Premiér Matovič zatlačil na pílu. Kazí tým prácu ostatným
Každý, kto v živote aspoň raz pílil drevo, vie, že na pílu tlačia len nemehlá.
Autor je imunológ, pôsobí v Slovenskej akadémii vied
„Jardo Kvapilů, netlač na pilu!“ spieval svojho času Ivan Mládek. Vystríhal v tej piesni kamaráta, ktorý balil dievča, aby to nerobil tak príliš okato, silou-mocou, stoj čo stoj, lebo vtedy všetko naše úsilie spravidla vyjde nazmar. Tiež som to porekadlo pri podobných príležitostiach hojne používal, ale musím sa priznať, nerozumel som mu. Asi to poznáte, v správnej chvíli použijete nejaké ustálené slovné spojenie, ale ani netušíte, prečo sa to tak vraví. Trebárs že tam je pes zakopaný, nemaľuj čerta na stenu a podobne.
To o tej píle som pochopil relatívne skoro. Raz som ako čerstvý mladoženáč pílil so svojím čerstvým svokrom drevo. Obojručná píla nám však pri každom potiahnutí zostávala zavrzgnutá v záreze.
„Netlač na pílu!“ zvolal svokor, v tomto prípade nie ako podobenstvo, ale ako priamu inštruktáž, a ja som v tej chvíli všetko pochopil. Prestal som tlačiť, iba som ťahal, on na striedačku tiež ťahal, ťahali sme k sebe, raz on, raz ja a práca nám išla pekne od ruky. Prosto, každý robil to, čo mal, a píla sa už nezasekávala.
Premiér Matovič pri príležitosti dosiahnutia denného rekordu v počte nakazených novým koronavírusom vyhlásil: „Preto som tlačil na pílu od minulého týždňa, že sa musíme zomknúť a nabrať odvahu na prísnejšie opatrenia.“
Ja, poučený svokrom, dnes už presne viem, že tlačiť na pílu neznamená nič iné ako kaziť robotu.
