Náhorný Karabach je dnes najslabším článkom reťaze, ktorou je kresťanská Európa
Autor je publicista a bývalý politik
Medzi Azerbajdžanom a Arménmi v Náhornom Karabachu sa rozpútala znovu vojna. Azerbajdžan vyhlásil, že Arméni začali ostreľovať ich územie. Predstava, že 150-tisícový Náhorný Karabach začne vojnu s 10-miliónovým Azerbajdžanom patrí do ríše fantázie, ktorá nás sprevádzala v čase komunizmu. O čo ide dnes v tomto spore?
Náhorný Karabach je pre kresťanských Arménov prastará, posvätná zem. Nachádza sa tu kresťanský kostol z prvého storočia, postavili ho o dvesto rokov skôr, ako Arménsko prijalo kresťanstvo. Podľa tradície kostol založil apoštol Bartolomej, ktorý pôsobil v Arménsku a podstúpil tu i mučenícku smrť. Tým, že tu pôsobil Kristov apoštol, arménska cirkev sa nazýva apoštolská.
Aký osud by mohlo stretnúť kresťanstvo a arménsku kultúru pod vládou Azerbajdžanu, naznačuje napríklad jedna udalosť z roku 2005. V oblasti Nachičevan, ktorá patrí Azerbajdžanu, sa nachádzal arménsky cintorín zo 4. storočia, na ktorom bolo šesťtisíc unikátnych náhrobných kameňov. V roku 2005 Azerbajdžanci všetky kamene rozbili, zvyšky naložili na vagóny a odviezli. Dnes sa na tomto mieste nachádza vojenská strelnica.
Problém Náhorného Karabachu je problém všetkých Arménov nielen z dôvodu prastarej kultúrnej tradície. Ak by padol Náhorný Karabach, zostáva