Denník N

Americké voľby môžu stáť ako polovica rozpočtu Slovenska, najviac má zatiaľ Jeb Bush

Jeb Bush pri zháňaní peňazí využíva kontakty svojho brata a otca, bývalých prezidentov. FOTO -TASR/AP
Jeb Bush pri zháňaní peňazí využíva kontakty svojho brata a otca, bývalých prezidentov. FOTO -TASR/AP

Náklady na prezidentské voľby v USA v roku 2016 by mohli prevýšiť 10 miliárd dolárov. Kandidáti už dostali 60 príspevkov v hodnote milión dolárov a viac.

Už pred 120 rokmi povedal americký senátor a milionár Mark Hanna, že v politike sú dôležité dve veci. „Jedna sú peniaze a na tú druhú si nedokážem spomenúť,“ vravel.

Do amerických volieb na jeseň 2016 zostáva ešte dobrých 15 mesiacov, no už teraz sa niektorým krúti hlava nad tým, koľko dolárov v nich bude lietať. Albert Hunt z Bloombergu v apríli odhadoval, že by celková suma mohla siahať až k 10 miliardám dolárov.

Najbohatší kandidáti z oboch strán Hillary Clintonová a Jeb Bush by v prípade víťazstva v primárkach mohli minúť každý 2 miliardy dolárov. To je takmer dvakrát toľko ako Barack Obama a Mitt Romney v roku 2012.

Len na porovnanie: 10 miliárd dolárov (vyše 9 miliárd eur) je zhruba polovica výdavkov slovenského rozpočtu v roku 2015. Za americký volebný účet by sme teoreticky mohli zaplatiť všetky výdavky na školstvo, dopravu, celé sociálne zabezpečenie a ostalo by niečo aj na obranu.

A prekvapí to koho?

Nárast peňazí nie je prekvapením a potvrdzuje trend, keď sú takmer každé voľby drahšie (aj po odrátaní inflácie) ako tie predtým, ktoré boli drahšie ako tie minulé. Kongresové a prezidentské voľby v roku 2012 vyšli na vyše 6,2 miliardy dolárov.

„Otázka je, či sme v novej zlatej ére, alebo už za ňou – v platinovej ére,“ povedal pre New York Times Michael Malbin, prezident mimovládky Campaign Finance Institute. Hunt zasa píše o finančnom „divokom západe“.

Výdavky na kampaň rástli aj predtým, no veľkým zlomom bolo rozhodnutie Najvyššieho súdu z roku 2010. Súd určil, že každý má právo vyjadriť svoj politický názor pred voľbami na kandidáta. V praxi to znamenalo, že zrušil strop na to, koľko peňazí môže ísť na politickú reklamu.

Priamo kandidátom môžu jednotlivci a organizácie dať najviac 2700 dolárov. Existujú tak ľudia, ktorých úlohou je zháňať čo najviac takýchto prispievateľov. Ich vplyv však po rozhodnutí súdu klesá.

Nahradili ich takzvané super-PACy (politické akčné výbory). Ide o organizácie, ktoré oficiálne nie sú prepojené na kandidáta, no podporujú ho (alebo aj viacerých) najmä formou televíznej reklamy. Chvália kandidáta, ale ešte častejšie útočia na súpera.

Svoje spoty nesmú koordinovať s kandidátom, no ľudia im môžu dať toľko peňazí, koľko chcú.

Jasne vedie Bush

Nárast peňazí v kampani vidieť už po prvom polroku 2015. Podľa New York Times má zatiaľ suverénne najväčší rozpočet Jeb Bush (on a jeho super-PAC vyzbierali 120 miliónov dolárov), druhá je favoritka medzi demokratmi Hillary Clintonová (67,8 milióna), tretí Ted Cruz (52,5 milióna). Viac ako 10 miliónov má však vo vrecku až 11 kandidátov.

Viac ako milión dolárov dalo podľa analýzy AP 60 donorov, ide o tretinu celkovej nazbieranej sumy. Super-PAC Jeba Busha má 24 donorov, ktorí mu dali viac ako milión dolárov. Tedovi Cruzovi dali dvaja milionári dohromady 21 miliónov, Hillary Clintonová má za sebou deväť miliónových darcov.

Milionárov má medzi darcami mnoho kandidátov a podľa komentátorov aj vďaka tomu tento rok súťaží medzi republikánmi až 17 politikov o post kandidáta strany v novembri 2016. Super-PAC Mika Huckabeeho, ktorý kandidoval už v roku 2008, má 83 percent peňazí od jedného človeka. Bez neho by zrejme nemal dostatok dolárov na kampaň a do volieb by nešiel.

„Veľké peniaze nám dávajú konkurenčnejšie voľby, umožňujú viacerým kandidátom šíriť svoje posolstvo,“ povedal pre AP David Keating z Centre for Competitive Politics, ktoré propaguje menej regulácie.

Pomáha to?

Jedna z hlavných otázok však zostáva, či je vôbec problém, že milionári dávajú peniaze kandidátom. Ako veľmi to pomáha vo voľbách?

Odpoveď nie je taká jednoznačná. Vo voľbách do Snemovne reprezentantov v roku 2012 vyhral 94 percent súbojov ten kandidát, ktorý mal viac peňazí. V senátorskych súbojoch to bolo 82 percent. Zhruba rovnaké čísla ukazovali analýzy aj roky predtým. V prípade prezidentských volieb to však nemusí byť také jednoznačné, v roku 2012 minul Mitt Romney viac peňazí ako Barack Obama, no nevyhral.

Kritici však hovoria, že množstvo peňazí pre víťazných kandidátov nie je príčinou, ale symptómom. Darcovia si úmyselne vyberajú takých kandidátov, ktorí realisticky môžu mať úspech. Preto je ťažké povedať, nakoľko im peniaze pomohli.

„Doteraz najlepšie vysvetlenie je, že kompetentní kandidáti vedia presvedčiť aj darcov, ktorí im dajú peniaze, aj voličov, ktorí im dajú hlasy,“ napísal profesor ekonómie na univerzite v Missouri Jeff Milyo.

Jedna z najcitovanejších štúdii je práca Steva Levitta z roku 1994. Ten porovnával súboje o post kongresmana medzi dvoma rovnakými súpermi vo viacerých rokoch. Porovnal, nakoľko sa viac či menej peňazí odrazilo na ich výsledkoch.

Zistil, že aj keď kandidát zdvojnásobil počet peňazí, v priemere získal viac len o jedno percento hlasov. Podľa jeho údajov prinesie 100-tisíc dolárov dodatočne vynaložených na kampaň len 0,33 percenta hlasov vo voľbách.

Téme sa venovali na stránke aj ekonómovia z populárnej Freakonomics. Ako príklad uvádzajú volebné zhromaždenia v Iowe v roku 2008. Rick Santorum minul v štáte na reklamu iba 30-tisíc dolárov, no v podstate získal takú podporu ako Mitt Romney, ktorý tu minul 1,5 milióna dolárov.

„V konečnom dôsledku vždy volia ľudia. A môžete minúť aj miliardu dolárov, aby volili za myšlienky, ktoré sa im nepáčia – nakoniec budú voliť proti vám,“ povedal pre AP Scott Banister, investor zo Silicon Valley, ktorý dal 1,2 milióna dolárov super-PACu podporujúcemu libertariánskeho senátora Randa Paula.

Niečo treba určite

Na druhej strane, ako píše na stránke Freakonomics bývalý poradca demokratov Robert Shrum, netreba mať najviac peňazí, no treba ich mať dostatok. Ako príklad uvádza demokrata Johna Kerryho: v kampani pred voľbami v roku 2004 si musel vziať hypotéku na dom, aby mohol ísť do prvých primárok. Napokon získal nomináciu a bojoval s Georgeom Bushom mladším o Biely dom.

Ďalšia otázka je, prečo dávajú bohatí ľudia kandidátom obrovské sumy peňazí. Nečakajú od nich po zvolení nejaké výhody – teda nekorumpujú ich?

Americkí milionári väčšinou hovoria, že podporujú tých kandidátov, ktorí presadzujú ich videnie sveta. Preto napríklad George Soros podporuje liberálnych demokratov či libertáriánski bratia Kochovci, ktorí tento rok hodlajú dať do kampane takmer miliardu dolárov, zasa republikánov.

„Verím a už som to povedal svojim deťom, že pre ne môžem spraviť viac, keď dám peniaze správnemu kandidátovi v roku 2016, ako keď im zanechám dvojnásobok v závete,“ povedal podľa Reuters bývalý investor a milionár David Walsh.

Prístup ku kandidátom a vplyv na nich však vylúčený nie je. „Keď začnete prispievať týmto chlapíkom, dajú vám prístup, aby ste sa s nimi stretli a hovorili o svojich témach,“ povedal pre Washington Post Andrew Sebin, ktorý v roku 2012 prispieval viacerým kandidátom.

Vplyv darcov na kandidátov a legislatívny proces po voľbách skúmali vedci vo viacerých štúdiách. S nejasnými výsledkami. „Akademici majú ťažkosti zistiť, či a nakoľko majú prispievatelia vplyv na legislatívny proces,“ napísala v roku 2013 v práci Lynda Powellová z Rochesterskej univerzity.

Rekord v roku 1896

Momentálne sa názory na peniaze v kampani v Spojených štátoch líšia podľa straníckych preferencií. Demokrati by ich vplyv radi znížili, republikáni sú proti „zasahovaniu do slobodnej súťaže“.

Zatiaľ čo sa budú dohadovať, objem peňazí v kampani dosiahne ďalší rekord. Hoci na pomer k HDP to stále nebude najviac v amerických dejinách.

Rekordné boli voľby v roku 1896, ktorých sa zúčastnil republikán William McKinley. Jeho pravou rukou v kampani bol v úvode spomínaný senátor Mark Hanna. Ten vo veľkom presvedčil podnikateľov, aby mu dali peniaze v strachu pred demokratickým kandidátom Williamom Bryanom, ktorý chcel pozmeniť zlatý štandard.

Hanna vyzbieral pre McKinleyho 3,5 milióna dolárov, kým demokrat Bryan, ktorý vlakom cestoval po krajine a osobne presviedčal ľudí, len 500-tisíc. Voľby napokon McKinley vyhral, hoci iba v tesnom pomere voliteľov aj hlasov (51 ku 47 percent).

Najdrahšie voľby vzhľadom na pomer k HDP. ZDROJ - THE ATLANTIC
Najdrahšie voľby vzhľadom na pomer k HDP. Zdroj – The Atlantic

Donald Trump

Teraz najčítanejšie