Dôvera verejnosti v Zuzanu Čaputovú a Petra Pellegriniho je dobrou správou o krajine
V čase pandémie si slovenská spoločnosť začína ceniť rozum a demokratickú kontinuitu, aj keď v prípade Pellegriniho možno len podlieha optickému klamu.
Keď sa ruský komunistický vodca V. I. Lenin pripravoval na revolúciu, razil heslo „čím horšie, tým lepšie“. Veril, že čím horšie na tom bude vtedajší režim, tým viac ho budú chcieť ľudia zvrhnúť a zaviesť nový.
V Rusku mu to pred vyše sto rokmi vyšlo a heslo „čím horšie, tým lepšie“ odvtedy použili mnohí. Naposledy Christian Lüth, bývalý hovorca radikálne pravicovej nemeckej strany AfD. V rozhovore, ktorý s ním tajne nahrala nemecká youtuberka Lisa Licentia a ktorý odvysielala televízia ProSieben, doslova hovorí: „Čím horšie na tom Nemecko bude, tým lepšie pre AfD. Je to síce svinstvo a je to zlé pre naše deti, ale stranu to udrží pri živote.“
AfD sa od Lüthových slov verejne dištancovala najmä pre jeho dôvetok, že migrantov by malo prísť do Nemecka ešte viac, lebo je to dobré pre popularitu AfD a napokon, „vždy ich môžeme neskôr postrieľať“, a pred niekoľkými dňami ho vylúčila zo strany. Lenže AfD celé roky svojím správaním Lüthove slová potvrdzuje: urputne napáda nemeckú demokraciu a verí, že každý jej neúspech ju približuje k okamihu, kedy sa dostane k moci.
Západní populisti, fašisti a revolucionári neustále testujú liberálnu demokraciu v nádeji, že práve teraz nastáva okamih, keď sa jej bude dariť tak zle, že ľudia zatúžia po novom režime. Niekde im to už síce vyšlo, ale ukazuje sa, že vycítiť alebo dokonca vyvolať túžbu spoločnosti po radikálnej zmene nie je jednoduché.
Pocit ohrozenia a správne inštinkty
Slovensko by malo byť na takúto náladu teoreticky náchylné:
