Debata o utečencoch: Sulík by prenajal kus Afriky, politici podľa Flašíkovej šíria hystériu (+záznam)

Európska únia by si mala niekde na severe Afriky prenajať miesto, na ktorom by sa zhromažďovali utečenci, strážiť ho a posudzovať na ňom ich žiadosti o azyl. Takto znie spolu so sprísnenou ochranou južnej hranice Únie podľa šéfa SaS Richarda Sulíka recept na problém utečencov. V utorok o ňom hovoril na diskusii Denníka N.

Spolu so Sulíkom o migrantoch diskutovali europoslankyňa Monika Flašíková Beňová (Smer), šéfka Úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku Zuzana Vatráľová a reportér z časopisu .týždeň Andrej Bán.

Sulík vs. Flašíková: Zostrih emotívnej debaty o utečencoch
(Martina Pažitková, Michal Hanták) 

Budú robiť bordel a biť ženy

„Je to hrozba,“ opisoval utečencov europoslanec Sulík. Vravel, že „bohato stačí, keď jedno-dve percentá budú robiť bordel“ a že pokiaľ sa situácia v Únii vymkne spod kontroly, Grécko bude oproti tomu „šuviks“.

Obával sa masívneho importu kultúry, v ktorej muži bijú ženy, a tvrdil, že aj malé percento z utečencov môže ohroziť našu kultúru. Podľa Sulíka je prijímanie utečencov „pomýlený humanizmus“ a ich zdroj hlavne v Afrike je v podstate nevyčerpateľný.

Aké riešenia ponúkal? Utečencov, ktorí sa preplavia do Európy, by mali naložiť na lode a odviezť naspäť. Potom by vraj biznis s nimi skončil. Hovoril tiež o tom, že posudzovanie žiadostí o azyl nemusí prebiehať v EÚ, ale niekde v severnej Afrike, kde si Únia môže prenajať na to pozemky a migrantov na nich strážiť. Spolu s posilnením ochrany južnej hranice Únie by to podľa Sulíka malo pomôcť.

Záznam celej debaty Denníka N o utečencoch
(Martina Pažitková, Michal Hanták)

Flašíková Beňová: Politici, aj tí zo Smeru, strašia

„Vo veľkej miere je to vina väčšiny politikov, zo strany Smer nevynímajúc,“ hovorila o tom, prečo Slováci považujú za druhú najväčšiu hrozbu utečencov, Monika Flašíková Beňová. Aj kvôli politikom a časti médií si podľa nej ľudia myslia, že ide o vrahov, násilníkov a tých, čo chcú parazitovať na našom sociálnom systéme.

Flašíkovú Beňovú mrzí rozhodnutie vlády Smeru prijať natrvalo len rodiny sýrskych kresťanov. Takýto postoj je podľa nej neakceptovateľný.

„Čo to je za chorý prístup v tejto krajine?“ pýtala sa k názorom Slovákov na emigrantov. Svoje postoje vysvetľovala aj príkladom o tom, koľkí ľudia zo Slovenska emigrovali za bývalého režimu a koľkých z nich na Západe odmietli.

Sú to príbehy ľudí, nie masy

Zuzana Vatráľová vravela, že keby sa ľudia stretávali s utečencami, pozerali by na nich inak. Teraz nevedia, čo od nich môžu očakávať. Myslí si, že sa na azylantov nemá pozerať ako na skupinu. Ich prípady by sa mali rozdrobiť na individuálne prípady a určiť, či majú dostať azyl, a pokiaľ nie, aj tak skúsiť, či im niektorá krajina EÚ dá šancu. Aj podľa Vatráľovej je slovenské vyberanie si kresťanov spomedzi imigrantov „bezprecedentné“.

Andrej Bán z .týždňa si myslí, že by bolo možno dobré uvažovať o čísle, o ktorom hovorí vláda (500 dočasných žiadateľov o azyl v Rakúsku) a o iniciatíve ktopomoze.sk. Ide o ľudí, ktorých chcú prijať dobrovoľníci – o zhruba 100 rodín.

Účastníci diskusie hovorili aj o referende v Gabčíkove, kde obyvatelia jasne odmietli obnovu utečeneckého tábora. Sulík vravel, že by štát mal toto rozhodnutie určite akceptovať. Aj Flašíková Beňová hovorila, že by bolo vhodné ho rešpektovať. Bán, naopak, vravel, že by výsledky plebiscitu štát rešpektovať nemal, pretože ide o kompetenciu vlády.