Denník N

Ako tri silné ženy pomohli bezradnému otcovi na materskej a ako Slovensko kašle na deti

Má dva roky a deväť mesiacov a do ticha medzi pesničkami na koncerte sa pýta: "Čo bude ďalej? Ste pripravení?" Foto – Peter Jančovič
Má dva roky a deväť mesiacov a do ticha medzi pesničkami na koncerte sa pýta: „Čo bude ďalej? Ste pripravení?“ Foto – Peter Jančovič

Vyskúšal som luxusnú možnosť slovenskej otcovskej dovolenky. Nemohol som pri tom ignorovať, že také podmienky nikdy nedostanú mnohé matky, ako sa krajina nevie postarať o tisíce škôlkarov a ani o rodiny s postihnutými deťmi.

Posledného pol roka bolo najkrajším obdobím môjho života. Na niekoľko mesiacov medzi dvomi vlnami pandémie som odišiel z práce, aby som bol s našou dcérou Milou. Veľa som sa naučil a pochopil som, akí úžasní môžu byť otcovia, keď sú zábavní a prilákajú k sebe celé ihrisko. A aj akí hrozní.

Videl som otca, ktorý v lese cvičil na fitnes stroji a vyrazil ním predný už trvalý zub svojej asi šesťročnej dcére. „Ale ty si stála podo mnou,“ povedal jej ešte. Ďalšieho, ako na päť metrov s pivom v ruke nahnevane kričal na syna na lezeckej stene, aby dal tú nohu na správne miesto. A otcov, ktorí pozerali do mobilu a veľmi nepresvedčivo predstierali záujem o dieťa – veď sám som to robil.

Strácal som nervy, občas kričal, hrozil svojmu malému dieťaťu. Po takmer pol roku otcovskej si musím priznať, že robím veľa výchovných chýb, že nezvládam všetky povinnosti ako moja žena dva a pol roka predtým a že ani zďaleka nie som taký kreatívny v hrách.

Byť otcom znamená explózie šťastia, viac poriadku aj chaosu do života zároveň. Nikdy nezabudnem na tie momenty, keď Mila plače a do sĺz sa na seba pozrieme, usmejú sa nám oči a potom sa začneme smiať nahlas; obaja vieme, že všetko dovtedy nebolo dôležité, slzy neboli naozaj a skutočný je až ten spoločný smiech. Ako mi sedí na ramenách a hladká ma po hlave, ako v noci v polospánku naťahuje za mnou ruku, a až keď ju pohladím, upokojí sa. Ako sa ma pýta, či naozaj po škôlke po ňu prídem.

Byť otcom znamená aj neustále sa vracajúci strach. Bojím sa o ňu, o jej zdravie, že ju neustrážim, že sa zachovám nesprávne, že zomrie a môj život sa roztriešti. A viem, že sa tých strachov už nikdy nezbavím.

Tri matky mi počas tých pár mesiacov pomohli pochopiť, ako sa s tými pocitmi vyrovnať a ako byť lepším otcom. Ako vychovávať dcéru, aby z nej raz mohla byť sebavedomá a empatická žena – ako Anna, Sandra a Hana.

Čo povie dievča ešte pred tretími narodeninami

Tatinko, nejdem jesť, budem sa ešte zahrávať.

Ďakujem, že je to také krásne, keď ma maminka hojdá.

Tatinko, ja ťa zaskočím. (Naozaj zaskočila, keď mi skočila na hlavu.)

Sedí na toalete: Tatinko, toto bude veľké. Neboj sa, keď to buchne, ja ťa budem držať.

Tatinko, to je smiešne? Áno, je. Haha, ja mám rada, keď sa smejem.

Luxus otcov a matky, ktoré nedostávajú balíčky 

Na otcovskú som išiel za luxusných podmienok. Štát mi niekoľko mesiacov platil sumu veľmi podobnú môjmu dovtedajšiemu čistému platu.

„Slovenská materská pre otcov patrí k najštedrejším politikám svojho druhu na svete,“

Tento článok je exkluzívnym obsahom pre predplatiteľov Denníka N.

Vzťahy

Rodina a vzťahy, Slovensko

Teraz najčítanejšie