Denník N

Ako vznikalo v stredoveku centrum Rožňavy? Čo z toho prežilo a prečo je to zaujímavé? Ako vyzerá dnes?

Historická Rožňava. Fotografia so súhlasom administrátorov stránky Klub priateľov starej Rožňavy Mareka Kmeťa a Aleny Golianovej
Historická Rožňava. Fotografia so súhlasom administrátorov stránky Klub priateľov starej Rožňavy Mareka Kmeťa a Aleny Golianovej

Architekt Peter Bischof a odborníčka na cestovných ruch Nataša Vjesztová rozprávajú o histórii centra Rožňavy.

Sedíme na terase podniku na Námestí baníkov v Rožňave. Po jeho obvode vidíme rekonštruované meštianske domy zo stredoveku. Čo tu bolo pred nimi?

Súvisí to s baníctvom. Celé námestie bolo založené na takzvaných kutacích jamách. Ťažilo sa tu zlato, striebro a neskôr železná ruda. Pivnice niektorých domov preto dodnes siahajú až do hĺbky dvoch poschodí. Inými slovami, pod každým z týchto domov kedysi fungovali bane. Centrum mesta Rožňava začalo vznikať až po ich vyťažení.

Kde bolo námestie predtým?

Tam, kde dnes stojí katedrála. V tých časoch bola, samozrejme, oveľa menšia, šlo len o malý kostolík. Je to zvláštne, ale vyzerá to tak, že v minulosti jestvovali až dve rožňavské staré mestá. Staršie, ranogotické, chránené valom a palisádami, vyrástlo v priestore okolo dnešného katedrálneho kostola. Ján Jiskra ho premenil na pevnosť. Časť z nej na Námestí baníkov našiel archeologický výskum, presnejší rozsah však nepoznáme.

Len čo sa však bane vyťažili, mešťania kontinuálne začali stavať aj na ich mieste. Dnešná architektonická podoba námestia začala vznikať približne v 15. až 16. storočí na stredovekom pôdoryse.

Všimnite si pravidelný pôdorys námestia a pravidelné rozstupy jednotlivých domov. Jedna strana je vypuklejšia, čiže je to v podstate päťuholník, pri zbežnom pohľade to však príliš nie je vidieť, takže väčšina ho vníma ako štvorec.

V stredoveku existovala pracovná pozícia, ktorej sa hovorilo lokátor. Človek, ktorý ju vykonával, rozmeriaval pozemky a určoval, kde presne sa môže začať stavať. V podstate šlo o dobového urbanistu, respektíve hlavného architekta. Pôdorysný tvar je zrejme jeho dielom. Žiaľ, meno sa nezachovalo.

Už vtedy zjavne fungovali stavebné regulácie.

Samozrejme. Mestská rada vždy vystupovala aj ako regulátor. Meštianske domy sa stavali z kameňa, ale aj z dreva. Boli – dnešným jazykom – polyfunkčné, čiže ľudia v nich bývali, zároveň slúžili aj ako obchodné, výrobné a skladové priestory. Ako skladové priestory sa, samozrejme, využívali aj pivnice.

Z dnešného pohľadu sú všetky tie domy energeticky náročné, nik by už také nestaval. Treba sa zmieriť s tým, že ich rekonštrukcia aj prevádzka je drahšia. Na druhej strane, ako vyzerajú mestá bez historických domov, bez týchto pamiatok? Tam, kde sú, to inak vyzerá, inak sa tam dýcha, človek sa tam lepšie cíti aj sa mu lepšie prechádza.

Nikde okolo centra som nevidel hradby.

Boli tu, ale ďalej od námestia. Ich presná poloha nie je spoľahlivo určená. Nachádzali sa niekde v priesečníku s trasami výpadoviek na hlavné smery, ktoré sú v rohoch námestia. Na východnej strane však existuje trasa aj v strede domoradia, ktorá sa začína krásnymi rozpernými oblúkmi medzi susednými domami. Kedysi viedla do Krásnej Hôrky. Rovnaký prvok sa zachoval aj v juhovýchodnom kúte.

Strážna veža na námestí s výhľadmi na všetky štyri strany je vysoká okolo 30 metrov, zdroje o jej presnej výške sa rôznia. Hore vedie 136 schodov. Vyrástla na mieste staršej gotickej zvonice, v ktorej boli umiestnené aj prvé hodiny mesta. Postavená bola v rokoch 1643 až 1654 za richtára Martina Weiszera a na stráženie mesta slúžila až do konca 19. storočia.

Vidieť z nej celú rožňavskú kotlinu až po Gombasek, je to parádny výhľad. Opačným smerom sa naskytá pohľad na trojvršie Kalvárie, ktoré by si so svojou kaplnkou a krížovou cestou zaslúžilo omnoho priamejší a menej komplikovaný prístup. Pôvodné trasy boli, žiaľ, odrezané výstavbou nemocnice.

Zaujímavé je, že mesto už v čase vzniku veže vlastnilo hodiny.

Tie boli umiestnené hore a traduje sa, že boli najpresnejšie v Rakúsko-Uhorsku. Dnes tam už nie sú, nahradili ich digitálne a veža funguje ako vyhliadkové miesto.

Vedľa strážnej veže kedysi stála radnica, lenže v roku 1603 ju zničil požiar. Na tom istom mieste postavili jezuiti kostol. Najskôr ho však stavali z pôvodného materiálu, ktorý prežil požiar, a tak sa im zrútil. Dobudovali ho až následne. Radnica, ktorá na rožňavskom námestí stojí dodnes, bola postavená v roku 1711.

Historická Rožňava. Fotografia so súhlasom administrátorov stránky Klub priateľov starej Rožňavy Mareka Kmeťa a Aleny Golianovej

Mešťan v stredoveku sa živil zásadne podnikaním?

Áno. Baníctvo vždy zaznamenávalo obdobia rozmachu aj úpadku. Mešťania sa živili podnikaním v oblasti služieb, prichádzali sem však aj remeselníci. Tým sa darilo práve v časoch úpadku baníctva.

Tým, že Rožňava mala status baníckeho mesta, získala aj právo organizovať trhy. Tie sa konali po obvode celého námestia a boli rajom práve pre remeselníkov – košikárov, prútikárov, garbiarov aj ďalších.

Dedinčania v tom čase pracovali v lesoch, hutách na železnú rudu, prípadne obhospodarovali pôdu. V neďalekej Drnave sa napríklad odlievali viaceré prvky známeho reťazového mosta v Budapešti.

Panovnícky to tu viedol rod Andrássyovcov.

Áno, boli významnými zamestnávateľmi v regióne, keďže vlastnili urbáre aj výrobné podniky. Vďaka majetkovým pomerom, ale najmä ich vysokej spoločenskej angažovanosti boli aj významnými sponzormi v najrôznejších oblastiach.

Panstvo sa obvykle zdržiavalo vo svojich sídlach na Krásnej Hôrke a v Betliari, hoci s Rožňavou malo čulé väzby. Pod vežou na námestí je dodnes pomník Františke Andrássyovej, manželke Dionýza Andrássyho, ktorú ľudia oprávnene vnímali ako donorku rôznych dobročinných aktivít v meste.

Patrónka biednych, chudobných aj sirôt. Zomrela v roku 1902 a na Gemeri je vnímaná až kultovo. Na pomoc biednym vraj venovala desiatky miliónov vtedajších korún.

Na Gemeri je veľmi známa. Tu treba uviesť, že rod Andrássyovcov mal dve vetvy – jednu betliarsku, druhú monockú, ktorá žila v Krásnohorskom Podhradí. Práve k nej patrili Františka a Dionýz. Keďže nemali vlastné deti, ich majetok po smrti pripadol betliarskej vetve.

Zaujímavé je, že Františka nemala urodzený pôvod. Keď si ju Dionýz vzal, urazený otec ho vydedil. Manželia preto odišli do Mníchova s tým, že sa do Uhorska už nikdy nevrátia. Keď však zomrel Dionýzov brat, otec vzal syna na milosť a nakoniec po otcovej smrti aj dedil. Stal sa aj majiteľom hradu Krásna Hôrka. Práve zdedené peniaze následne manželia priebežne venovali na dobročinnosť.

Andrássyovci boli všeobecne známi tým, že podporovali obyvateľstvo Rožňavy aj okolitých obcí.

Založili prvú tunajšiu nemocnicu zvanú špitál, známu aj pod názvom chudobinec, ktorý sa neskôr stal sídlom pamiatkarov, aj prvý sirotinec. Podporovali chudobných, dotovali aj kultúru a školstvo. Zrejme v tom období sa Rožňava začala, hoci nadnesene, ale zato milo, nazývať aj Atény na Slanej. Nečudo, že občania potom z vďaky vyzbierali peniaze a v roku 1905 dali Františke postaviť sochu priamo na námestí.

Existuje dnes na námestí nejaký dom, ktorý má so stredovekom spoločné aj niečo iné ako pôvodný pôdorys?

Nie. Všetky domy boli postupne prestavané, Rožňava totiž niekoľkokrát vyhorela. Drevené domy nemali šancu, vydržali len niektoré kamenné, aj preto sa museli opakovane rekonštruovať.

Peter Bischof. Foto – Karol Sudor

Jediným domom, ktorý si zachoval nejaké pôvodné gotické prvky, je ten, v ktorom sa dnes nachádza hotel Čierny orol. Bol to však normálny vývoj, takže dnes tu nenájdete gotické domy, ale stavby skôr s barokovo-klasicistickým rázom.

 

Nataša Vjesztová. Foto – Karol Sudor

Čo urobili s meštianskymi domami na námestí komunisti?

Do

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Denník N v Rožňave

Rozhovory

Slovensko

Teraz najčítanejšie