Ako fungujú americké voľby a čo sa môže stať, ak Trump nebude chcieť odísť (otázky a odpovede)

 

Voľby v USA sa konajú v utorok 3. novembra 2020. V praxi však už hlasovanie prebieha mesiace, milióny Američanov, ktorí sú pevne rozhodnutí o svojej voľbe, zvyknú voliť predčasne, väčšinou poštou.

Počet hlasov odovzdaných na diaľku je tento rok v dôsledku pandémie rekordný. Do utorka túto možnosť využilo takmer 100 miliónov ľudí.

Okrem prezidenta si Američania volia aj všetkých zástupcov v snemovni reprezentantov, 35 zo 100 senátorov a 11 guvernérov.

V hre teda nie je len Biely dom, ale aj kontrola nad oboma komorami kongresu. Predpokladá sa, že demokrati si udržia väčšinu v snemovni reprezentantov, pri senáte to môže byť napínavejšie.

Republikáni majú momentálne tesnú väčšinu (53 mandátov). Demokrati by preto potrebovali vyhrať voľby v minimálne troch, respektíve štyroch štátoch. Ak vyhrajú prezidentské voľby, budú mať aj viceprezidenta, ktorý predsedá senátu a má rozhodujúci hlas v prípade „remízy“ pri hlasovaní. V takom prípade by im stačilo 50 senátorov a senátoriek.

V texte sa dozviete:

• čo sú hlavné témy volieb a prečo sú výnimočné,
• ako fungujú voľby a prečo automaticky nevyhrá ten, kto má viac hlasov od ľudí,
• či hrozí, že Trump neodovzdá moc,
• prečo sa hovorí, že niektoré štáty sú kľúčové.

Kto kandiduje?

Obaja prezidentskí kandidáti sú veľmi dobre známi. Funkciu obhajuje Donald Trump, ktorý do volieb ide v tandeme so svojím viceprezidentom Mikeom Penceom.

Demokratická strana do boja proti Trumpovi nominovala Joea Bidena. 77-ročný politik bol osem rokov viceprezidentom Baracka Obamu, predtým 36 rokov v senáte zastupoval štát Delaware. Biden si za svoju kandidátku na viceprezidentku vybral Kamalu Harrisovú, senátorku z Kalifornie.

Do volieb idú aj ďalší kandidáti z menších hnutí, napríklad zo Strany zelených alebo Libertariánskej strany. Reálnu šancu na zvolenie však majú iba Biden alebo Trump, ktorí sú na hlasovacích lístkoch vo všetkých 50 štátoch USA.

Zaujímavé je, že spomínané menšie strany tento rok nemajú takých výrazných kandidátov ako v roku 2016. Tí síce ani pred štyrmi rokmi nemali šancu vyhrať, no libertariáni a zelení dohromady získali takmer 6 miliónov hlasov. Pri tesných voľbách, aké sa očakávajú aj tento rok, to nie je zanedbateľné.

Čím sú tieto voľby výnimočné?

Demokrati aj republikáni tohtoročné voľby zhodne označujú za jedny z najdôležitejších v histórii USA. Výnimočné sú nielen preto, že sa odohrávajú v čase celosvetovej pandémie a krízy, ktoré zasiahli aj Spojené štáty. Americká spoločnosť je silno polarizovaná, čo sa prejavuje na témach, o ktorých sa diskutuje, aj na spôsobe, akým kampaň vedú dvaja kandidáti.

Historické prvenstvo majú aj samotní kandidáti – nikdy predtým proti sebe v prezidentských voľbách nestáli dvaja politici v takom vysokom veku. Trump má 74 rokov, Biden krátko po voľbách oslávi 78. narodeniny.

Voľby sú výnimočné aj v tom, že Kamala Harrisová sa môže stať prvou ženou, prvou Afroameričankou aj prvou političkou s indickým pôvodom v pozícii viceprezidentky. Harrisová je dcérou imigrantov z Indie a Jamajky.

Hrozí, že Trump neodovzdá moc?

Už mesiace sa hovorí o tom, že úradujúci prezident nemusí prijať výsledky volieb. Trump dlhodobo spochybňuje hlasovanie poštou, tvrdí, že napomáha falšovaniu a manipulácii volieb, a nechce sľúbiť, že bude rešpektovať to, ako skončí hlasovanie.

Vzhľadom na to, koľko hlasov príde tento rok poštou, je veľmi pravdepodobné, že výsledky zo všetkých štátov nebudú známe počas volebnej noci. Počítanie môže trvať niekoľko dní, možno až týždňov.

Pokojne sa môže stať, že Trump bude počas volebnej noci viesť a výsledok sa bude meniť v jeho neprospech až po tom, čo sa masovo začnú pripočítavať hlasy, ktoré voliči poslali poštou.

Demokrati sa obávajú, že Trump sa predčasne vyhlási za víťaza a konečný výsledok odmietne. Práve symbolické prijatie prehry počas alebo po volebnej noci a gratulácia protivníkovi sa považujú za bodku za voľbami.

Potom už nasledujú formálne procesy, ktoré však môžu byť dôležité, ak jeden z kandidátov výsledok volieb neuzná. Výsledky sa potvrdzujú v jednotlivých štátoch a napokon hlasy od takzvaných voliteľov oficiálne na spoločnom zasadnutí oboch komôr (6. januára) spočítava kongres.

Republikánska strana ovláda senát a pri uznaní výsledku sa môžu postaviť proti snemovni ovládanej demokratmi. To by však spôsobilo obrovskú ústavnú krízu, ktorú si zrejme neželá ani väčšina republikánov.

Strany sa však už teraz pripravujú na potenciálne súdne procesy a nie je vylúčené, že tie sa dostanú až na najvyšší súd.

Kľúčové sú dve veci: ak bude výsledok príliš jednoznačný, alebo sa stane to, že Biden bude vyhrávať už počas volebnej noci, prípadne jasne prehrávať aj po pripočítavaní hlasov odoslaných poštou, spochybňovať víťaza bude veľmi ťažké.

Zároveň záleží, či bude Trump v tejto taktike osamotený, alebo sa k nemu pridá aj zvyšok Republikánskej strany, respektíve, či ho budú podporovať aj v prípade, že bude bez ohľadu na okolnosti trvať na tom, že voľby neprehral.

Šéf republikánov v senáte Mitch McConnell, ktorý je veľkým spojencom Trumpa, koncom septembra povedal, že ak prezident voľby prehrá, odovzdávanie moci prebehne tak, ako má. Bez podpory kongresu by Trump skôr či neskôr musel ustúpiť.

Zabúdať netreba ani na to, že súčasne s prezidentom sa volí časť senátorov a poslanci snemovne. Ak by zvolení republikáni podporili Trumpa v jeho kritike volieb, spochybňovali by hlasovanie, vďaka ktorému sa dostali do úradu (prípadne boli znovuzvolení).

Prezident sa svojej funkcie ujme 20. januára 2021. V tomto bode už musí byť jasné, kto ním bude. Demokrati hovoria, že ak by Trump nechcel z Bieleho domu odísť, má ho odtiaľ dostať armáda. Šéf generálneho štábu armády Mark Milley im však odkázal, že ak budú voľby nejednoznačné, ide o záležitosť, ktorú musia vyriešiť súdy a kongres.

Čo sú hlavné témy kampane?

Celý svet má za sebou turbulentný rok a Spojené štáty nie sú výnimkou. K pandémii koronavírusu sa pridala aj ekonomická kríza a rasové nepokoje sprevádzané násilnosťami. V kampani však rezonujú aj ďalšie témy.

Je prirodzené, že pandémia covid-19 je témou číslo jeden. USA majú najviac potvrdených prípadov na svete aj najviac obetí a demokrati vinia Trumpa z toho, že ako prezident v kľúčovom okamihu zlyhal.

Trump sa počas kampane snaží tejto téme vyhýbať čo najviac, ale to je nemožné. Najprv vyšla kniha novinára Boba Woodwarda, v ktorej je opísané, ako Trump vedome zľahčoval koronavírus, hoci vedel, že USA čakajú problémy. Potom sám ochorel, čo znamená, že koronavírus bude vo verejnej debate dominovať až do volieb.

Prezidentovi to nevyhovuje, väčšina ľudí nie je spokojná s tým, ako pandémiu zvládol a viac pri tejto téme dôveruje Bidenovi. Trump sa však po vyliečení z ochorenia snaží otočiť naratív tak, že to zvláda on a s ním aj Amerika, a to aj vďaka najlepším vedcom a lekárom na svete.

S koronavírusom je úzko spojená aj ekonomika. Trump síce pôvodne chcel, aby práve ekonomika bola kľúčovou témou kampane, no pandémia všetko zmenila. Pri tejto téme mu voliči síce veria, no koronavírus priniesol rekordný nárast nezamestnanosti a ekonomickú krízu, na ktorých sa ťažko dá postaviť víťazný slogan.

Trumpovi však môže pomôcť to, že ekonomika je jednou z mála oblastí, pri ktorej mu voliči veria. Ak budú hlasovať s tým, že v Bielom dome chcú človeka, ktorý dokáže naštartovať ekonomickú obnovu, zrejme sa rozhodnú skôr pre Trumpa ako Bidena.

Treťou veľkou témou je rasová nerovnosť a protesty, ktoré spôsobila smrť Georgea Floyda. Trump svoju kampaň postavil na tom, že on reprezentuje právo a poriadok, a ak chcú byť Američania v bezpečí, mali by voliť jeho.

Bidenova vláda by podľa republikánov priniesla chaos a násilnosti. Kandidát demokratov s tým, prirodzene, nesúhlasí. Na rozdiel od Trumpa podporuje protestné hnutie, no odsudzuje výtržnosti a násilie, ktoré ho sprevádzajú. Demokrati chcú reformu polície.

V septembri sa do popredia dostala ešte jedna dôležitá téma – najvyšší súd. Po smrti liberálne ladenej sudkyne Ruth Bader Ginsburgovej dostal Trump možnosť, aby na najdôležitejší súd v USA nominoval už tretieho sudcu alebo sudkyňu za štyri roky.

Pre republikánov by to bolo veľké víťazstvo, na deväťčlennom súde vďaka tomu môžu mať pohodlnú väčšinu zloženú z mien, ktoré na súd nominovali oni.

Demokrati s tým nesúhlasia a myslia si, že nominácia by mala počkať na toho, kto vyhrá novembrové voľby, aby tak nepriamo aj ľudia mohli rozhodnúť, či si na súde želajú hlas, ktorý bude mať bližšie k názorom demokratov alebo republikánov.

Veľmi málo sa počas kampane hovorí o životnom prostredí. Pre Trumpa to téma vôbec nie je, pre Bidena áno, ale verejná debata je nastavená úplne iným smerom.

V úzadí je aj zahraničná politika a nulová pozornosť sa venuje historickej udalosti, ktorá sa odohrala začiatkom tohto roka – Trumpovmu impeachmentu. Nebyť koronavírusu, ústavná obžaloba prezidenta a jeho prešľapy by zrejme boli pre demokratov hlavnou líniou útoku na Trumpa.

Ako fungujú voľby a kto sú volitelia?

Ak chcú Američania voliť, musia sa vopred registrovať. O zvolení prezidenta však nerozhoduje len to, či jeden z kandidátov získal nadpolovičnú väčšinu hlasov. Dôležitejšiu úlohu hrá takzvaný zbor voliteľov, prvok, ktorý zvýrazňuje federalizmus USA.

To je aj dôvod, prečo Hillary Clintonová pred štyrmi rokmi prehrala voľby, hoci mala v celkovom súčte viac hlasov ako Trump, dokonca o necelé tri milióny.

Clintonová síce vyhrala takzvaný popular vote, no mala menej hlasov v zbore voliteľov – 227, Trump 304. O čo ide? Každý americký štát (+ D. C.) má stanovený počet voliteľov. Vypočítava sa na základe počtu zástupcov daného štátu v snemovni reprezentantov, ku ktorému sa pripočítajú dvaja volitelia za senátorov.

Príklad: Missouri má v snemovni osem zástupcov, v senáte dvoch. Má 10 voliteľov.

Celkovo je v USA 538 voliteľov, víťaz volieb musí získať aspoň 270 z nich.

Cieľom takéhoto systému je, aby aj malé štáty mali slovo pri výbere prezidenta. Napríklad Wyoming s menej ako 600-tisíc obyvateľmi má troch voliteľov. Nie je to síce veľa, no Wyomingu to dáva omnoho väčšiu váhu, ako keby rozhodoval iba absolútny počet obyvateľov a ich hlasov.

Tri hlasy voliteľov sú minimum, ktoré musí mať každý štát.

Kandidátov to núti, aby sa pozerali aj na menšie štáty a odľahlejšie oblasti. Obhajcovia zboru voliteľov tvrdia, že ak by sa rozhodovalo podľa celkového počtu hlasov, politici by sa zamerali iba na miliónové veľkomestá.

Kritici zas hovoria, že systém nie je úplne spravodlivý voči tým najväčším štátom. Spomínaný Wyoming má jedného voliteľa na necelých 200-tisíc obyvateľov, v Kalifornii to vychádza na 718-tisíc ľudí.

Práve Kalifornia, najľudnatejší štát USA, má najviac voliteľov (55). Voľby fungujú systémom „víťaz berie všetko“, čo znamená, že ak niekto v Kalifornii získa „popular vote“, pripíše si všetkých 55 hlasov voliteľov. V konečnom dôsledku tak nezáleží na tom, či daný kandidát vyhrá o jeden alebo o milión hlasov.

Výnimkou sú iba štáty Maine a Nebraska, kde sa hlasy delia na základe výsledkov v jednotlivých okresoch – napríklad v Nebraske sú tri okresy, kde dostane víťaz hlas jedného voliteľa, zvyšných dvoch voliteľov získa víťaz celoštátneho hlasovania, podobne ako v ostatných štátoch.

Modelová situácia – predstavme si, že v USA sú iba 3 štáty, každý má 100 obyvateľov a 3 voliteľov:

1. kandidát – získa viac hlasov od voličov v 2 štátoch, dokopy dostane 103 hlasov (51 + 51 + 1) = výhra v 2 štátoch, 6 voliteľov
2. kandidát – dokopy získa 197 hlasov od voličov, no vyhrá len v jednom štáte (49 + 49 + 99) = výhra v 1 štáte, len 3 volitelia, prehrá voľby, hoci získal 197 hlasov

Prečo sa hovorí, že rozhodujú iba niektoré štáty?

Dôležitým faktorom pri každých voľbách sú aj takzvané swing states, teda nerozhodnuté štáty. Sú to štáty, v ktorých nemá jednoznačnú a vopred jasnú podporu ani jeden z kandidátov či celá strana.

Líšia sa od štátov, ktoré sú jednoznačne „červené“ alebo „modré“. Dobrým príkladom je Kalifornia, ktorá je štátom, kde má Demokratická strana veľkú prevahu. Znamená to, že Trumpovi sa neoplatí robiť v nej kampaň. Mohol by tam chodiť každý týždeň a na reklamy minúť milióny, no voľby by tam nikdy nevyhral.

Opačne to platí napríklad o Alabame, Oklahome alebo Wyomingu.

Ide o dôsledok dlhodobých trendov – historických, demografických aj ideologických. V niektorých štátoch však od volieb k voľbám dochádza k zmenám a zo štátu, ktorý bol predtým pod kontrolou jednej strany, sa môže štát nerozhodnutý štát, o ktorý sa oplatí zabojovať.

Môže to byť dôsledok demografie (napríklad viac prisťahovalcov a ich potomkov volí Demokratickú stranu), aktuálnych udalostí alebo osoby kandidáta.

Tento rok sa veľa hovorí o tom, že Biden by mohol zvíťaziť v Arizone, ktorá od roku 1952 vždy volila republikánskeho prezidenta okrem roku 1996, keď tam voľby vyhral Bill Clinton.

Medzi kľúčovými nerozhodnutými štátmi je už tradične aj Florida, Ohio, Severná Karolína. Ak chce Biden vyhrať, dôležité pre neho budú aj štáty, ktoré Trump v roku 2016 získal veľmi tesne – Michigan (mal o 0,2 % viac hlasov ako Clintonová), Pensylvánia (0,7 %) a Wisconsin (0,8 %).

Zároveň si potrebuje udržať štáty, v ktorých malým rozdielom zvíťazila Clintonová. Ide o New Hampshire (0,4 %), Minnesotu (1,5 %) a Nevadu (2,4 %).

Pre Bidena je dobrou správou, že vo všetkých spomínaných štátoch podľa prieskumov vedie. Niekde je jeho náskok jednoznačný, inde tesný.

Demokrati však veria, že vďaka rastúcej afroamerickej populácii by tento rok mohli bojovať aj o Georgiu, kde nevyhrali od roku 1992.

V prospech Trumpa hrá to, že viaceré kľúčové štáty (Iowa, Ohio, Pensylvánia aj Wisconsin) majú nadpriemerne veľký počet bielych Američanov bez vysokoškolského vzdelania, čo je jedna z kľúčových voličských skupín Trumpa.

Poznámka k mape: sivou farbou sú vyznačené štáty, o ktoré sa tento rok bojuje. Zaradili sme medzi ne aj Texas, hoci ten je dlhé roky jednoznačne republikánsky a je veľmi pravdepodobné, že aj tento rok ho získa Donald Trump, no vzhľadom na demografické zmeny (rastúci počet Afroameričanov, Hispáncov aj ďalších menšín) a výsledky predchádzajúcich volieb, demokrati veria, že existuje šanca získať ho. Preto sa mu venujú aj v kampani.

Opačne to platí pri Minnesote alebo Michigane, k demokratom sa prikláňa aj Wisconsin či New Hampshire. Predpokladá sa, že tam zvíťazí Joe Biden, no nie je to také jednoznačné ako v Kalifornii.

Preto o tieto štáty republikáni bojujú a nedá sa vylúčiť, že sa Trumpovi v niektorom z nich podarí zvíťaziť. V prvých troch dokonca Trump v roku 2016 vyhral, v New Hampshire prehral iba rozdielom desatinných miest.

Maine sme nepriradili k žiadnemu z kandidátov, pretože štyri hlasy voliteľov sa tam delia. Jeden z nich by podľa prieskumov mal jednoznačne získať Biden, o zvyšné sa bojuje. Opačne to platí pri Nebraske, kde sa rozdeľuje päť hlasov. Štyri z nich by mal získať Trump, jeden skôr Biden. Nebraska je na mape červená.

Ktoré skupiny obyvateľov môžu rozhodnúť?

Demokrati aj republikáni v prvom rade musia presvedčiť čo najviac ľudí, ktorí sa k nim hlásia, aby tento rok volili. Pri niektorých voličoch to nemusí byť jednoduché, časť demokratov je sklamaná z toho, že strana si vybrala ďalšieho politika zo starej gardy, niektorí republikáni zas môžu byť nespokojní s Trumpovým pôsobením v Bielom dome.

Potom musia na svoju stranu dostať nerozhodnutých voličov. Ide o ľudí, ktorí nie sú registrovaní v žiadnej zo strán a rozhodujú sa na základe situácie a ponuky kandidátov.

Dôležité bude aj to, aká vysoká bude účasť menšín. Biden má prevahu medzi Afroameričanmi aj Hispáncami, výnimkou sú napríklad imigranti s kubánskym pôvodom, ktorí fandia skôr Trumpovi.

Bojuje sa aj o voličov z predmestia (najmä ženy), na ktorých je cielená Trumpova kampaň spočívajúca v nastolení práva a poriadku.

Keďže rok 2020 je špeciálny, objavili sa aj špeciálne skupiny voličov, ktoré síce nie sú veľké, no pri tesných výsledkoch môžu zavážiť. Agentúra Bloomberg tam zaradila napríklad „koronavoličov“, čiže ľudí, ktorí by možno nešli voliť alebo by hlasovali za Trumpa, no pandémia zmenila ich názor.

Môžu to byť ľudia, ktorí ochoreli alebo stratili niekoho blízkeho a nie sú spokojní s tým, ako Trump zvláda koronavírus a ako o ňom rozpráva.

Bloomberg upozorňuje, že na Floride by mohli hrať rolu aj ľudia, ktorí sa tam prisťahovali z Portorika po tom, čo ostrov v roku 2017 zasiahol ničivý hurikán Maria. Je ich približne 400-tisíc a neboli spokojní s tým, čo pre nich vláda urobila po prírodnej katastrofe.

Dôležití môžu byť aj seniori, ktorí prešli k Bidenovi. Veľa ich žije napríklad na spomínanej dôležitej Floride, ale aj v Arizone a Michigane.

Zabúdať však netreba na to, že Trump stále môže mať skrytých voličov, ktorí sa prieskumným agentúram hanbia priznať, že ho budú voliť. Jeho výsledky v sondážach preto môžu byť podhodnotené. Po štyroch rokoch v Bielom dome však týchto voličov môže byť menej ako v roku 2016.

Kto môže byť prezidentom USA?

Základnou podmienkou je, že prezidentom USA sa môže stať iba americký občan. V Spojených štátoch sa dlhodobo vedú debaty o tom, či ústavnú podmienku, ktorá hovorí o „natural-born citizen“, spĺňajú iba ľudia, ktorí sa narodia na americkom území.

Výklad ústavy nie je jednoznačný, zväčša sa však hovorí o tom, že americký prezident by mal mať svoje občianstvo od narodenia, a teda nie získať ho prostredníctvom naturalizačného procesu.

Tento problém sa riešil pri Barackovi Obamovi, ktorý síce má otca z Kene, no narodil sa na Havaji, ale aj pri jeho súperovi Johnovi McCainovi. Ten sa narodil americkému vojakovi počas jeho služby v Panamskom prieplave.

Prezidentský kandidát zároveň musí mať v USA trvalý pobyt počas minimálne 14 rokov a mať aspoň 35 rokov.

Ako sa vyberajú kandidáti?

Kandidáti dôležitých strán musia prejsť vnútrostraníckym výberom. Ten trvá niekoľko mesiacov a prebieha vo všetkých amerických štátoch. Primárky štartujú na začiatku volebného roka a trvajú približne do konca júna. Tento rok sa celý proces natiahol v dôsledku pandémie.

Existujú dva základné druhy vnútrostraníckeho výberu prezidentských kandidátov – primárky a takzvané caucusy.

Klasické primárky prebiehajú prostredníctvom tajnej voľby a ľudia vo volebných miestnostiach dávajú hlas tomu, koho chcú vidieť v prezidentských voľbách za svoju stranu.

Caucus je v podstate akýsi stranícky minizjazd, na ktorom sa diskutuje, a napokon sa voliči rozdelia do skupín podľa toho, ktorého kandidáta podporujú. Stranícki funkcionári na konci celého stretnutia zrátajú počet ľudí v jednotlivých skupinách a určia víťaza.

Väčšina štátov využíva primárky.

Po primárkach sa konajú stranícke zjazdy. Trvajú niekoľko dní, zúčastňujú sa na nich delegáti zo všetkých amerických štátov a s prejavmi okrem kandidátov vystupujú aj dôležití predstavitelia strán či populárne osobnosti. Väčšinou však ide iba o formálne potvrdenie kandidáta, vďaka primárkam je kandidát viac-menej jasný už pred samotným zjazdom.

Tento rok boli nominačné zjazdy výrazne obmedzené a do veľkej miery prebiehali online.