Denník N

Konzervatívna revolúcia amerického Najvyššieho súdu je o iných témach, než sa na prvý pohľad zdá

Deväť sudcov Najvyššieho súdu USA. Foto – TASR/AP
Deväť sudcov Najvyššieho súdu USA. Foto – TASR/AP

Kým veľká časť pozornosti verejnosti sa pri americkom Najvyššom súde sústreďuje na dve či tri kultúrno-etické témy, podstata konzervatívnej revolúcie posledných desaťročí spočíva v posilňovaní sily korporácií a mocných v spoločnosti.

Autor je analytik Inštitútu pre stratégie a analýzy ÚV SR,
text predstavuje súkromný názor autora

V roku 1979 začala Lilly Ledbetterová pracovať pre spoločnosť Goodyear v meste Gadsden v Alabame. Začínala síce s rovnakou mzdou ako muži, ale pri odchode do dôchodku zarábala 3,727 dolára mesačne, zatiaľ čo jej pätnásti mužskí kolegovia zarábali od 4,286 do 5,236 dolára mesačne.

Počas rokov, ktoré strávila v továrni, sa platy zvyšovali čiastočne podľa posudzovania pracovných výkonov zamestnancov. V rokoch 1979 – 1981 dostala Ledbetterová niekoľko negatívnych hodnotení, o ktorých neskôr tvrdila, že sú diskriminačné. Aj keď jej neskoršie hodnotenia boli dobré, v dôsledku týchto skorých negatívnych hodnotení jej plat nikdy nedosiahol úroveň mužských zamestnancov.

V novembri 1998, po predčasnom odchode do dôchodku, Ledbetterová žalovala Goodyear za diskrimináciu v odmeňovaní podľa Zákona o občianskych právach z roku 1964 a Zákona o rovnakom odmeňovaní z roku 1963, po tom čo sa obrátila na Komisiu pre rovnaké pracovné príležitosti (Equal Employment Opportunity Commission).

Najvyšší súd však v roku 2007 hlasmi piatich konzervatívnych mužov rozhodol, že Ledbetter podala podnet neskoro – podľa siedmej hlavy Zákona o ľudských právach by sa musela s Goodyearom súdiť počas 180 dní od okamihu, keď k diskriminácii došlo. Ledbetter však o nej nevedela, a teda sa nemohla súdiť – to však čerstvo vymenovaného sudcu Samuela Alita, ktorý napísal názor súdu, nezaujímalo.

Opačný názor však mala menšina sudcov vedená sudkyňou Ruth Bader Ginsburgovou, ktorá oponovala, že diskriminácia sa nedeje zo dňa na deň. Diskriminácia sa často deje postupne počas dlhšieho časového obdobia a informácie o platoch kolegov sú zvyčajne dôverné, a nie sú k dispozícii na porovnanie. Rozpoznať rozdiel v plate bežne trvá dlhšie než 180 dní.

Ledbetterovej situáciu síce riešil prvý zákon, ktorý podpísal prezident Obama, no v ďalších rozhodnutiach, ako napríklad v prípade Epic Systems Corp. v. Lewis, konzervatívna väčšina najvyššieho súdu znovu rozhodla v prospech zamestnávateľov a limitovala možnosti kolektívnych žalôb zamestnancov tým, že uprednostnila jeden zákon pred druhým.

Aj v tomto prípade sudkyňa Ginsburgová oponovala a stála na strane zamestnancov, ktorých rozhodnutie udržiavalo v nerovnom vzťahu so zamestnávateľmi.

Ruth Bader Ginsburgová zomrela 18. septembra tohto roku. Pre mnohých mojich konzervatívnych priateľov, či už v Amerike, alebo na Slovensku, je jej smrť príležitosťou dokončiť transformáciu amerického najvyššieho súdu na inštitúciu chrániacu konzervatívne hodnoty, ktoré do veľkej miery vidia v zopár kultúrno-etických témach.

Mnohí si však neuvedomujú, že judikatúra súdu je už od čias prezidenta Nixona takmer konzistentná a ‚konzervatívna‘ v ekonomickom zmysle slova – chráni korporácie a tých bohatých či mocných.

Revolúcia už dávno prebieha.

Zmeny od čias Earla Warrena

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Donald Trump

Komentáre

Teraz najčítanejšie