami. To viem povedať, že SDKÚ už voliť nebudem.

Teraz najčítanejšie