Kultúra sa nedá vypnúť a zapnúť. Čo znamená robiť medzinárodný festival v štátnom chaose
Ekosystémy kultúry vážne trpia neistotou štátnych orgánov, tvrdia organizátori festivalu Amplión v Banskej Štiavnici.
Stretávame sa v kaviarni, obslúžiť nás príde herec. „Vidíte, takto to dopadne – herci robia čašníkov,“ komentuje situáciu Jana Mikitková. A okamžite sme pri téme.
Mikitková spolu s Jánom Faklom a malým tímom Ansámblu nepravidelného divadla už päť rokov organizujú medzinárodný Festival Amplión – Nový kabaret & pouličné umenie v Banskej Štiavnici. Jubilejný ročník prebehol počas posledného septembrového víkendu.
Ako jedni z mála sa organizátori rozhodli neustúpiť pred náročnou výzvou a uskutočniť medzinárodné podujatie v pandemickom chaose. Samozrejme, za dodržania všetkých – hoci neustále sa meniacich – opatrení.
Ich vytrvalosť súvisela aj s presvedčením, že dlhodobo nakontrahovaní umelci by si mali aspoň niečo zarobiť. Aby nemuseli len akceptovať samé škrty v kalendároch.
Príbeh maximálneho vypätia, závanov absurdnosti i vybojovaného dobrého konca je obrazom neschopnosti a neochoty štátneho aparátu rozumieť potrebám kultúrnej obce. A kultúre vôbec.
Manažovať za iných
„Pozitívne bolo, že sme to začali vnímať ako manažérsku výzvu,“ hovorí deň po úspešnom skončení festivalu Ján Fakla. Podujatie s medzinárodným záberom a citlivo skladanou dramaturgiou si vždy vyžaduje priebežnú celoročnú prípravu a už samo osebe je náročnou organizačnou úlohou s množstvom nástrah a „výbuchov“.
Pandemická situácia bola dodatočnou záťažou, s obrovským nákladom ďalšieho vybavovania. Možnosť zvládnuť túto situáciu pritom do veľkej miery závisela od prístupu a organizačného výkonu štátneho aparátu. Ten totiž nastavuje podmienky. A ukázalo sa, že práve tu sa skrývala najväčšia výzva.
Len pár príkladov z množstva.