Denník N

Cynické šachy s Dierou do sveta

Foto - Barbora Bohušová
Foto – Barbora Bohušová

Tento zápas nie je len o jednom kultúrnom centre. Je aj o tvári a povahe mesta, ktoré bolo od 19. storočia významným centrom vzdelanosti, tolerancie i kultúrnosti.

Autor je spisovateľ

Na pozadí globálnej vojny s pandémiou smrteľného koronavírusu prebieha malý a zúfalý boj o prežitie slovenského kultúrneho ekosystému. Najhojnejšie sa vyskytujú pocity ako neistota, strach, rozčarovanie, beznádej. Uprostred tohto zápasu, ktorý je pri pohľade z vesmíru či Hradného vrchu možno celkom bezvýznamný, odohráva sa ešte oveľa menšia kultúrna bitka (mimochodom, celkom zbytočná), ktorej výsledok dnes dokáže predpovedať azda len jediný človek. Reálne totiž hrozí, že po šiestich rokoch heroického pôsobenia sa z kultúrnej mapy Slovenska vytratí jeden výnimočný bod – liptovskomikulášske Kultúrne centrum Diera do sveta. Dôvody tentoraz nie sú existenčné. Dôvody sú… Ako to vlastne nazvať? Nevedno…

Diera do sveta začala svoje pôsobenie v roku 2014 takpovediac na kolene. Od vtedajšieho vedenia mesta dostali k dispozícii roky nepoužívanú a zanedbanú jedáleň okresného úradu v historickej budove Župného domu a na týchto sedemdesiatich metroch štvorcových svojpomocne vytvorili moderný a štýlový priestor pre súčasné umenie, menšinovú kultúru a kvalitnú literatúru. Vstupným kapitálom boli, okrem iného, aj svadobné dary spoluzakladateľov.

Keď som bol mladší, Liptovský Mikuláš bolo zvláštne mĺkve mesto, ktoré dva-trikrát do týždňa zaplavil zápach varených koží z neďalekej glejony. Neskôr, keď ma už začal pokúšať hlad po súčasnej kultúre, v „krutom meste LM“ (ako ho v básni nazval Eugen Gindl) bol ešte stále problém zohnať hoci len aktuálne číslo Štrpkovho Romboidu. Mať tak vtedy Dieru do sveta, bolo by všetko celkom inak (hovorím si dnes).

Zrazu sa ukázalo, že keď sa chce, všetko je možné. A pritom mohli zostať v Brne. Alebo v Bratislave. Kdekoľvek. Nestratili by sa. Ale oni sa vrátili a

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Komentáre, Kultúra

Teraz najčítanejšie