Natruc EÚ. Maďarsko a Poľsko sa spojili, aby sledovali ostatné štáty, či sú dosť demokratické

Chceme, aby nás nemali za hlupákov – odôvodnil v pondelok minister zahraničných vecí Maďarska Péter Szijjártó, prečo chcú spolu s Poľskom vytvoriť nový právny inštitút.

Ten by mal zhromažďovať právne vedomosti na boj „proti liberálnemu útlaku“.

„Európska únia a jej členské štáty aplikujú často dvojaký meter. Čo sa považuje za akceptovateľné v staršom členskom štáte, to nie je akceptovateľné u nás,“ tvrdí šéf maďarskej diplomacie. Nový inštitút sa má venovať právnej komparatistike a dokazovať, že k porušeniam princípov právneho štátu, ktoré sa vyčítajú Maďarsku a Poľsku, dochádza aj v iných členských štátoch.

Poľský minister zahraničných vecí Zbigniew Rau vysvetľuje, že nový inštitút „bude pomáhať diskusii a transparentnosti“, pretože pri sporoch o ochranu princípov právneho štátu treba rozlišovať medzi politickými a právnymi argumentmi.

Maďarský minister zdôraznil, že štáty Vyšehradskej štvorky musia v týchto otázkach spolupracovať. „Tieto krajiny majú vlády, ktoré sú založené na kresťanskom a národnom princípe a sú aj dostatočne odvážne na to, aby formulovali názory odlišné od liberálneho mainstreamu,“ povedal Szijjártó.

Jourová: Orbán buduje chorú demokraciu

Spor medzi Maďarskom a Poľskom a Európskou úniou vyústil do ďalšieho otvoreného konfliktu, keď maďarský premiér Viktor Orbán vyzval podpredsedníčku Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť Věru Jourovú, aby odstúpila.

Zaregoval na to, že Jourová v rozhovore nemeckému týždenníku Der Spiegel povedala, že Orbán v Maďarsku buduje „chorú demokraciu“. Išlo o slovnú hračku: Orbán označil demokraciu v Maďarsku za neliberálnu – illiberal democracy a Jourová to zmenila na „ill democracy“, teda na chorú demokraciu.

Maďarská ministerka spravodlivosti Judit Varga už v pondelok vyhlásila, že Jourová „musí odstúpiť“. Viktor Orbán sa v liste predsedníčke komisie Ursule von der Leyen sťažuje, že Jourová „urazila maďarských občanov Európskej únie“. Tieto útoky smerujú podľa neho už nie proti vláde, ale proti Maďarsku a Maďarom. Orbán takto do hry zapojil aj zahraničných Maďarov.

Jourovej vyjadrenia nie sú podľa Orbána v súlade s postavením komisie ako neutrálnej a objektívnej inštitúcie. Maďarsko oznámilo, že „prerušuje všetky bilaterálne vzťahy“ s podpredsedníčkou komisie.

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyen v utorok prostredníctvom hovorkyne vyhlásila, že Věra Jourová má jej plnú dôveru.

Naša diplomacia sa k Orbánovmu spor s Jourovou nechce vyjadriť. „Ide o bilaterálnu komunikáciu premiéra jednej členskej krajiny a Európskej komisie a nevidíme dôvod ju komentovať,” odpísali nám z tlačového odboru ministerstva zahraničných vecí.

Bratislava sa k Varšave a Budapešti nepridá

V4 v otázke potreby zriadenia inštitútu poukazujúceho na používanie „dvojakého metra“ v Únii nie je jednotná. „Domnievame sa, že na národnej i medzinárodnej úrovni máme dostatok inštitúcií a inštrumentov venujúcich sa právnej komparatistike, preto necítime potrebu založenia ďalšej inštitúcie na regionálnom základe,“ odpovedal tlačový odbor slovenskej diplomacie.

Slovenská diplomacia síce vytrvalo opakuje, že považuje vzťahy so susedmi aj spoluprácu V4 za veľmi dôležitú, o nejakej jednotnej línii týchto krajín sa však už roky hovoriť nedá. Silným gestom bolo aj to, že slovenský premiér sa minulý týždeň nezúčastnil na rokovaní krajín V4 v Bruseli s Ursulou von der Leyen a nechal sa zastupovať českým premiérom Andrejom Babišom.

„Ide o pokus odviesť pozornosť od obrovských problémov, ktoré má Maďarsko a Poľsko v súvislosti s ochranou právneho štátu, demokracie a základných práv,“ komentuje teraz ideu nového právneho inštitútu europoslanec Michal Šimečka (Progresívne Slovensko), ktorý je autorom novej správy o ochrane právneho štátu v EÚ.

„Slovensko by sa na tom nemalo spolupodieľať, lebo je to zbytočné,“ myslí si Šimečka. Dvojaký meter na staré a nové členské štáty podľa neho totiž ani neexistuje.

„Kritizovaní sú všetci, ale v Maďarsku a Poľsku vedome a systematicky demontujú právny štát a demokraciu. Keďže v týchto dvoch štátoch sú najväčšie problémy, dostáva sa im aj najviac kritiky.“ Podľa europoslanca to nehovorí už len Európska komisia, ale aj inštitúcie, ktoré sú nezávislé od komisie, ako Európsky súdny dvor vo vzťahu k poľskému súdnictvu alebo Rada Európy, ktorá je nezávislý arbiter ústav a demokratických zásad.

„V Maďarsku, bohužiaľ, dnes už demokracia nie je, a to nie je problém Európskej komisie, ale politiky Viktora Orbána. Únia musí v istej chvíli povedať dosť a nemôže sa donekonečna nechať Viktorom Orbánom vydierať,“ dodáva europoslanec. Nejde podľa neho len o obranu hodnôt, ale aj o obranu fungovania únie, ktorá nemôže dlhodobo existovať, ak jej členské štáty nie sú demokratické a nebudú uznávať napríklad výmenu spravodajských informácií alebo bezpečnostnú a súdnu spoluprácu.

Spor o ochranu právneho štátu

V pozadí sporov je pripravovaný mechanizmus ochrany princípov právneho štátu pri čerpaní peňazí Európskej únie. Ešte v roku 2018 vznikla myšlienka, že vyplácanie z rozpočtu únie by malo byť spojené s kontrolou dodržiavania princípov právneho štátu v členských štátoch.

V prípade porušovania princípov právneho štátu sa má zamedziť získavaniu benefitov Únie. Tomuto cieľu slúži aj slávny článok sedem, ktorého uvedenie do praxe je veľmi komplikované a z neho vyplývajúca najprísnejšia sankcia (strata hlasovacieho práva v Rade) je podľa názoru mnohých príliš tvrdá. Navyše – môže ju vetovať akýkoľvek štát. Poľsko a Maďarsko si tak môžu navzájom „kryť chrbát“.

Európska komisia preto vypracovala plán nového mechanizmu, ktorý by spájal vyplácanie peňazí s kontrolou dodržiavania princípov právneho štátu. Proti tomuto mechanizmu bojujú najhorlivejšie Maďarsko a Poľsko.

Podľa najnovších informácií však Nemecko, ktoré v súčasnosti predsedá Rade EÚ, pripravilo nový kompromis. Podľa jeho návrhu by z mechanizmu ochrany princípov právneho štátu vypadla široká definícia princípov právneho štátu a zostala by v ňom ochrana finančných záujmov EÚ.

Podľa portálu 24.hu by sa zjemnila aj formulácia „porušenie princípov právneho štátu“ na „pretrvávajúce nedostatky“. Tieto zmeny by znamenali, že nový mechanizmus by sa nemohol aplikovať na prípady všeobecného ohrozovania právneho štátu, ale iba v prípade hrozby týkajúcej sa rozpočtu EÚ. Má to byť kompromis medzi severskými členskými štátmi, ktoré žiadali prísnejšie pravidlá, a Maďarskom a Poľskom, ktoré by mohli blokovať schválenie nového balíka financií.

Môžu to blokovať

Postoj Slovenska môže byť dôležitý v tejto otázke z pohľadu spolupráce Vyšehradskej štvorky. Ako teda k tomu pristupuje naša diplomacia? „Právny štát je pre súčasnú slovenskú vládu kľúčový princíp, ktorý presadzuje v domácej politike. Preto sa nebránime, aby otázky právneho štátu boli súčasťou mechanizmu aj na úrovni EÚ,“ napísal na našu otázku tlačový odbor ministerstva.

„Budeme bojovať za mechanizmus, ktorý bude efektívny a funkčný,“ komentuje nový nemecký návrh europoslanec Michal Šimečka. „Musíme dbať na to, aby sa európske miliardy nestrácali a aby ich autoritatívne štáty neprihrávali svojim oligarchom. Malo by to byť širšie definované, pretože ak nemáte nezávislé súdy, políciu a prokuratúru, vzniká oveľa väčší priestor na podvody s eurofondmi. Poznáme to aj zo Slovenska. Preto si myslím, že ten mechanizmus by mal postihovať aj princíp právneho štátu.“

Pôvodný návrh mechanizmu ochrany právneho štátu počítal s tým, že vyplácanie peňazí by mohlo byť stopnuté na návrh Komisie, ak by sa proti tomu nepostavila kvalifikovaná väčšina v Rade. Takýto spôsob presadzoval aj Európsky parlament. Nový kompromis by zavádzal iné riešenie: na aktiváciu mechanizmu by bol potrebný súhlas kvalifikovanej väčšiny Komisie.

Tým by sa aplikácia nového mechanizmu stala oveľa komplikovanejšou a maďarská a poľská vláda by jednoduchšie našli spôsob na jeho blokovanie. Podľa portálu Politico.eu však maďarská a poľská vláda nie je spokojná ani s týmto návrhom. Chceli by totiž, aby akékoľvek rozhodnutia o sankciách vyžadovali jednomyseľný súhlas. A teda jednotlivé štáty by si ponechali právo veta, ako to platí pri súčasnom sankčnom režime.

Věra Jourová v rozhovore pre nemecký týždenník Der Spiegel hovorila o alarmujúcom stave médií v celej Európskej únii. Vo vzťahu k Maďarsku poznamenala, že „kritický prístup nájdeme v maďarských médiách ťažko, takže veľká väčšina Maďarov si už pravdepodobne nedokáže vytvoriť nezávislý názor“. Dodala ešte, že sa obáva, že obyvatelia Maďarska jedného dňa môžu zistiť, že ich posledné voľby boli zároveň poslednými slobodnými voľbami v krajine. „Musí byť jasné, že Orbán si nemôže zabetónovať svoju moc navždy,“ uviedla v rozhovore podpredsedníčka Európskej komisie.