Denník N

Dá sa nakresliť vtáčí spev? Dá. Olga Karlíková ich vedela nakresliť desiatky

Pohľad do výstavy Naslouchání Olgy Karlíkovej v Museum Kampa. Foto - Ondřej Polák
Pohľad do výstavy Naslouchání Olgy Karlíkovej v Museum Kampa. Foto – Ondřej Polák

Výtvarníčka a signatárka Charty 77 Olga Karlíková bola solitérom na umeleckej scéne a dodnes je pre mnohých veľkou neznámou. Jej kresby sa pritom po rokoch stali až nečakane aktuálnymi.

Prírodou sa začala zaoberať v 60. rokoch, a teda približne v čase, keď vznikali aj viaceré smery environmentálneho umenia.

Česká umelkyňa Olga Karlíková však nebola súčasťou žiadneho z nich. Žila v ústraní a tvorila pomerne nevšedne. Takmer štyridsať rokov totiž počúvala zvuky zvierat, najmä vtákov, a tie si kreslila na papier.

„Začínala skoro ráno, o tej tretej-štvrtej, keď začali spievať prví vtáci. Pri otvorenom okne ich počúvala a postupne si črtala ich hlasy, až papier úplne zhustol. Celý deň takto dokázala presedieť a zaznamenávať si to,“ hovorí Terezie Zemánková, ktorá pripravila Karlíkovej retrospektívu.

Tá prebieha v Múzeu Kampa v Prahe a okrem Vtáčích spevov sa na nej môžete oboznámiť aj s ďalšími okruhmi jej tvorby. V rámci výstavy vychádza aj monografia o diele a živote autorky.

Retrospektíva je členená do štyroch celkov: Země / Voda / Prostor / Zpěvy. Foto – Ondřej Polák
Súčasťou výstavy je aj drevená inštalácia, ktorú navrhol Zbyněk Baladrán – sú na nej umiestnené kresby vtáčích spevov Olgy Karlíkovej. Foto – Ondřej Polák
Foto – Ondřej Polák
Olga Karlíková, 1959

Obrus pre Jackie Kennedyovú

Hoci je dnes Olga Karlíková rešpektovaná najmä pre svoju voľnú tvorbu, pôvodne bola textilnou výtvarníčkou. V roku 1948 absolvovala ateliér Antonína Kybala na Vysokej škole umeleckopriemyselnej, a už o rok na to sa zamestnala v podniku Textilná tvorba. Ten sa neskôr premenoval na Ústav bytovej a odevnej kultúry (ÚBOK) a bol určený na zariaďovanie bytov.

„Venovala sa najmä kobercom, tie mala najradšej, pretože jej veľmi pripomínali maľbu. Zaoberala sa však aj tlačenými látkami, ale takisto tkaninami. Podieľala sa aj na verejných zákazkách, v rámci ktorých robila tapisérie,“ hovorí Terezie Zemánková.

Karlíková sa vďaka ÚBOK-u zúčastnila aj prestížnej svetovej výstavy Expo 58 v Bruseli. Pre kanceláriu riaditeľa Československého pavilónu navrhla ručne viazaný koberec a obrus pre päťdesiat ľudí. Ten si po skončení výstavy dokonca zakúpila Jacqueline Kennedyová. O dva roky neskôr bola Karlíková účastníčkou aj XII. Trienále designu a architektúry v Miláne.

„Z účastí na Expe mala, prirodzene, veľkú radosť, ale že by to pre ňu malo nejaký väčší význam, tak to nie. Ona ani nepatrila k tým, čo sa usilovali o kariéru. ÚBOK vnímala ako normálne zamestnanie, popri ktorom sa venovala voľnej tvorbe,“ vysvetľuje Zemánková.

K nej sa, možno až paradoxne, dostala práve vďaka tejto práci. V ÚBOK-u totiž v tom čase pôsobil

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vizuálne umenie

Kultúra

Teraz najčítanejšie