Denník N

Obavy francúzskych Židov po útoku v Paríži porastú

Policajti pred kóšer potravinami v Paríži. Foto - TASR/AP
Policajti pred kóšer potravinami v Paríži. Foto – TASR/AP

Francúzski Židia sa v posledných rokoch vo Francúzsku necítili veľmi bezpečne. Pribúdalo antisemitských útokov, rástlo prisťahovalectvo do Izraela. Piatková rukojemnícka dráma v kóšer potravinách by mohla byť pre mnohých poslednou kvapkou.

„Som si istý, že po celej krajine bola hlavnou témou šabatovej večere otázka: sme tu v bezpečí?“napísal na Twitteri šéfredaktor The Jewish Chronicle Stephen Pollard. On sám si myslí, že nie.

Ak by indikáciou presvedčenia francúzskych Židov o tom, že v krajine, kde žijú stáročia, nie sú vítaní, malo byť vysťahovanie do Izraela, tak sa zrejme nemýli.

Minulý rok sa do Izraela prisťahovalo okolo sedemtisíc Židov z Francúzska. O 34 percent viac ako v roku 2013.

Natan Šaransky, riaditeľ Židovskej agentúry, ktorá má na starosti prisťahovalcov, tvrdí, že o prisťahovanie prejavilo záujem okolo 50-tisíc francúzskych Židov.

V izraelskej televízii bezprostredne po útoku na židovský obchod v Paríži účastníci besedy zhodne tvrdili, že prisťahovalectvo z Francúzska porastie.

Ministerka pre imigráciu Sofa Landverová si myslí, že tento rok by mohlo prísť desaťtisíc francúzskych Židov. Vo Francúzsku ich žije asi pol milióna.

Posledná istota

„Takto sa nedá žiť,“ zdôveril sa Wall Street Journalu Daniel Corcos, ktorý pracuje ako dobrovoľník v jednej z parížskych synagóg. Ako mnohí francúzski Židia, aj on si kúpil dom v Izraeli a presťahoval tam svoje deti.

Francúzski Židia si byty či domy v Izraeli kupujú dlhé roky. Z toho, čo bol pôvodne dobrý nápad, ako investovať peniaze či mať prázdninový dom, sa stala zábezpeka či posledná istota.

Ester Mandelbaum, učiteľka z Paríža, sa do Izraela prisťahovala minulé leto. Bolo to ťažké obdobie, lebo na Izrael padali rakety, odohrávala sa vo svete kritizovaná vojenská operácia v Gaze a Izraelčania boli v napätí.

„Paradoxne som sa cítila bezpečnejšie v Izraeli,“ povedala Denníku N v telefonickom rozhovore z Netanje, kde žije.

Ester je sekulárna, rovnako ako celá jej rodina. „Aj tak mali moje deti problémy. Syna napadli v metre, lebo mal na krku Dávidovu hviezdu. Necítili sme sa vo Francúzsku doma a nemali sme pocit, že to niekoho trápi. Mojich starých rodičov nechala francúzska vláda vyviezť do koncentráku. Nemohla by som vystáť, aby moje deti trpeli pre svoj pôvod.“

Pocit nebezpečenstva

Nie všetci Židia sa však chcú alebo môžu vysťahovať. Nárast antisemitských útokov, a to zo strany pravicových extrémistov, ako aj moslimských radikálov, ich veľmi znepokojuje. Na niektorých miestach ľudia prestali dôverovať tomu, že ich ochráni vláda či polícia, a berú veci do vlastných rúk.

Chlomik Zeuda z francúzskej židovskej obce hovorí, že vláda napriek slovám o boji proti antisemitizmu robí veľmi málo. Necíti ani podporu od verejnosti.

Násilie voči francúzskym Židom či židovským objektom pravidelne vzrastá, keď sa niečo dramatické deje v izraelsko-palestínskom konflikte. Existujú však aj názory, že antisemitizmus vo Francúzsku nemá nič s Izraelom.

Jonathan Freedland v komentári pre Guardian uvádza, že politika tisíce kilometrov vzdialenej vlády v Izraeli by nemala byť vysvetlením toho, prečo niekto v kóšer obchode zadržiava batoľa ako rukojemníka.

Viaceré útoky spáchané proti Židom vo Francúzsku mali rasistické motívy či boli postavené na predsudkoch. V roku 2006 skupina mladíkov vylákala francúzskeho Žida Ilana Halimiho do bytu, kde ho tri týždne držali a brutálne mučili. Dôvodom únosu bol ich názor, že Židia sú bohatí a teda budú môcť zaplatiť výkupné. Halimiho rodina pritom žila na skromnom predmestí plnom prisťahovalcov.

V decembri minulého roka zase prepadli mladý židovský pár v ich byte. Ženu znásilnili a opakovane pár žiadali, aby im vydali peniaze, lebo sú Židia, a tí majú peniaze.

Najnovší útok však pripomína skôr vyčíňanie Muhammada Meraha, ktorý v roku 2012 zastrelil v židovskej škole v Toulouse učiteľa a troch žiakov. Merah tiež zabil pri iných incidentoch troch francúzskych vojakov.

Francúzsky prezident Francois Hollande útok na židovský obchod ostro odsúdil.

Na sociálnych sieťach sa objavil hashtag #JeSuisJuif (Som Žid), ktorý má vyjadriť solidaritu s obeťami z kóšer obchodu.

Útok na Charlie Hebdo

Teraz najčítanejšie