Ako fungujú americké voľby a čo sa môže stať, ak Trump nebude chcieť odísť (otázky a odpovede)
Prezidentské voľby v USA prebiehajú inak, ako sme zvyknutí z väčšiny štátov sveta. Vyhrať môže aj ten, kto celkovo získa menej hlasov od ľudí. Kandidátov sú vždy desiatky, no reálnu šancu vyhrať majú takmer vždy iba dvaja. V texte odpovedáme na najdôležitejšie otázky o voľbách a vysvetľujeme, ako fungujú.
Voľby v USA sa konajú v utorok 3. novembra 2020. V praxi však už hlasovanie prebieha mesiace, milióny Američanov, ktorí sú pevne rozhodnutí o svojej voľbe, zvyknú voliť predčasne, väčšinou poštou.
Počet hlasov odovzdaných na diaľku je tento rok v dôsledku pandémie rekordný. Do utorka túto možnosť využilo takmer 100 miliónov ľudí.
Okrem prezidenta si Američania volia aj všetkých zástupcov v snemovni reprezentantov, 35 zo 100 senátorov a 11 guvernérov.
V hre teda nie je len Biely dom, ale aj kontrola nad oboma komorami kongresu. Predpokladá sa, že demokrati si udržia väčšinu v snemovni reprezentantov, pri senáte to môže byť napínavejšie.
Republikáni majú momentálne tesnú väčšinu (53 mandátov). Demokrati by preto potrebovali vyhrať voľby v minimálne troch, respektíve štyroch štátoch. Ak vyhrajú prezidentské voľby, budú mať aj viceprezidenta, ktorý predsedá senátu a má rozhodujúci hlas v prípade „remízy“ pri hlasovaní. V takom prípade by im stačilo 50 senátorov a senátoriek.
V texte sa dozviete:
- čo sú hlavné témy volieb a prečo sú výnimočné,
- ako fungujú voľby a prečo automaticky nevyhrá ten, kto má viac hlasov od ľudí,
- či hrozí, že Trump neodovzdá moc,
- prečo sa hovorí, že niektoré štáty sú kľúčové.
Kto kandiduje?
Obaja prezidentskí kandidáti sú veľmi dobre známi. Funkciu obhajuje Donald Trump, ktorý do volieb ide v tandeme so svojím viceprezidentom Mikeom Penceom.
Demokratická strana do boja proti Trumpovi nominovala Joea Bidena. 77-ročný politik bol osem rokov viceprezidentom Baracka Obamu, predtým 36 rokov v senáte zastupoval štát Delaware. Biden si za svoju kandidátku na viceprezidentku vybral Kamalu Harrisovú, senátorku z Kalifornie.
Do volieb idú aj ďalší kandidáti z menších hnutí, napríklad zo Strany zelených alebo Libertariánskej strany. Reálnu šancu na zvolenie však majú iba Biden alebo Trump, ktorí sú na hlasovacích lístkoch vo všetkých 50 štátoch USA.
Zaujímavé je, že spomínané menšie strany tento rok nemajú takých výrazných kandidátov ako v roku 2016. Tí síce ani pred štyrmi rokmi nemali šancu vyhrať, no libertariáni a zelení dohromady získali takmer 6 miliónov hlasov. Pri tesných voľbách, aké sa očakávajú aj tento rok, to nie je zanedbateľné.
Čím sú tieto voľby výnimočné?
Demokrati aj republikáni tohtoročné voľby zhodne označujú za jedny z najdôležitejších v histórii USA. Výnimočné sú nielen preto, že sa odohrávajú v čase celosvetovej pandémie a krízy, ktoré zasiahli aj Spojené štáty. Americká spoločnosť je silno polarizovaná, čo sa prejavuje na témach, o ktorých sa diskutuje, aj na spôsobe, akým kampaň vedú dvaja kandidáti.
Historické prvenstvo majú aj samotní kandidáti – nikdy predtým proti sebe v prezidentských voľbách nestáli dvaja politici v takom vysokom veku. Trump má 74 rokov, Biden krátko po voľbách oslávi 78. narodeniny.
Voľby sú výnimočné aj v tom, že Kamala Harrisová sa môže stať prvou ženou, prvou Afroameričankou aj prvou političkou s indickým pôvodom v pozícii viceprezidentky. Harrisová je dcérou imigrantov z Indie a Jamajky.
Hrozí, že Trump neodovzdá moc?
Už mesiace sa hovorí o tom, že úradujúci prezident nemusí prijať výsledky volieb. Trump dlhodobo spochybňuje hlasovanie poštou, tvrdí, že napomáha falšovaniu a manipulácii volieb, a nechce sľúbiť, že bude rešpektovať to, ako skončí hlasovanie.
Vzhľadom na to, koľko hlasov príde tento rok poštou, je veľmi pravdepodobné, že
