Prvý Slovák v UFC Klein robil vyhadzovača: Provokatéri si ma vyberali pre môj vzrast

Ľudovít Klein (25) je prvým slovenským zápasníkom zmiešaných bojových umení (MMA), ktorý sa dostal do najlepšej svetovej organizácie Ultimate Fighting Championship (UFC).

V prvom zápase zvíťazil nad Shanom Youngom, ktorého knokautoval v prvom kole. Klein pred zápasom nesplnil váhový limit, ale jeho súper súhlasil s tým, že zápas sa uskutoční.

V rozhovore sa dočítate:

• prečo nezápasí vo vyššej váhovej kategórii,
• prečo nie je zástancom „trash talku“,
• prečo mu tak často vychádza technika high kick,
• ako si spomína na prácu vyhadzovača.

V prostredí bojových športov sa už nejaký čas hovorilo, že budete prvým Slovákom v UFC. Ako dlho ste čakali na zmluvu?

Začalo sa to pred dvomi rokmi, keď ma cez Facebook oslovil jeden agent pôsobiaci v Amerike. Spýtal sa, či by som mal záujem o spoluprácu s tým, že sa ma pokúsi dostať do UFC. S tímom sme to prehodnotili, podpísali sme zmluvu, ale samotný vstup do UFC sa ťahal dva roky a podarilo sa to až minulý týždeň. Boli sme za to veľmi šťastní, oplatilo sa čakať.

Čo by sa stalo, ak by ste počas týchto dvoch rokov prehrali nejaký zápas?

S tímom sme nemohli vedieť, kedy presne zmluvu podpíšeme. Náznaky sme dostávali už dávno – hovorilo sa, že som v pozícii náhradníka, takže sme vedeli, že to raz určite príde. Zároveň som však potreboval zápasiť a prehru som si nemohol dovoliť. Mal som zmluvu v Oktagone, kde sa mi podarilo vyhrať všetky zápasy.

Nezvažovali ste, že by ste namiesto čakania na UFC odišli do inej veľkej organizácie ako Bellator alebo ONE Championship?

V rámci zmluvy s Oktagonom som mal výnimku, ktorá sa vzťahovala na UFC – mohol som odísť, aj keď som mal platnú zmluvu s Oktagonom. Sústredili sme sa iba na UFC, pretože sa tam ešte žiaden Slovák nedostal, a tušili sme, že by to mohlo vyjsť.

Zmluvu ste napokon podpísali iba niekoľko dní pred zápasom a nepodarilo sa vám splniť váhový limit. Koľko kíl ste potrebovali zhodiť?

Do Abú Zabí sme odlietali v nedeľu 20. septembra a na váhe som mal 78 – 79 kíl, pričom som sa potreboval dostať na 66. Chudnutie prebiehalo v poriadku a tešil som sa, že s tým nebude problém, lenže v deň váženia mi chýbali ešte tri kilogramy. Šlo to už veľmi ťažko a stopli sme to na 67,7 kilogramu. Ak by sme sa snažili pokračovať v zhadzovaní, na druhý deň by ma to stálo výkon v zápase.

Ako dlho vám trvá predzápasové zhadzovanie váhy za bežných okolností?

Mesiac a pol pred zápasom začnem s diétou, váha mi postupne klesá a vtedy viem, že posledné kilá bez problémov zhodím. Teraz som mal na to iba osem dní, ale s ponukou na zápas v pérovej váhe (do 66 kg – pozn. red.) sme súhlasili. Mrzí ma, že som váhu neurobil a trochu sklamal aj vedenie UFC.

Ako vedenie zareagovalo?

Neboli nadšení. Oni by to aj akceptovali, lenže potom sa do toho obul celý tím môjho súpera, čo som príliš nepochopil. Už vopred sme sa totiž dohodli, že v prípade nesplnenia váhy mu odovzdám štyridsať percent z mojej výplaty. Zrazu sa však začali do nás navážať, vznikol chaos a aj vedenie UFC nám potom povedalo svoje. V prípade prehry by so mnou rozviazali zmluvu a hneď by som odtiaľ letel.

S týmto vedomím ste nastupovali aj do zápasu?

Nie, vedel to môj tím a prezradili mi to až po zápase. Myslím, že to bolo správne rozhodnutie, do zápasu som šiel pokojný a dobre pripravený.

Prečo je vlastne pre vás ako zápasníka výhodnejšie chudnúť do pérovej váhy a nie do ľahkej (do 70 kg – pozn. red.)?

Na sedemdesiatku som trošku malý. Nielen výškovo, ale aj váhovo. Niektorí do tejto kategórie chudnú z 90 kilogramov, čo je už oproti mne výrazný rozdiel. V 66-ke sa cítim dobre, ak mám na zhadzovanie dostatok času, nemám s tým problémy a v deň zápasu som úplne v poriadku.

Za nesplnenie váhy ste sa ospravedlnili a nezapájali ste sa do takzvaného trash talku (osočovanie medzi súpermi – pozn. red.). Prečo?

Nie som veľmi zástancom trash talku, s ktorým do MMA prišiel Conor McGregor. Vedel si otvoriť ústa a dokázal sa takto predať. Množstvo zápasníkov ho začalo napodobňovať, čo podľa mňa nie je správne. Každý by mal byť sám sebou, ja chcem ísť pokornejšou cestou a nechcem sa na niečo hrať. Vedel som, že som s váhou urobil chybu, a nemal som problém ospravedlniť sa vedeniu UFC ani môjmu súperovi.

Niektorí zápasníci sa však v trash talku vyžívajú, ešte v Oktagone vám poľský zápasník Mateusz Legierski odkazoval, že vás v zápase zabije. Ako vnímate takéto odkazy?

Už vtedy som mu odpovedal, že podľa mňa niečo také do MMA nepatrí, pretože to potom mení aj pohľady ľudí. MMA by sme sa mali snažiť prezentovať ako šport, v ktorom proti sebe nestoja dvaja bitkári, ale športovci pripravení podať čo najlepší výkon. Ja sa o to snažím a jeho odkazy sa mi vôbec nepáčili. Je to však jeho štýl a nič s tým nespravím.

S akým plánom ste nastupovali do zápasu so Shaneom Youngom? Boli ste pripravení aj na možnosť, že by trval tri kolá?

Áno, boli sme pripravení aj na túto možnosť, pretože som počas korony stále trénoval a fyzicky som sa cítil veľmi dobre. Od Younga sme čakali, že ma bude chcieť od začiatku trochu viac tlačiť a snažiť sa ma uštvať. Hneď na začiatku zápasu som si však všimol, že je opatrný, a časom si prestával veriť. Našou taktikou bolo v prvom kole si ho trochu „prečítať“ a podľa toho by sme sa rozhodli, či ho neskôr vziať na zem alebo zostať v postoji.

Napokon ste však zvíťazili už v prvom kole, po kombinácii úderov ste súpera zasiahli svojím typickým high kickom (kop do hornej časti tela – pozn. red.). Ako je možné, že vám tak často vychádza, aj keď všetci súperi vedia, že je vašou silnou stránkou?

Presne to neviem vysvetliť. Každý zápasník však má svoju obľúbenú techniku, ktorá mu vychádza na tréningoch aj v zápasoch, a v mojom prípade je to práve high kick. Spočiatku som ho zvlášť netrénoval, ale časom som zistil, že mi to celkom vychádza. Potom som sa naň začal viac zameriavať a veľmi mi to sedí.

Je to niečo, nad čím v zápase premýšľate, alebo ide skôr o inštinkt?

Súpera sa snažím prečítať a vidím, či ruky spúšťa alebo si ich necháva hore. Viem, že keď začnem kombináciu úderov a zakončím ju high kickom, veľakrát mi to vychádza. Proti Youngovi som sa pokúšal kopať hneď na začiatku, a aj keď som ho netrafil priamo, videl som, že to ním otriaslo. Zápas som dokázal ukončiť ďalšou kombináciou presne trafených úderov.

Pri high kicku je riziko, že ak nevyjde, súper vás môže ľahko zhodiť na zem. Ako sa tomu vyhýbate?

Dokážem ho dobre skryť za kombináciu boxerských úderov. Nekopem ho len tak, ale vždy sa najskôr pokúšam o boxerské údery a hneď k nim pridám high kick. Súper to potom nevidí a myslím si, že nestíha zareagovať tak, aby ma mohol vziať na zem.

UFC počas pandémie organizuje turnaje v Abú Zabí na ostrove. Ako to tam prebiehalo?

Mali to výborne zvládnuté – hneď po vystúpení z lietadla nás čakala sprievodkyňa s papierom „UFC Fight Island“ a našimi menami. Odvtedy sme mali prednosť pri všetkých kontrolách na letisku, autobus nás odviezol na hotel a starali sa o nás prvotriedne. Bol to veľký zážitok a počas toho týždňa som si tam všetko užíval.

Po víťazstve vám gratulovalo viacero skúsenejších zápasníkov či osobností z UFC. Ako to na vás zapôsobilo?

Gratulácií bolo veľmi veľa a veľmi ma potešili. Mnohí zápasníci či poprední novinári vyzdvihovali môj výkon, z čoho som bol milo prekvapený. Veľmi ma potešilo, že výsledok môjho zápasu vyhlasoval slávny Bruce Buffer (hlásateľ UFC – pozn. red.). Tesne pred vyhlásením na mňa žmurkol a ukázal mi palec hore. Pred pár mesiacmi som pritom sledoval zápasy na YouTube a vravel som si, že by som raz chcel, aby mi Bruce Buffer vyhlasoval zápas. Bolo to pre mňa zadosťučinenie a uvedomil som si, že to s mojím tímom asi naozaj robíme dobre.

Kedy ste začali s bojovými športmi?

Mal som dvanásť-trinásť rokov, keď som sa prihlásil na tréningy boxu. Hneď od začiatku ma to chytilo a chcel som v boxe dosiahnuť veľké úspechy. Po troch rokoch sa však náš klub rozpadol, z čoho som bol dosť sklamaný. Chcel som však aj naďalej pokračovať v nejakom športe, takže som sa časom prihlásil na tréningy brazílskeho jiu-jitsu, čo bolo pre mňa niečo úplne nové. Neskôr som pridal aj thajský box a dozvedel som sa, že existuje amatérska liga MMA. Bol som súťaživý typ a hneď som si chcel vyskúšať zápasy, chytilo ma to a vedel som, že sa chcem venovať len MMA. Odvtedy som pre to robil všetko.

Nemali s tým problém rodičia?

Ani nie, skôr to bolo horšie, keď som začal s boxom. Prihlásil som sa tam tajne, pretože som si myslel, že by z toho neboli nadšení. Povedal som im o tom až po niekoľkých mesiacoch. Stres majú doteraz, čo je pochopiteľné, ale už to vnímajú ako moju prácu, ktorou sa živím. Vidia, že ma to baví, takže ma podporujú.

Dočítal som sa, že ste si kedysi privyrábali ako vyhadzovač. Aká to bola skúsenosť?

Áno, takmer všetok čas som obetoval tréningom, takže mi vôbec nevyhovovalo chodiť do práce cez týždeň. Našiel som si víkendovú prácu na diskotékach. Bolo to zaujímavé, na takýchto miestach sa vždy vyskytnú problémy, ale snažil som sa ich riešiť s chladnou hlavou. Viem, že ak by som niekoho nešťastne udrel, mohlo by to dopadnúť zle. Táto skúsenosť mi niečo do života určite dala, ale som rád, že teraz som už bez toho. Robiť nočné cez víkendy a celý čas fungovať v zafajčenom prostredí nebolo bohviečo.

Stávalo sa, že vás chcel niekto vyprovokovať, pretože ste zápasník?

Ani nie preto, že som zápasník, ale skôr pre môj nižší vzrast. Vyhadzovači sú väčšinou obrovskí a vzbudzujú rešpekt, takže provokatéri si väčšinou vyberali mňa (smiech).

V ktorom období kariéry ste si začali veriť, že by ste sa mohli dostať do UFC?

Mám dobrého kamaráta Richarda Konca, ktorý je mojím sparingpartnerom a bol so mnou aj v Abú Zabí. Približne pred šiestimi rokmi som mu sľúbil, že sa raz spoločne dostaneme do UFC, a som rád, že to vyšlo.

Ako veľmi vám pomohlo k zmluve s UFC, že u nás vznikla organizácia Oktagon?

Sčasti, pretože v UFC sledovali Oktagon a vnímali, že sa u nás robia kvalitné turnaje a bojujú na nich dobrí zápasníci. Aj pre Oktagon je dobrá reklama, že sa priamo odtiaľ dá dostať do UFC.

Patrí Oktagon medzi najlepšie organizácie na svete?

Nepovedal by som, že už medzi úplne najlepšie, ale určite k tomu smeruje. Oktagon stále rastie, korona to trochu pribrzdila, ale napriek tomu ako jediný naďalej robí galavečery. Myslím si, že si môže vybudovať veľké meno a naozaj patriť medzi najlepších na svete.

S UFC ste podpísali zmluvu na štyri zápasy. Chceli by ste ďalší stihnúť ešte do konca roka?

Určite áno, budeme tlačiť na to, aby som mal zápas, ideálne v decembri. Momentálne som ešte v karanténe a čakajú ma ďalšie mediálne povinnosti, ale hneď potom sa vrhnem späť do tréningu, aby som bol znovu stopercentne pripravený. Veľmi rád sa zdokonaľujem a do ďalšieho zápasu budem pracovať na tom, aby som bol ešte komplexnejší a nebezpečnejší pre svojich súperov.

Máte už aj okruh súperov, s ktorými by ste sa mohli stretnúť?

S vedením UFC sme to ešte neriešili. V hlave mám jedného súpera, s ktorým by som sa rád stretol. Je to Rus Zubaira Tuchugov, ktorý mal tiež teraz zápas. Síce prehral, ale v rámci UFC má dobré meno a rád by som s ním zápasil. Neviem však, či mi ho aj naozaj dajú.

Tlačí na vás vedenie UFC, aby ste sa zdokonalili aj v angličtine?

Veľmi to neriešili, pretože je veľa zápasníkov, ktorí vôbec nevedia po anglicky a berú si so sebou tlmočníkov. Ja som ho nemal, takže som sa na tlačovke snažil niečo povedať aspoň po svojom. Novinárom som však sľúbil, že pred najbližším zápasom bude angličtina určite lepšia (smiech).