Denník N

Keď štát zatlačí na banky, vždy sa rýchlo vynájdu

Pozrite si päť príkladov, ako sa banky snažia vyrovnať s poklesom výnosov, ktorý im hrozí vždy, keď im štát niečo nariadi.

Keď štát pred dvoma rokmi zakázal bankám pýtať si od ľudí poplatok za vedenie úverového účtu, zdalo sa, že klienti ušetria a banky prídu automaticky o časť príjmov. Predsa len, za úverový účet si predtým pýtali pri menších pôžičkách od 2,50 eura do troch eur mesačne, pri hypotékach 3,5 eura.

Radosť klientov však bola predčasná. Banky po zrušení poplatku nemuseli urobiť nič prevratné – stačilo im začať detailnejšie sledovať obraty úverových klientov na bežnom účte. Ak nie sú dostatočné, môžu im zvýšiť úrok.

Za úverový účet sa neplatí, ale…

Poplatok za úverový účet sa pravidelne umiestňoval na popredných miestach v anketách o najabsurdnejší poplatok. Nemecký najvyšší súd ho označil za neprijateľný, v Česku Komerční banka klientovi poplatok za úverový účet vrátila.

U nás sa tento poplatok zákonom zrušil od júna 2013.

Banky sa vynašli a klientovi sľubujú o niečo nižší úrok, ak bude mať u nich bežný účet a na ňom dohodnuté obraty (nielen mesačnú splátku). Ak by mal iba takzvaný technický účet, úrokové zvýhodnenie by nezískal (v niektorých bankách ani možnosť technického účtu nedávajú).

No ak obrat niektorý mesiac nedodrží, banka mu dvihne úrok. V praxi sa to aj deje, až kým sa „nepolepší“.

„Banky s tým začali prichádzať krátko po tom, ako im štát zakázal účtovať si poplatok za vedenie úverového účtu,“ hovorí Katarína Habodászová z Hypocentra.

Ak ste klientom banky, v ktorej ste si brali úver, a na účet vám chodí pravidelná výplata, tak to zrejme nebude žiadny problém.

V poslednom čase však narástol podiel takzvaných refinančných úverov: úver alebo úvery v jednej banke splatíte spravidla úverom z inej banky, v ktorej ste doteraz nemali bežný účet.

Tak napríklad čitateľ Peter z Bratislavy vysvetľuje, že má hypotéku zo Slovenskej sporiteľne, no jeho domovská banka je iná. Aby získal nižší úrok o 0,5 %, súhlasil, že každý mesiac bude mať na účte, ktorý si v banke zriadil, kredity (nie obraty) vo výške 1,5-násobku mesačnej splátky. Pri splátke úveru 400 eur si musí každý mesiac ustrážiť kredity v sume 600 eur.

Vysvetľuje, že občas tam vloží napríklad 200 eur, aby sa mu to zarátalo do kreditu, a väčšiu časť sumy si pošle späť (musí mu tam zostať niečo na poplatok za bežný účet).

Aj UniCredit Bank núka zľavu z úroku 0,5 percenta, ak sa klient zaviaže, že na účet každý mesiac pošle 1,5-násobok mesačnej splátky.

„Cieľom banky je, aby si klient, ktorý si v banke vezme hypotekárny úver, presunul optimálne celé svoje portfólio do danej banky,“ hovorí Tomáš Legerský z Allianz-Slovenská poisťovňa.  To znamená bežný účet, sporiaci účet, kreditnú kartu, podielové fondy.

„Cieľom tohto konania je maximalizovať zisk z každého klienta prostredníctvom poplatkov na ďalších produktoch, ktoré bude využívať. Najmä pri dnešnej úrovni úročenia hypotekárnych úverov,“ hovorí Legerský.

Slovenská sporiteľňa by klientovi, ktorý nedodržal kredity, nezvýšila úrok hneď – najprv by ho na to upozornila. „To, že si klient na účet posiela 1,5-násobok svojej mesačnej splátky úveru na bývanie (minimálne 250 eur), je predpokladom, že tento obrat je jeho príjem,“ vysvetľuje banka.

Niektoré banky ponúknu klientovi dve výhody naraz: dostane nižší úrok a k tomu bežný účet zadarmo, ak ho bude aktívne využívať. ČSOB si napríklad pod „aktívnym účtom“ predstavuje päť platieb debetnou či kreditnou kartou plus to, že klientovi bude na účet chodiť aspoň 400 eur a z účtu bude mať tri pravidelné platby.

„Keď klient urobí o jednu platbu kartou menej, stratí dve výhody naraz – banka mu spoplatní účet a dvihne úrok na hypotéku. Za jednu neaktivitu sú dve sankcie,“ hovorí Pavel Škriniar z portálu FinančnáHitparáda.sk.

Predčasné splatenie nie je celkom zadarmo

Kto si zoberie v banke spotrebný úver, môže ho kedykoľvek splatiť predčasne bez poplatku. To síce platí, lebo banky si už neúčtujú poplatok za predčasné splatenie (v minulosti bol vo výške 0,5 až 1 % zo zostatku úveru), no od klienta si vyberú peniaze inak. Úver sa totiž nedá splatiť hneď, ale až o niekoľko dní, hoci má už klient peniaze na účte.

Napríklad v jednej z najväčších bánk je to možné až na 20. deň od podpísania dodatku k zmluve, že úver predčasne splatíte. Dovtedy vám pokojne môže odísť ešte ďalšia splátka úveru a ešte aj časť nasledujúcej splátky. Banka tak získa od vás ďalšie úroky, hoci vaše peniaze vyčlenené na predčasné splatenie úveru stoja na účte.

Ekonómovia portálu FinančnýKompas v teréne zisťovali, či môžu byť aj iné problémy s predčasným splatením úveru. Jedna z klientok, ktorá sa zapojila do prieskumu, sa dozvedala, že peniaze nemôže vrátiť hneď, pretože jej žiadosť o predčasné splatenie musia poslať na schválenie do Bratislavy a ďalej sa pohnú len vtedy, ak jej to tam schvália.

„V tomto prípade pritom ide o zákonnú povinnosť banky. Teda nič také, čo by banka mohla nejakým spôsobom odmietnuť,“ hovorí analytik portálu Maroš Ovčarik. V inej banke klientka musela čakať na písomné vyjadrenie banky, či jej to vôbec povolia.

Zákaz 100 % hypoték, viac spotrebákov

Banky tiež našli spôsob, ako dodržať odporúčanie NBS – dávať menej 100-percentných hypoték, no pritom veľa nestratiť. Klientom na časť chýbajúcej sumy ponúknu spotrebný úver, ktorý je výrazne drahší.

Ukážme si to na jednoduchom príklade. Pri cene bytu 50-tisíc eur a hypotéke, ktorá pokryje celú túto sumu, je mesačná splátka napríklad 253 eur. Platí to pri úroku dve percentá a 20 rokoch splácania úveru. Preplatenie na úrokoch je v takom prípade 10 706 eur.

Teraz predpokladajme, že klient získa hypotéku na ten istý byt vo výške 70 percent, teda 35-tisíc eur. Na úrokoch preplatí 7494 eur. No ďalších 15-tisíc eur mu banka požičia formou spotrebného úveru. Pri úroku 10 %, ktorý bude splácať deväť rokov, preplatí 7808 eur.

Odvod znížil úroky na vkladoch

Ak niektorá z vlád potrebuje nájsť peniaze, aby pomohla rozpočtu, zavedie väčšinou nejakú extra daň. Radičovej vláda zaviedla v roku 2012 takúto extra daň pre banky, Ficova vláda bankový odvod následne od roku 2013 zvýšila.

Výsledok? Bankám naozaj klesol v roku 2012 zisk oproti roku 2011, ktorý bol pre ne výrazne ziskový.  Vlani, v treťom roku extra zdanenia, zarobili banky na Slovensku v čistom 560 miliónov eur. Je to mierne viac ako v roku 2012, ale významne viac ako v rokoch pred krízou (no ešte stále menej než v roku 2011).

„Bankový odvod v skutočnosti zaplatili klienti – získali o to nižšie úročenie vkladov,“ hovorí Ovčarik. Bankári to, samozrejme, potvrdzujú iba neoficiálne.

Základný produkt nacenili draho

Treba pripomenúť aj prvý základný bankový účet, o ktorý sa pokúsilo ministerstvo financií ešte za prvej Ficovej vlády. Bankám prikázalo, z čoho sa má skladať balík služieb, ktorý mali zaradiť do svojich ponúk.

Cenu bankového produktu nechalo na bankách, tie si ju nastavili vysoko. Výsledok? O štátom nariadenú službu nemali klienti záujem.

Druhá Ficova vláda zopakovala pokus, na lacný základný balík majú nárok iba sociálne odkázaní občania. Fico v rámci svojich balíčkov opatrení ohlásil balík služieb pre občanov za najviac tri eurá mesačne.

🗳️ Ak chcete podporiť našu prácu pred druhým kolom volieb aj nad rámec predplatného, môžete to urobiť aj darom.🗳️

Máte pripomienku alebo ste našli chybu? Prosíme, napíšte na [email protected].

Dnes na dennike.sk

Ekonomika

Teraz najčítanejšie