Neviem ako svet, ale ja už nechcem byť klamaný
Je príšerné zistiť, že Podpaľač má ešte stále potrebu, odvahu a možnosť predstierať, že je reálnou politickou silou, ktorá zodpovedne a správne reaguje na zmätočné vládnutie Hochštaplera.
Budem ho v tomto texte volať Podpaľač. Neskôr vpustím do hry aj Hochštaplera, ale ako kážu zásady žánru, zloduchov treba exponovať postupne. A akokoľvek sme už z tejto tragifrašky unavení, smutnou skutočnosťou je konštatovanie, že sme stále ešte len na začiatku. Navyše sa patrí priznať, že tento text je inšpirovaný skutočnými udalosťami a žijúcimi osobami. Až príliš žijúcimi.
Pre tých, ktorí by s identifikáciou hlavných postáv tohto príbehu chceli váhať, mám tu zopár pomôcok. Podpaľač v roku 2009 vyhlásil, že v roku 2014 už v politike nebude, aby potom v tom istom roku neúspešne kandidoval na post prezidenta. Medzitým v roku 2013 vyhlásil, že jeho kandidáta na post banskobystrického župana porazí skôr vrece zemiakov než jeho fašoidný vyzývateľ, aby sa mu toto vrece zemiakov po porážke v parlamentných voľbách 2020 stalo najbližším mentálnym spojencom.
Hochštapler na začiatku svojej politickej kariéry zablokoval električku tak úspešne, že v roku 2020 vyhral parlamentné voľby. Z víťazstva sa nespamätal dodnes, tak ako začal, pokračuje a zvyšuje rýchlosť, preto musím po polroku skonštatovať, že Hochštapler je hochštaplerom raz a navždy, a aby sme si nemysleli, že je to len taká ledajaká prezývka, treba si uvedomiť, že Thomas Mann vo svojom nikdy nedokončenom románe Spoveď hochštaplera Felixa Krulla už v roku 1905 osobnostne anticipoval typ vodcu, ktorý ničomu nerozumie, preto sa mu ľahko do všetkého „kecá“.
A prečo Podpaľač? Uf, kde začať? Možno konštatovaním, že je
