Denník N

Ešte žijú desaťtisíce hibakuša. Tí, čo prežili Hirošimu a Nagasaki, už hovoriť veľmi nechcú

FOTO - TASR/AP
FOTO – TASR/AP

Podľa vládnych štatistík žije ešte 183-tisíc ľudí, ktorí prežili atómové útoky na Hirošimu a Nagasaki.

Sunao Cuboj najskôr počul veľký výbuch. Vymrštilo ho do vzduchu a dopadol o desať metrov ďalej. Keď sa prebral, zistil, že má popáleniny na väčšine tela.

Spomienku na prvý atómový útok v dejinách si 90-ročný Japonec nesie stále so sebou, na tvári má stopy po popáleninách aj 70 rokov od Hirošimy. Ako hovorí pre britský denník Guardian, vôbec netušil, čo sa stalo.

„Predpokladal som, že to bola veľmi veľká konvenčná bomba. Nemal som potuchy, že to bola jadrová bomba, a že som bol vystavený radiácii. Všade bolo veľa dymu, sotva ste mohli vidieť na sto metrov, ale to, čo som videl, ma presvedčilo, že som vstúpil do živého pekla na zemi,“ povedal pre denník.

Trikrát už mal zomrieť

Japonec je jeden z mnohých ľudí, ktorí prežili atómový útok v Hirošime. Napriek tomu, že ho 11-krát hospitalizovali a trikrát mu už doktori povedali, že zomrie, stále žije. Po sedemdesiatich rokoch je podľa Japan Times stále 183-tisíc registrovaných ľudí, ktorí prežili útok v Hirošime a Nagasaki. V Japonsku sa im hovorí hibakuša.

Ich počet, pochopiteľne, klesá, priemerný vek už prekročil 80 rokov. Sú medzi nimi aj Kórejčania (desať percent obetí bolo kórejskej národnosti, v Japonsku boli na nútených prácach), mnohí dnes žijú v Brazílii, kde je silná japonská diaspóra.

Ako dodáva Cuboj, nechce sa im už veľmi hovoriť o udalostiach z augusta 1945. „Ľudia ako ja už strácajú silu hovoriť o skúsenostiach a pokračovať v kampani proti jadrovým zbraniam,“ dodal Cuboj pre Guardian.

Úzkosť cítia aj ich deti

Noviny Asahi Šimbun robili krátko pred výročím nereprezentatívny prieskum, poslali dotazníky 22-tisíc ľuďom, ktorí prežili útoky. Vrátilo sa im len necelých 6-tisíc vyplnených tlačív. „Viac ako 55 percent preživších stále cíti úzkosť z vplyvu radiácie na svoje zdravie a takmer polovica sa obáva, že to zasiahne aj zdravie ich potomkov,“ napísali noviny.

Skúmali sa aj pocity ich potomkov. Podľa ankety 61 percent cíti úzkosť za svojich rodičov, ďalších 20 percent sa bojí o svoje vlastné zdravie.

„Mnohé druhogeneračné obete nemôžu hovoriť o svojich úzkostiach, pretože sa boja predsudkov. Podobné zistenia by mohli byť dobrou cestou, ako reprezentovať tiché hlasy týchto ľudí,“ povedal podľa Asahi Šimbun Tojoko Tasaki, ktorého matka bola v Hirošime.

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na pripomienky@dennikn.sk.

Svet

Teraz najčítanejšie