Voľby vyhrá Biden, vraví americký historik, ktorého predpovede sa za 38 rokov ešte nezmýlili

Americký historik Allan Lichtman vytvoril metódu, ktorá už skoro štyri dekády pomáha správne predpovedať výsledky prezidentských volieb v USA. V auguste predpovedal víťazstvo Trumpovho vyzývateľa Joea Bidena.

„Zasiahla nás najhoršia pandémia za posledných sto rokov, ľudia začali volať po sociálnej a rasovej spravodlivosti a Trump nepochopil, že keď prezidentský úrad zastáva, je to niečo iné, než keď sa o Biely dom prvýkrát uchádza,“ vraví Lichtman v rozhovore pre český Deník N.

Namiesto toho, aby sa Trump s týmito výzvami vyrovnal, podľa Lichtmana dúfal, že sa z toho všetkého dokáže vyhovoriť.

Z vášho modelu založeného na „kľúčoch“ k Bielemu domu vyplýva, že Donald Trump svoj post neobháji. Do volieb však ešte pár týždňov zostáva, môže sa ešte niečo zmeniť?

Nemôže. Moja metóda, ktorá posledných 40 rokov predpovedala výsledok volieb vždy správne, je totiž založená na tom, že voliči v zásade hlasujú o sile a výkone strany, ktorá ovláda Biely dom. To berie do úvahy aj 13 kľúčov, s ktorými metóda pracuje.

Kľúče nevenujú pozornosť prieskumom verejnej mienky, komentátorom, rečiam, priebežným výsledkom, debatám, reklamám ani špinavým politickým trikom, ku ktorým v kampaniach dochádza. Zaoberajú sa prezidentskou politikou v širšom kontexte. Aj preto sa už predpoveď nemôže len tak zmeniť.

(V roku 2000 Lichtman predpovedal víťazstvo Ala Gora, ktorý síce získal viac hlasov voličov, nie však voliteľov. Víťazom volieb sa tak stal George W. Bush. Historik odvtedy predpovedá celkového víťaza volebného súboja, pozn. red.)

Predvolebná kampaň tak podľa vás vôbec nehrá rolu. Prezidentskí kandidáti a strany v kampaniach pritom utrácajú stámilióny dolárov. Sú to teda vyhodené peniaze?

Presne tak. V roku 1961 významný republikánsky prezident Dwight Eisenhower vo svojom prejave k národu na konci druhého volebného obdobia varoval pred vojensko-priemyselným komplexom, ktorý ovládal Ameriku cez takzvaný železný trojuholník. Ten tvoril vojenský priemysel, členovia amerického kongresu a armáda.

(Termín „želený trojuholník“ odkazuje na posilňovanie vojensko-priemyselných väzieb, ku ktorému dochádzalo aj napriek poklesu vojenských výdavkov a demilitarizácii, najmä počas studenej vojny. Eisenhower varoval, že americká vláda „sa musí brániť pred neoprávneným získavaním vplyvu, či už zámerným, alebo nie, vojensko-priemyselným komplexom“; pozn. red.)

Dnes tu máme politicko-priemyselný komplex s vlastným železným trojuholníkom – na jednej strane sú agentúry a anketári vykonávajúci prieskumy verejnej mienky a konzultanti, ktorí zarábajú obrovské množstvo peňazí tým, že sa snažia politickú kampaň každodenne manipulovať. Potom tu máme médiá, ktoré zarábajú na tom, že takú kampaň deň čo deň pokrývajú.

Nemôžu len tak povedať: Lichtman predpovedal, že vyhrá Biden, a ďalšie tri mesiace mlčať. A potom sú tu kandidáti, ktorí sa proti médiám a agentúram, ktoré prieskumy verejnej mienky robia, boja vystúpiť.

To všetko vedie k tomu, že plytváme miliardami dolárov, ktoré by sa dali využiť oveľa lepšie. Aj preto máme v USA také deprimujúce, negatívne a skratkovité kampane.

Ako dlho pred voľbami možno podľa vášho systému predpovedať, kto vyhrá?

To sa líši. Niekedy kľúče na svoje miesto zapadnú pomerne skoro. Napríklad svoju prvú predpoveď o znovuzvolení Ronalda Reagana som urobil v apríli v roku 1982, dva a pol roka vopred, a to ešte počas najhoršej recesie od čias veľkej hospodárskej krízy.

Výsledok veľmi ťažko predvídateľných volieb z roku 2012 som predpovedal v roku 2010. Vtedy ma ostro napádal štatistik Nate Silver a tvrdil, že výsledky volieb sa takto dopredu predvídať nedajú. S metódami, ktorými sa riadia prieskumy, sa to naozaj nedá, ale s mojimi kľúčmi áno, pretože sa sústredia na dynamiku skutočného fungovania volieb, ktorá sa skrýva pod povrchom.

Niekedy sa však môže stať aj to, že kľúče zapadnú na svoje miesto neskoro. V roku 2016 som Trumpovu výhru predpovedal až v septembrovom rozhovore pre Washington Post.

Bolo to tentoraz ťažké?

Tentokrát som výsledok volieb predpovedal na začiatku augusta. Až do konca roka 2019 to pre Trumpa vyzeralo celkom dobre. Aby strana, ktorá drží Biely dom, vyšla v predpovedi ako porazená, musí prísť aspoň o šesť z trinástich kľúčov.

Na konci minulého roka Trump prichádzal ešte len o štyri z nich, potom sa však v USA všetko zmenilo – zasiahla nás najhoršia pandémia za posledných sto rokov, ľudia začali volať po sociálnej a rasovej spravodlivosti a Trump nepochopil, že keď prezidentský úrad zastáva, je to niečo iné, než keď sa o Biely dom prvýkrát uchádza. Voliči posudzujú jeho výkon.

Kde urobil chybu?

Namiesto toho, aby sa s týmito výzvami vysporiadal, obrátil sa k svojim praktikám z roku 2016 a dúfal, že sa z toho všetkého dokáže vyhovoriť. Výsledkom je, že prišiel o ďalšie tri kľúče – kľúč krátkodobej ekonomiky, ktorý sa riadi recesiou vo volebnom roku, kľúč dlhodobého hospodárstva ovplyvnený negatívnym ekonomickým rastom a kľúč sociálnych nepokojov, ktoré zúria naprieč krajinou.

Trump sa teda dostal zo straty štyroch kľúčov na sedem, čo je dokonca o jeden viac, než je potrebné na predpovedanie jeho porážky. Od vládnucej strany sa ešte nikdy v americkej histórii počas pár niekoľkých mesiacov neodvrátilo šťastie tak dramaticky a náhle, ako je to teraz.

Spomínané výzvy perfektne zapadajú do môjho modelu predikcie, a nejde len o nich samotných, ide tiež o Trumpovu neschopnosť čeliť im.

Ako je možné, že sa kľúče za takmer štyri dekády ani trochu nezmenili? Premýšľali ste niekedy nad úpravou svojho modelu vzhľadom na aktuálne zmeny v americkej spoločnosti a politike?

Ich krása sa skrýva v tom, že sa na rozdiel od iných systémov úzko nesústredia iba na ekonomiku, ale pozerajú sa na celú škálu faktorov, ktoré ukazujú na doterajší výkon prezidenta.

Zohľadňujú spoločenské nepokoje, zásadné zmeny v národnej politike, škandály, zahraničné politické úspechy a zlyhania, výsledky vo voľbách uprostred funkčného obdobia prezidenta alebo tretej strany a nezávislých kandidátov. Aj preto sú už tak dlho úspešné bez toho, aby bolo potrebné ich meniť.

Pri tvorbe modelu 13 kľúčov k Bielemu domu som sa vrátil až do roku 1860, keď bol zvolený Abraham Lincoln. Ide teda o skutočne robustný systém, ktorý pokrýva mnoho faktorov a takmer 160 rokov americkej histórie, počas ktorých dochádzalo k zásadným zmenám.

Nie sú práve nadchádzajúce voľby momentom, keď môže dôjsť k ďalšej zásadnej zmene? Kritériá, s ktorými pracujete, sú samozrejme jedna vec, často však spomínate aj vonkajšie vplyvy, ktoré môžu výsledok volieb ovplyvniť – či už ide o potláčanie voličských práv, alebo o ruské zasahovanie do volieb.

Áno, najväčšie obavy mám z potláčania voličských práv. Je to pár dní, čo Donald Trump povedal, že by chcel zahodiť demokratické hlasovacie lístky. Dokážete si to predstaviť? Prezident Spojených štátov hovorí, že chce vyhodiť hlasy voličov a nechať o výsledku volieb rozhodnúť Najvyšší súd. To je dosť desivé a Amerika sa tak ocitá na pokraji diktatúry. Je to oveľa vážnejšia hrozba pre demokraciu ako pre moju predpoveď.

Niekoľko republikánov sa už našťastie voči Trumpovým vyhlásením ohradilo, nie je to však taká silná kritika, ako by som si predstavoval. Republikánom, ktorí sa snažili zakryť Trumpov impeachment, navyše neverím. Toto správanie mu totiž umožňujú a je zrejmé, že Trump urobí všetko, čo bude v jeho moci, aby podvádzal a narušil výsledok hlasovania. Pre to nemôžem v noci spať.

A potom je tu samozrejme ruská intervencia. Šéf FBI nedávno varoval, že Rusi sú späť v plnej sile. Ide o ďalší rozsiahly a systematický zásah do amerických volieb v mene Donalda Trumpa, ktorý to opäť víta a využíva.

Oboje sú divoké karty, ktoré by mohli ľahko narušiť akýkoľvek systém predpovede. Oveľa vážnejšie by však mohli narušiť našu demokraciu, a tak zničiť najdlhšie trvajúcu demokraciu na svete.

K tomu smeruje aj moja ďalšia otázka – model 13 kľúčov predpokladá férové ​​a demokratické voľby a následné odovzdanie moci. Máte obavy, že to v prípade Trumpovej prehry môže vyzerať inak?

Rozhodne áno. Narušilo by to tradíciu, ktorá siaha až do čias Thomasa Jeffersona, keď demokratickí republikáni prevzali moc od Johna Adamsa a federalistov v 18. storočí. Ide o skoro dvesto rokov trvajúcu tradíciu, ktorá leží v samom jadre našej demokracie. Nebojím sa toho, že budem musieť meniť svoj model predikcie, bojím sa o americkú demokraciu.

Keď sa na to pozrieme z historickej perspektívy, môžu byť tieto voľby jednou látkou, o ktorej sa budú deti učiť na hodinách dejepisu?

Určite môžu, ide o kľúčový moment a záleží na tom, ako to dopadne. Možno už učebnice dejepisu vôbec nebudeme môcť písať, pretože nám bude ich obsah niekto diktovať. Donald Trump by už teraz chcel diktovať, o čom sa majú naše deti v školách učiť.

Ak prídeme o demokraciu, aj my akademici stratíme možnosť slobodne písať a publikovať. Stane sa z nás Putinovo Rusko alebo Si Ťin-pchingova Čína.

Demokracia je vzácna a rovnako ako všetky vzácne veci je tiež krehká. Ľudia si neuvedomujú, ako ľahko o ňu môžeme prísť.

Hoci ste demokrat, náklonnosť k Demokratickej strane sa snažíte pri svojej práci držať stranou. Z toho, o čom sa bavíme, to však skoro vyzerá, že voľba nie je medzi Demokratickou stranou a Republikánskou stranou ako takou, ale skôr medzi demokratmi a ohrozením americkej demokracie. Vnímate to tak zo svojho pohľadu voliča a historika?

Vo svojej práci predpovedám jednoducho víťaza, nikoho nijako nepodporujem. Doteraz som predpovedal výhru štyroch republikánov a piatich demokratov, a to je výsledok taký nezaujatý, ako sa to len matematicky dá. Asi si viete predstaviť, že som po predpovedi víťazstva Donalda Trumpa vo Washingtone, kde 90 percent ľudí volí demokratov, nebol príliš populárny človek.

Mám však samozrejme tiež svoje vlastné názory, ktoré sa od mojich predpovedí líšia. Mám 73 rokov a pamätám ešte Eisenhowerovu administratívu. S mnohými prezidentmi som nesúhlasil, nikdy som však nevnímal také vážne a bezprostredné ohrozenie našej demokracie, aké vidím dnes.

Ani Richard Nixon by počas Watergate nikdy nenaznačil, že nechá zahodiť hlasy svojho oponenta a neumožní pokojné odovzdanie moci. Lenže hoci sme správaním Donalda Trumpa pobúrení, nezdá sa, že to má náležité dôsledky. To si tiež Trump praje – má okolo seba päťdesiat škandálov a žiaden z nich ho významnejšie nezasiahol.

Ako je možné, že to nezatrasie ani Republikánskou stranou?

Republikánska strana predala Donaldovi Trumpovi svoju dušu. Zničil takmer všetko, na čom kedysi Republikánska strana stavala. Osobná morálka i osobná zodpovednosť sú pre Trumpa vtip. Práva štátov, obmedzená vláda, fiškálnu zodpovednosť, odpor voči zahraničným diktátorom, rešpekt k tradičným inštitúciám – to všetko je preč. Republikánom nezostáva nič iné ako Donald Trump, a preto mu umožňujú robiť to, čo robí – stratili vlastnú dušu.