Kongresové centrum v Bratislave? Vrchol nevkusu

Autorka je rektorka Vysokej školy výtvarných umení

Hovoriť dnes o kongresovom centre v Bratislave, v čase, keď kultúra a kreatívny priemysel sú na pokraji svojej existencie, považujem za vrchol nevkusu a absenciu akejkoľvek empatie. Spôsob, akým sa uvažuje o architektonickom návrhu, považujem za extrémny problém.

Mám na to tri dôvody:

1. Momentálne ministerstvo kultúry naliehavo rieši problém podpory ľuďom pracujúcim v oblasti kultúry, umenia a kreatívneho priemyslu. Celý kultúrny segment sa láme na márne kúsky. Infraštruktúra budovaná zdola v prostredí živého umenia a kultúry viac ako 30 rokov sa otriasa v základoch. Hudobné, divadelné a galerijné produkcie pre pandemické opatrenia nemôžu od marca vykonávať svoju činnosť. Tento segment pracovného trhu tvorí takmer 200-tisíc ľudí, ročný obrat je 1,5 miliardy eur, sú to ľudia, ktorí platia dane, hypotéky, lízingy, živia svoje rodiny. Dnes nemajú z čoho žiť a ak štát vynaloží 60 miliónov eur na výstavbu kongresového centra, príde o sociálny zmier. Už len to, že niekto v dnešnom čase medializuje podoby kongresového centra, považujem za vrchol nevkusu.
2. Bratislava potrebuje kongresové centrum, aby sa tu mohla vykonávať „kongresová turistika“. Ale oveľa naliehavejšie potrebuje

   Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

   Pridajte sa k predplatiteľom

   Ste predplatiteľom?Prihláste sa