Denník N

Socialistickí nákupcovia ho podcenili, ľud ho chcel. Príboru Brusel sa vyrobilo 40 miliónov kusov

Príbor Brusel. Foto – Jana Hojstričová

Príbor č. 58 z fabriky zo Sandriku sa preslávil pod názvom Brusel, hoci s Belgickom nič nemal.

Keď som niekedy začiatkom roku 2008 celkom náhodou v obchode našla kazetu s príborom Brusel (tentokrát už so značkou Berndorf Sandrik), bola som prekvapená, nemyslela som si, že sa ešte vyrába a predáva. Bolo jasné, že je to výnimočný moment, veď to bolo práve 50 rokov od začiatku výroby tohto produktu!

Slovenské centrum dizajnu túto udalosť pripomenulo dizajnérskou študentskou súťažou Pocta príboru, a to bola príležitosť aj na zverejnenie príbehu „päťdesiatosmičky“ a pripomenutie celoživotnej dizajnérskej práce Jána Čalovku.

Príbor č. 58

Príbor č. 58 známy ako Brusel je jediný produkt s pôvodným slovenským dizajnom, ktorý sa vyrábal 50 rokov od svojho vzniku v roku 1958 a ešte dodnes sa nájde v ponuke internetových predajní. Navrhol ho dizajnér Ján Čalovka (1936 – 2011) a meno dostal podľa mesta, kde sa v tom roku konala svetová výstava Expo ’58.

Pre vtedajšie Československo mala účasť na výstave veľký význam – pavilón získal mnoho ocenení, úspech sa stal symbolom otvorenia sa komunistického Československa Európe a svetu, aj keď za limitovaných podmienok.

Bruselská výstava a jej vplyv na kultúru, umenie a životný štýl sú samostatnou zaujímavou kapitolou našich dejín. Hoci sa na tomto úspechu podieľali aj produkty továrne Sandrik (kuchynský riad a stolové vybavenie v populárnej reštaurácii československého pavilónu), paradoxne, príbor Brusel v Bruseli nebol.

Príbor Brusel.  Foto – Jana Hojstričová
Príbor Brusel.
Foto – Jana Hojstričová

Štátna objednávka

Príbor vznikol na pôde Sandriku, továrne založenej v roku 1895 v Hodruši-Hámroch, ktorá sa preslávila vynikajúcou výrobou postriebreného a alpakového stolovacieho riadu v 20. a 30. rokoch minulého storočia.

Koncom 50. rokov sa z tohto sortimentu už veľa nevyrábalo, ale keď prišla štátna objednávka na bruselskú kolekciu, v továrni boli schopní vrátiť sa k niektorým tradičným vzorom a obnoviť výrobu.

Štátnu objednávku pre bruselskú výstavu riešili čiastočne úpravou tradičných modelov a čiastočne vytvorením nových produktov. Ján Čalovka v tom čase už dva roky pracoval v Sandriku ako návrhár a významne sa na tejto práci podieľal. Pri tvorbe dizajnu nových produktov, najmä príborov, naplno využil to, čo bolo jeho najväčšou devízou – dokonalú znalosť materiálov a detailov technologických postupov výroby, ktoré poznával od učňovských rokov.

Neestetický a príliš moderný

Výroba príboru č. 58 sa začala bez problémov, ale prvé hodnotenia nákupcov, vtedy „sortimentárov“, ktorí zásobovali obchody v celej republike, boli nepriaznivé – príbor bol podľa nich „neestetický“, príliš „moderný“ a odmietali ho.

Ján Čalovka si na tento čas spomenul v rozhovore, ktorý viedla Eva Trilecová pre archív dizajnu SCD v septembri 2004: „Keď som spravil päťdesiatosmičku, vôbec som netušil, aký bude mať úspech. Riaditeľ mi dôveroval, na svoju zodpovednosť dal vylisovať nástroje a pustil príbor do výroby. Obchodníci ho odmietali. Vtedy sa tovar predával prostredníctvom Technomatov a Kovomatov. To bolo generálne riaditeľstvo so sortimentármi, ktorí mali na starosti určité typy výrobkov, a podľa toho, z ktorej časti republiky boli, sa merala ich odvaha a cit pre nové veci. Najodvážnejší a najvzdelanejší boli Pražania. Za celú republiku sa objednalo z päťdesiatosmičky len 500 kusov, to bol začiatočný šok, prvá facka.“

Nasledujúce udalosti však všetko zmenili. Príbor sa predstavil na 1. medzinárodnom strojárenskom veľtrhu v Brne roku 1959 a ľudia oň mali záujem. Prišlo množstvo objednávok a výroba sa naplno rozbehla. Príbor sa dočkal niekoľkých variantov a vyrábal sa aj vo verzii pre deti. Desaťročia ovplyvňoval kultúru stolovania v slovenských domácnostiach a reštauráciách. Príbor bol príjemný na použitie a jeho charakteristické črty – „mäkká“ organická modelácia tvarov noža, lyžice a vidličky spolu s hladkým nezdobeným povrchom a striedmym množstvom použitého kovového materiálu – akoby predvídali znaky dizajnu nastávajúcich 60. rokov. Napokon sa vyrobilo 40 miliónov kusov tohto príboru.

Príbor Brusel, familiárne nazývaný „päťdesiatosmička“, je rozmermi malý dizajn v porovnaní s veľkými priemyselnými celkami, ktoré Ján Čalovka v neskorších rokoch navrhol a realizoval. Stojí na začiatku jeho profesionálnej dráhy a nesie typické znaky jeho dizajnérskej práce postavenej na súhre výtvarnej, technickej a konštrukčnej zložky. Príbor – tento intímny predmet pre človeka – poľudšťuje dobu, ktorá nás pre politické okolnosti ťaží.

Ján Čalovka (1936 – 2011)

Ján Čalovka.
Ján Čalovka.

Navrhoval širokú škálu produktov – od topánok až po remorkér – a jeho návrhy sa dostali do sériovej výroby.  V továrni Sandrik pracoval  už ako učeň-pasiar. Neskôr tu už navrhoval  príbory, servírovacie riady či stolové doplnky.  Spolupracoval s viacerými podnikmi – od Kovosmaltu (kuchynský interiér) cez Vagónku Poprad až po komárňanské lodenice (dizajn plavidiel a strojov). V roku 2005 dostal Cenu ministra kultúry SR v súťaži Národná cena za dizajn.

 

 

Teraz najčítanejšie