Prvá vlna na Slovensku nepriniesla nadmerné úmrtia a (zatiaľ) ani nárast obetí iných chorôb
Nepriame úmrtia však môžu prísť neskôr.
V čase, keď na Slovensko dorazila druhá vlna pandémie COVID-19, zverejnil Inštitút pre stratégie a analýzy pri Úrade vlády SR štúdiu, aký mala prvá vlna vplyv na úmrtia v krajine.
V tejto súvislosti vznikajú dve hlavné otázky: neumierali ľudia potichu na koronavírus bez toho, aby sme o tom vedeli, podobne ako sa to dialo v západnej Európe? A nespôsobili opatrenia viac úmrtí z iných príčin proste len preto, že ľudia nechodili k lekárovi alebo nemocnice odkladali operácie?
Menej ako zvyčajne
Na Slovensku podľa analýzy v mesiacoch január až máj zomrelo zhruba 22 700 ľudí, čo je menej ako priemer za ostatné roky. Podobný vývoj zaznamenali aj zvyšné štáty V4.
„Analýza týždennej mortality ukazuje pozitívnu skutočnosť, že v prvom polroku 2020 neprekročili počty úmrtí na Slovensku hornú hranicu očakávaných hodnôt ani v jednom týždni. Na Slovensku tak počas doterajšieho trvania pandémie COVID-19 neboli zaznamenané žiadne nadmerné úmrtia, na rozdiel od mnohých štátov EÚ,“ píše Zuzana Zavarská z analytického inštitútu.
„Rovnako pod kontrolou sa javia aj počty úmrtí v rizikových skupinách, teda u osôb nad 60 rokov,“ dodáva.
Nadmerné úmrtia na Slovensku sme pozorovali najmä na prelome rokov 2016 a 2017, keď bola na Slovensku (ale aj v Európe) silná epidémia chrípky.
Ako píše Zavarská, podľa projektu Euromomo, do ktorého je zapojených 20 európskych štátov (Slovensko chýba), tieto krajiny zaznamenali dohromady do konca júna 190-tisíc nadmerných úmrtí, z toho 165-tisíc od začiatku marca do 10. mája.
Na čo zomierali
Analýza zrátala aj to, na čo zomierali Slováci od januára do mája 2020. Najviac ľudí podľahlo
