Z psychiatrie odišiel ku koňom na Muránskej planine. Ľudia hľadajú kúsok samoty, atrakcií je inde dosť
Bez výrubov a kosenia by planina nebola tým, čím je teraz, rozpráva hospodár z Muránskej Huty Karol Sládeček. „Do lesníkov si každý dnes kopne, to je teraz v móde, ale lesníci sú celkom normálni chlapi, ktorí tú horu majú rovnako radi ako všetci ostatní,“ vraví.
Tento text je súčasťou projektu Denník N ide za vami, začali sme v Rožňave.
Na mape sa cesta ohraničujúca z juhu územie národného parku Muránska planina medzi Tisovcom, Muráňom a Muránskou Hutou javí ako bezproblémová priamka. V skutočnosti sa vlní hlbokým údolím a do kopcov stúpa v niekoľkých prudkých zákrutách.
Vyzerá tiež ako menej významná cesta, ktorú využívajú najmä turisti a obyvatelia vymierajúcich dedín, v skutočnosti po nej jazdia aj kamióny medzinárodnej prepravy. Na kopci je rekreačný areál Predná Hora s novopostavenými penziónmi a coburgovský kaštieľ, kde od roku 1948 sídlilo tuberkulózne sanatórium. Teraz tam funguje protialkoholická a psychiatrická liečebňa na liečbu závislostí so stovkou zamestnancov.
Koncom júna 2020 sa medzi obcami Muráň a Muránska Huta v prudkej zákrute cesta prepadla. Voda stekajúca zo svahov nestačila odtekať upchatou rúrou popod cestu, strhla so sebou tony zeminy a kamenia, zvodidlá a na niektorých úsekoch aj polovicu asfaltového koberca.
Odvtedy je cesta uzavretá a práce na jej oprave ešte koncom septembra ani nezačali, premiér Igor Matovič a župan Ján Lunter sa hádajú o to, koľko má oprava stáť. Aby tadiaľ nemohli jazdiť autá, je v strede cesty nakopený hlinený val – po troch mesiacoch udupaný desiatkami nôh aj kolies cyklistov.
Čo keď príde zima?
Karol Sládeček má 67 rokov, dlhé prešedivené vlasy stiahnuté do chvosta a od posledného pádu z koňa, pre bolesti krížov a proti chladu nosí neustále bedrový pás. Je bývalým psychológom z liečebne Predná Hora a v Muránskej Hute má svoj jazdecký klub.
